Grécko a euroval: Mal pád vlády Ivety Radičovej zmysel?

Expremiérka Iveta Radičová a Richard Sulík v počas zasadnutia Národnej Rady Slovenskej Republiky v roku 2011. [FOTO TASR - Michal Svítok, Bratislava, 11. októbra 2011]

Rozhodnutie nepodporiť finančnú pomoc pre Grécko v roku 2012 Richard Sulík aj s odstupom času považuje za správne. Podľa slovenského ekonóma bol však pád Radičovej vlády zbytočný.

Po Írsku, Portugalsku a Cypre tento týždeň ako posledné zo záchranného programu EÚ vystúpilo aj Grécko.

Hoci podľa niektorých je z najhoršieho vonku, množstvo problémov, ktoré Grécko stále tlačí pred sebou, sa veľmi nezmenšilo. Aj po vystúpení z programu bude musieť pokračovať v reformách a dodržiavať prísne podmienky v oblasti verejných financií, na ktorých sa dohodlo so zahraničnými veriteľmi. Navyše bude aj naďalej pod drobnohľadom Európskej komisie.

Grécky euroval mal významný dopad aj na vnútropolitické dianie na Slovensku. Osudné hlasovanie o pomoci Aténam stálo Ivetu Radičovú premiérsku stoličku a znamenalo koniec vládnej koalície. S odstupom času sa preto ponúka otázka, či povalenie vlády v roku 2012 malo zmysel.

Grécko sa v eurozóne trápi

Richard Sulík, ktorého strana Sloboda a Solidarita (SaS) hlasovala proti, má aj s odstupom času na euroval rovnaký názor. Pripúšťa ale, že pri hlasovaní mohli liberáli zvoliť trochu odlišnú taktiku.

Ako hovorí, grécka zadlženosť je naďalej hrozivá, pričom dostať sa z toho mu môže trvať aj 20 rokov. Táto krajina nepatrí do eurozóny. Hovorí to predseda SaS a europoslanec Richard Sulík, ktorý by ani po rokoch nezmenil názor v otázke eurovalu. Pre ten padla vláda Ivety Radičovej, keď ho SaS odmietla podporiť.

„Pri samotnom hlasovaní sme urobili chybu, ostali sme sedieť v sále. Ak by sme odišli, naši koaliční partneri by možno uverili tomu, čo sme celé mesiace opakovali – že za také niečo hlasovať nebudeme. A možno by sa aj oni zachovali inak,“ uviedol pre TASR Sulík.

Iné by podľa neho bolo to, že poslanci za SaS by opustili rokovaciu sálu. „Na rozhodnutí, ako hlasovať, by som nemenil nič. Vtedajšia premiérka spojila nespojiteľné. Ak sa ma dnes spýtate, či by som súhlasil s posielaním peňazí Grécku, na mojej odpovedi ‚nie‘ sa rokmi nič nezmenilo,“ doplnil.

Grécko končí záchranný program, problémy zostávajú

Vystúpenie Grécka európski politici oslavujú a nazývajú úspechom. Krajina však naďalej čelí veľkým problémom, ktoré vyvolávajú obavy o jej schopnosť stáť na vlastných nohách. Politika úsporných opatrení kvôli obrovskému zadlženiu bude pokračovať.

Grécko v pondelok (20. augusta) definitívne opúšťa posledný záchranný program …

Poukazuje na to, že Grécko je sedem rokov v recesii. „Obchodná bilancia Grécka a jeho zadlženosť sú dnes hrozivé. Keď sa začala kríza, mali dlh 200 miliárd eur, dnes je to 300 miliárd. Ak by EÚ bola rázna a Grécko by nebolo v eurozóne, skončilo by sa jeho trápenie,“ uviedol Sulík.

Grécko sa z toho podľa neho časom dostane. „Ale to môže trvať aj 20 rokov a bude to pre nich veľmi ťažkých 20 rokov. Myslím si, že Grécko nepatrí do eurozóny. Má síce euro, ale je preň príliš silné. Už pri vstupe do eurozóny Grécko skresľovalo dáta, falšovalo štatistiky,“ uzavrel.

Grécko v pondelok (20.8.) úspešne ukončilo svoj posledný trojročný záchranný program schválený v auguste 2015, ktorý mu pomohol prekonať dlhovú krízu. Oznámil to v pondelok záchranný fond eurozóny – Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM).

Zbytočný pád vlády

Podľa ekonóma skupiny CentralNic Vladimíra Vaňa je však po vystúpení z programu Grécko z najhoršieho vonku. Bez pomoci eurozóny, tvrdí Vaňo, by boli škody ešte vyššie. Ako tvrdí, história ukázala, že vláda Ivety Radičovej v roku 2011 nemusela padnúť na téme pomoci Grécku. V diskusnej relácii na Tablet.TV to povedal ekonóm skupiny CentralNic Vladimír Vaňo.

„Pád slovenskej vlády pre pomoc Grécku bol zbytočný. Ukázalo sa to s odstupom času tým, že sa krajina opäť vracia na finančné trhy. Ak by eurozóna nechala padnúť Grécko, náklady by boli pre členské krajiny nepomerne vyššie, ako bola celková pomoc. Eurozóna zachránila svoju reputáciu a predišla omnoho horším dôsledkom a škodám,“ upozornil Vaňo v diskusnej relácii Tablet.TV.

Grécko v auguste opustí záchranný program. Kríza je za nami, tvrdí Moscovici

Ministri financií eurozóny sa  dohodli na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu. Súčasťou dohody sú opatrenia na zmiernenie dlhu a posledná časť úveru pre Grécko, cieľom čoho je zabezpečiť Aténam dôveru trhov aj po opustení programu.

Doterajší účet za pomoc Grécku dosiahol takmer 290 miliárd eur. Na treťom a poslednom záchrannom programe, ktorého hodnota dosiahla 86 miliárd eur, sa Atény dohodli s európskymi veriteľmi v roku 2015.

„Grécko sa postavilo na vlastné nohy a dokáže samo refinancovať svoje potreby. Naďalej však musí plniť prísne kritériá veriteľov, Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. Musí dosahovať primárny prebytok, teda plusové verejné financie po odrátaní nákladov na úroky a splátky dlhov. Koniec záchranného programu tak neznamená koniec drakonickej liečby ekonomiky,“ zdôraznil Vaňo.

Grécka ekonomika sa vrátila k rastu, keď sa odrazila odo dna z úrovne -5,5 percenta v roku 2010 na hodnotu 1,4 percenta v roku 2017 a predpokladá sa, že v rokoch 2018 a 2019 sa udrží na približne 2-percentnej úrovni. Zlepšuje sa aj jej exportná výkonnosť. Stále však platí, že väčšina jej obyvateľov to tak necíti.

grecko (2)

„Daňou za opatrenia a vyjdenie z krízy je, že reálne sa grécka ekonomika o viac ako štvrtinu zmenšila v porovnaní s obdobím pred krízou. Znížila sa síce nezamestnanosť z 28 percent na 20 percent, no je to najmä vďaka slabo plateným pracovným miestam na úrovni minimálnej mzdy 580 eur. Ľudia síce majú prácu, pravidelný príjem, no s ním ledva pokrývajú svoje výdavky,“ dodal Vaňo.