Grécko v auguste opustí záchranný program. Kríza je za nami, tvrdí Moscovici

Nemecký minister Olaf Scholz, Európsky komisár Pierre Moscovici, francúzsky minister financií Bruno Le Maire a grécky minister financií Euclid Tsakalotos [EPA-EFE/JULIEN WARNAND]

Ministri financií eurozóny sa  dohodli na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu. Súčasťou dohody sú opatrenia na zmiernenie dlhu a posledná časť úveru pre Grécko, cieľom čoho je zabezpečiť Aténam dôveru trhov aj po opustení programu.

Stretnutia ministrov financií členských krajín eurozóny v rámci Euroskupiny, ich neformálneho grémia,boli v minulosti pre Grécko často veľmi stresujúcou a frustrujúcou skúsenosťou. Na včerajšom stretnutí financmajstrov, na ktorom sa opäť riešila grécka otázka, však vládla úplne iná, pre Grékov omnoho prívetivejšia atmosféra.

„Grécka kríza je po dnešku za nami,“ vyhlásil po skončení rokovaní ministrov komisár Európskej únie pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. Úsilie Grécka ocenili aj ďalší zástupcovia eurozóny. Ako povedal nemecký minister financií Olaf Scholz ešte pred začatím zasadnutia, „grécka vláda a občania odviedli veľmi dobrú prácu“.

Oficiálne by Grécko malo opustiť záchranný program 20. augusta. Môže sa tak pridať k Portugalsku, Írsku, Cypru a Španielsku, ktoré v minulosti úspešne opustili vlastné asistenčné programy.

„Grécko je z najhoršieho vonku a je na nich aby dokázali, že všetko to úsilie nebolo márne,“ povedal po stretnbutí ministrov šéf slovenského rezortu financií Peter Kažimír.

Stovky gréckych reforiem

Po zhruba šiestich hodinách rokovaní sa ministri dohodli na viacerých opatreniach na zmiernenie gréckeho dlhu. Súčasťou je aj predĺženie splácania veľkej časti starších úverov o 10 rokov. Výška gréckeho dlhu sa ale nemení.

Atény zároveň získajú v rámci poslednej tranže tretieho záchranného balíka 15 miliárd eur.  Gréci ju budú môcť použiť na obsluhu dlhu a na vytvorenie „finančného vankúša“ pre horšie časy.

Grécki vládni predstavitelia neskrývali spokojnosť s výsledkami stretnutia.

„Za grécku vládu musím povedať, že sme veľmi spokojní s touto dohodou,“ povedal novinárom grécky minister financií Euclid Tsakalostos.

Odkedy Grécko v máji roku 2010 požiadalo európske krajiny o pomoc, prišlo o 25 percent svojho HDP a v jednom momente registrovala 27 percentnú mieru nezamestnanosti. Len v priebehu tretieho záchranného programu však Grécko uskutočnilo 450 reforiem a v tomto roku sa očakáva jeho rast na úrovni 1,9 percenta. Primárny rozpočtový prebytok Grécka – čiže bez započítania nákladov na obsluhu dlhu – bol v minulom roku 4,2 percenta HDP.

„Myslím si, že toto je záver gréckej krízy. Grécko definitívne obracia list. Myslím si, že máme vybudované pevné základy na to, aby sme mohli opustiť program a so sebavedomím vstúpiť na trhy. Teraz konečne z programu fiškálnych úprav môžeme prejsť na prorastovú hospodársku politiku,“ dodal Tsakalotos.

Teraz sa Grécko nesmie odkloniť z reformnej cesty

„Grécko je z najhoršieho vonku a je na nich aby dokázali, že všetko to úsilie nebolo márne,“ skonštatoval slovenský minister financií Peter Kažimír. „Pre nás je dôležité, aby Grécko získalo dôveru svetových finančných trhov, aby stálo na vlastných nohách a nezišlo z cesty reforiem a neprijímalo kontroverzné rozhodnutia,“ dodal.

Upozornil, že teraz bude najdôležitejšie dohodnúť sa na ďalšom postupe, na tom, čo bude nasledovať po skončení gréckeho programu. Detaily by mali priniesť už štvrtkové rokovania.

To, čo je však podľa neho potrebné, je spravodlivá a vyvážená dohoda, ako pre Grékov, tak aj pre všetkých veriteľov. „Je nevyhnutné, aby Gréci pokračovali v reformných opatreniach, je to jediný spôsob, ako dosiahnuť dôveru veriteľov a investorov,“ spresnil.

Grécko chce "čisté vystúpenie" zo záchranného programu. Pokračujú diskusie s veriteľmi

Atény chcú do 24. mája uzavrieť revíziu plnenia tretieho záchranného programu. V lete Grécko plánuje z neho definitívne vystúpiť.

Aby Grécko ani po 20. auguste neustúpilo od dohodnutých reforiem, Európska komisia aktivuje mechanizmus dohľadu, v rámci ktorého sa každé tri mesiace budú zverejňovať informácie o finančnej situácii krajiny a o pokroku, čo sa týka implementácie záväzkov Grécka po skončení záchranného programu.

V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc. V priebehu desiatich rokov od európskych veriteľov a Medzinárodného menového fondu dohromady dostalo pôžičky v hodnote 274 miliárd eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov Medzinárodný menový fond (MMF).

V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.