Greenpeace: Vo vládnom pláne chýba termín pre koniec ťažby uhlia

Deň baníkov v Novákoch v roku 2016. [TASR/Alexandra Moštková]

Aktivisti vyzývajú slovenskú vládu, aby po vzore Nemecka a ďalších západných krajín stanovila konkrétny dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia.

Materiál o transformácii regiónu horná Nitra, ktorý v decembri 2018 schválila vláda, je málo ambiciózny a nie je v súlade s európskou legislatívou.

V utorok (19. marca) to uviedol Greenpeace na základe analýzy, ktorú vypracoval v spolupráci s ekonómom Viliamom Páleníkom.

Chýbajúci útlmu ťažby

Dokument podľa environmentálnej organizácie nepočíta s úplným uzatvorením baní, čo je podľa EÚ podmienkou čerpania podpory pre uhoľné regióny v transformácii.

Ďalším problémom má byť, že dokument nerešpektuje verejný záujem ochrany životného prostredia a zdravia.

Vláda zbiera projekty pre hornú Nitru bez účasti širokej verejnosti

Spravodlivá transformácia neznamená, že budú uprednostňované projekty veľkých spoločností. Treba zabezpečiť účasť aj menším podnikateľom a aktérom, píše LENKA ILČÍKOVÁ.

„Vláda sa odvoláva na banský zákon, podľa ktorého má ťažobná spoločnosť povinnosť vyťažiť všetky zásoby. No rovnaký zákon umožňuje zásoby odpísať, pokiaľ prevažuje verejný záujem na ochranu životného prostredia a zdravia,“ konštatoval na utorkovej tlačovej konferencii Páleník.

Touto možnosťou sa podľa neho vládny materiál vôbec nezaoberá. Ekonóm je presvedčený, že v tomto prípade verejný záujem určite prevažuje.

Predĺženie ťažby

Vo vládnom dokumente tiež podľa analýzy chýba plán útlmu uhoľných elektrární a teplární a tiež dátum ukončenia ťažby v Bani Čáry a na ňu naviazaný proces vzniku akčného plánu transformácie regiónu Záhorie.

Materiál neobsahuje ani analýzu tepelného plánu pre región horná Nitra a plán toho, ako sa bude nahrádzať výroba tepla z elektrárne v Novákoch. Nepočíta teda ani s nákladmi na ňu.

Bane: Kritériom výberu projektov pre hornú Nitru musí byť ich kvalita a nie predkladateľ

Ak jediným kritériom diskvalifikácie baníckych projektov má byť fakt, že ich predložila ťažobná spoločnosť, bude to v neprospech ľudí a na škodu celého regiónu, píše PETER ČIČMANEC.

Materiál tiež podľa aktivistov a ekonóma ignoruje projekt nového 12. ťažobného poľa v Bani Nováky, ktoré plánuje spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) stále otvoriť.

„Otvorenie tohto 12. ťažobného poľa by vlastne predĺžilo ťažbu na hornej Nitre do roku 2034 a viedlo by k doťaženiu všetkých zásob, ktoré ešte nie sú otvorené,“ hovorí Páleník.

Bez analýzy zamestnanosti

Ekonóm považuje za nedostatočnú aj analýzu zamestnanosti v dokumente.

„V dokumente vlády sa uvádza, že HBP majú tritisíc až štyritisíc zamestnancov. Nie je však jasné, aká časť týchto zamestnancov reálne pracuje pod zemou a koľkí sú bežní administratívni alebo obslužní zamestnanci, ktorí na dnešnom trhu práce bez problémov nájdu zamestnanie,“ uviedol s tým, že chýba aj ich veková štruktúra.

Na transformáciu hornej Nitry sú teraz ideálne podmienky, tvrdí štúdia Komisie

Plánom na transformáciu regiónu hornej Nitry hrajú do kariet ekonomické, demografické, ale aj politické faktory. Kľúčové pre úspešný útlm uhlia bude správne využitie dostupných európskych dotácií. 

Podľa Páleníka preto nie je jasné, koľkí zamestnanci budú potrebovať vládnu podporu.

Odhaduje, že je to v skutočnosti menej ako 1000 ľudí.

Proti Envirostratégii 2030

Radek Kubala z Greenpeace Slovensko v súvislosti s analýzou upozorňuje na to, že vo februári vláda schválila Envirostratégiu 2030, v ktorej sa píše o útlme ťažby a spaľovania uhlia do roku 2030. „Z nášho pohľadu pokračovanie ťažby v Bani Čáry a prípadná realizácia rozšírenia Bane Nováky ide proti Envirostratégii a vôbec proti strategickému smerovaniu štátu, ktorý je v nej vyjadrený,“ povedal Kubala.

Greenpeace preto vyzýva premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) aj celú vládu, aby po vzore Nemecka a ďalších západných krajín stanovili konkrétny dátum ukončenia ťažby a spaľovania uhlia. K téme by sa tiež podľa organizácie mohli vyjadriť aj prezidentskí kandidáti a mali by tiež apelovať na vládu.

Nemecko má utlmiť uhlie do roku 2038. Čo ešte navrhuje špeciálna komisia?

Správa nemeckej uhoľnej komisie predpokladá ukončenie spaľovania uhlia najneskôr v roku 2038, masívnu finančnú pomoc pre zasiahnuté regióny, reguláciu cien elektriny aj rekvalifikačné kurzy a dodatočné vzdelávania pre zamestnancov.

Z materiálu „Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny“ z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstva hospodárstva (MH) SR vyplýva, že všeobecný hospodársky záujem pri ťažbe domáceho uhlia by sa mal skončiť v roku 2023, teda nie v roku 2030, ako sa predpokladalo predtým.

Rok 2023 podľa šéfa MH SR Petra Žigu (Smer-SD) však neznamená, že bane v SR prestanú ťažiť uhlie.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia