Grécky výpredaj sa začína v plynárenstve

Grécky rozvojový fond HRADF, ktorý má na starosti privatizáciu majetku v hodnote asi 50 miliárd eur, uzavrel prvú fázu v predaji štátnej plynárenskej spoločnosti DEPA a jej dcérskej firmy DESFA. Do konca marca mohli investori predložiť takzvané vyjadrenie záujmu.

Urobilo tak 17 firiem z 12 rôznych krajín, pričom 7 z nich nepochádza z eurozóny. Rusko má v hre až tri želiezka. Popri plynárenskom gigantovi Gazpromu majú o grécku plynárenskú sústavu záujem aj dve menšie firmy. Tie ruský denník Vedomosti označil za „pomocníkov“ Gazpromu pre prípad, že jemu samotnému sa nepodarí tender vyhrať.

Druhým ruským záujemcom je malá firma Sintez s odhadovanou hodnotou 112 miliónov eur, ktorú vlastní Leonid Lebedev. Tretím je investičný fond Energiya, na čele ktorého stojí Igor Jusufov, bývalý minister pre energetiku a súčasný člen predstavenstva Gazpromu.

2 miliardy za strategický význam

Výkonný riaditeľ HRADF Costas Mitropoulos uviedol: „Táto úroveň záujmu je jasným indikátorom hodnoty gréckych aktív a vyslovením dôvery v Grécko po PSI [odpustení časti dlhu súkromným sektorom – pozn. red.]. Rozsah a kvalita účastníkov v tendri zaručuje súťaž.“

Popri ruských firmách sú ďalšími záujemcami: Azerbajdžanská štátna ropná spoločnosť SOCAR, česká energetická Skupina ČEZ, talianske firmy Edison a Eni, španielske Enagas a Gas Natural, čínska distribučná spoločnosť ENN, izraelský energetický holding Israel Corp., japonský Mitsui, alžírska firma Sonatrach, holandský Vopak. Žiadosť podali aj dvaja grécki kandidáti – GEK Terna a konzorcium firiem Mytilineos a Motor Oil (M2M).

Skupina ČEZ chce zjavne rozšíriť portfólio svojich aktivít na juhovýchode Európy. V susedných krajinách – Turecku, Bulharsku i Albánsku – už pôsobí na trhu s elektrinou.

Atény veria, že sa im z dražby podarí získať najmenej 2 miliardy eur. Hodnota spoločnosti DEPA sa odhaduje na 1 miliardu, jej dcérskej spoločnosti na 500 miliónov eur.

Avšak z dôvodu strategickej polohy na trase južného plynárenského koridoru, cez ktorý by do Európy mali putovať dodávky plynu z ruských aj nových ázijských zdrojov, možno predpokladať vysoké cenové ponuky. Skupina DEPA je aktívna aj v rámci medzinárodných projektov tranzitných plynovodov, ako je grécko-taliansky interkonektor, grécko-bulharský interkonektor a Južný tok.

Dávid či Goliáš?

Denník Vedomosti cituje výkonného riaditeľa Sintezu Andreja Koroleva, že firma podloží svoju ponuku najmä dlžobnými úpismi. Podľa neho má Sintez väčšiu šancu ako giganty Gazprom či SOCAR, keďže pravidlá tretieho liberalizačného balíka EÚ vyžadujú unbundling vlastníctva siete plynovodov a dodávok suroviny. Nie je ale žiadnym tajomstvom, že ak v dražbe zvíťazí jeho firma, Korolev „prizve Gazprom ako partnera“.

Gazprom odmietol reagovať na tieto vyjadrenia. Riaditeľ pre analýzu východoeurópskeho plynu Mikhail Korchemkin ale vyjadril pochybnosti o tom, že by Sintez alebo Energiya mohli nejako pomôcť Gazpromu v dohode, nakoľko Gazprom predáva plyn za cenu „ktorá je na trhu zďaleka konkurencieschopnejšia.

Zatiaľ nie je jasné, kedy budú výsledky tendra oznámené. HRADF najprv posúdi splnenie právnych a finančných podmienok každého kandidáta a záujemcov, ktorí prejdú touto kvalifikáciou, požiada o predloženie indikatívnych ponúk.

Popri plynárenskej spoločnosti sa už spustil aj tender o tri projekty v oblasti nehnuteľností – Hellenikon v Aténach, Afantou na ostrove Rhodos a multifunkčné budovy IBC v blízkosti olympijského komplexu v Aténach – a grécku lotériu.