Greenpeace: Agropolitika je v slepej uličke

"Motivovať mladých, ambicióznych a vzdelaných farmárov k práci v sektore je najlepšou poistkou toho, že európske poľnohospodárstvo bude napredovať a inovovať sektor v oblasti ekonomického rozvoja, ochrany životného prostredia a sociálnej inklúzie," hovoria zástupcovia mladých farmárov. [Shutterstock]

Poľnohospodárska politika vedie potravinový systém do slepej uličky. Ekonomicky aj ekologicky je tento model neudržateľný, hovoria mimovládne organizácie.

Poľnohospodárstvo musí zásadne inovovať svoje metódy, tvrdí Marco Contiero z organizácie Greenpeace. Ako príklad uvádza prepojenie rastlinnej a živočíšnej výroby alebo podporu ekologických postupov v poľnohospodárstve, ktoré nebudú závislé od chemických prostriedkov.

Iba tak podľa Contiera vieme farmárov dostať zo slepej uličky, do ktorej ich aktuálny systém ženie.

„Verejné politiky by mali podporovať ekologické postupy, diverzitu a zvyšovať odolnosť voči klimatickým zmenám, škodcom, chorobám ako aj voči výkyvom na trhu,“ povedal.

Od zintenzívňovania k diverzite

Pre dnešné poľnohospodárstvo je charakteristický dôraz na produktivitu a stále väčšie zintenzívňovanie výroby. Týmto smerom sa orientuje aj Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP). Takýto postoj ale v poslednej dekáde spôsobil krach miliónov malých európskych fariem a koncentrovanie pôdy v rukách pár veľkých vlastníkov pôdy.

Jednoduchšia s väčším slovom pre členské štáty. Takú agropolitiku sľubuje Komisia

Debata o podobe poľnohospodárskej politiky EÚ a jej podporných schém po roku 2020 odštartovala aj na Slovensku. Splnomocnenec vlády Anton Marcinčin vidí v správne nastavenej poľnopolitike na národnej úrovni veľkú príležitosť pre najmenej rozvinuté okresy.

„Farmári sú nútení do vysoko špecializovaných systémov a musia čeliť väčším výkyvom na trhu,“ uviedol Contiero. Kolísanie cien a vplyv klimatickej zmeny má priamy vplyv na produkciu.

Európski farmári volajú po stabilnej spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020. Mala by podporiť investície a minimalizovať riziká.

Komisia navrhuje platformu na krízový manažment

Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan v rozhovore pre EURACTIV hovorí, že poľnohospodárstvo „nebude nikdy bez rizika“.

Vo svojom dokumente z novembra 2017 Európska komisia predstavuje svoju víziu SPP po 2020. Priznáva v ňom nedostatočnú propagáciu a povedomie o nástrojoch krízového manažmentu, ktoré majú farmári k dispozícii.

Spoločná agropolitika sa neznárodní. Ustrážime to, ubezpečuje eurokomisár

Európski poľnohospodári sa nemusia obávať „znárodnenia“ Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo, PHIL HOGAN.

Z tohto dôvodu chce Komisia zriadiť stálu európsku platformu pre krízový manažment. Jej cieľom bude posilniť výmenu skúseností.

„Akékoľvek opatrenia na informovanie alebo motivovanie farmárov k opatreniam krízového manažmentu bez rozdielu, kto ich iniciuje, sú vítané. Podporovali sme aj možnosť dobrovoľných opatrení na krízové riadenie v druhom pilieri, teda v národných a regionálnych plánoch rozvoja vidieka,“ uviedol Pekka Pesonen, generálny tajomník organizácie Copa-Cogeca, ktorá reprezentuje európskych farmárov.

Budúcnosť mladých farmárov

Najväčšou prekážkou pre investície mladšej generácie farmárov do poľnohospodárstva je nedostatok finančných prostriedkov a obmedzený prístup k pôde.

Vo svojej aktivite ich obmedzujú hlavne národné dane a národné zákony o pôde. To ale neznamená, že sa to nedá riešiť aj na európske úrovni a nepresadiť opatrenia na uľahčenie prístupu mladých farmárov k financiám a pôde, tvrdí Jannes Maes z Európskej rady mladých farmárov (European Council of Young Farmers).

„Bez istoty dlhodobého využívania pôdy sa hospodáriť nedá. Bez dostatočného kapitálu nie je možné obchod poriadne rozbehnúť alebo zaistiť chod farmy do budúcna,“ hovorí.

Eurokomisár Hogan nedávno v snahe generačne omladiť celý sektor prisľúbil, že mladí farmári budú mať v SPP po roku 2020 „mimoriadne miesto“ a budú im ponúknuté dodatočné stimuly.

Nízka návratnosť investícií

„Musíme si uvedomiť, že poľnohospodárstvo je sektor s nízkou návratnosťou investícií. Kým sa investícia vráti, môže to trvať dekády až generácie. Pre mladých farmárov je ťažké plánovať si svoje hospodárenie v podmienkach rýchlych zmien správania spotrebiteľov a nestabilných a krátkodobých politických rámcov,“ dodal Maes.

Agropolitika potrebuje radikálnu reformu, platby sa musia naviazať na tvorbu konkrétneho úžitku

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by nemala byť o necielenom míňaní zdrojov s negatívnymi dôsledkami pre životné prostredie, píše TATIANA NEMCOVÁ z SOS/BirdLife Slovensko.

Na adresu budúcej podoby Spoločnej poľnohospodárske politiky poznamenal: „Opatrenia by mali zahŕňať schémy na možnosť presunu vlastníctva pôdy medzi generáciami, dodatočnú finančnú podporu pre mladých farmárov, adekvátne nástroje riadenia rizík a opatrenia na ochranu životného prostredia.“

„Motivovať mladých, ambicióznych a vzdelaných farmárov k práci v sektore je najlepšou poistkou toho, že európske poľnohospodárstvo bude napredovať a inovovať sektor v oblasti ekonomického rozvoja, ochrany životného prostredia a sociálnej inklúzie,“ dodal.

Eurokomisár hovorí o troch hlavných zlepšeniach v poľnohospodárstve po 2020

Európskym farmárom sa viac vyplatí investovať do poľnohospodárstva. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) po roku 2020 bude menej byrokratická, viac orientovaná na „technické prelomy“ a zvýši ich životný štandard, sľubuje eurokomisár PHIL HOGAN.