Greenpeace: Živočíšna výroba v EÚ tvorí viac emisií ako všetky autá a dodávky dokopy

Ilustračný obrázok. [Pixabay.]

Ak EÚ nezníži a nezmení produkciu mäsa a mlieka, nesplní svoje klimatické záväzky, tvrdí na základe novej štúdie mimovládna organizácia Greenpeace. Únii odporúča zastaviť dotácie pre priemyselnú živočíšnu produkciu, či znížiť počty hospodárskych zvierat a konzumáciu mäsa.

Emisie skleníkových plynov vytvorené pri chove zvierat škodia klíme viac ako všetky osobné automobily a dodávky dohromady. Vyplýva to z najnovšej štúdie mimovládnej organizácie Greenpeace.

Bez obmedzenia skleníkových plynov v poľnohospodárskom sektore pritom EÚ podľa ochranárov z Greenpeace nenaplní vlastné klimatické ambície.

„Je to taký veľký problém, že bez obmedzenia počtu hospodárskych zvierat EÚ nedosiahne ciele Parížskej klimatickej dohody a nezabráni najhorším scenárom klimatických zmien,“ tvrdia autori štúdie.

„Namiesto toho, aby Únia tento problém riešila, ho Spoločná poľnohospodárska politika EÚ podporou nárastu živočíšnej výroby prehlbuje a produkuje stále vyššie emisie,“ dodávajú.

Aký veľký problém to je

Emisie z chovu poľnohospodárskych zvierat počas rokov 2007 až 2018 v EÚ narástli o 9,5 percenta. V priemere každý rok poskočili o šesť percent. To je podľa výpočtov ochranárov to isté, ako keby na európske cesty pribudlo 8,4 milióna nových automobilov.

Celosvetovo sa podľa minuloročnej správy vedcov z Medzivládneho panelu pre klímu (IPCC) poľnohospodárstvo vyprodukuje 23 percent všetkých emisií. Keď ale zoberieme do úvahy celý potravinový systém, toto číslo presiahne 37 percent.

Polovicu z nich tvoria takzvané priame emisie v podobe metánu a oxidu dusného, ktoré vznikajú najmä ako výsledok zažívania hospodárskych zvierat.

Zvyšok sú emisie, ktoré sa tvoria pri obrábaní pôdy, odlesňovaní, výrobe a preprave potravín a z potravinového odpadu.

Znižovanie emisií v poľnohospodárstve: Riešenia sú známe, chýbajú financie

Európska politika v tejto oblasti má podľa audítorov rezervy. Pri riešení problému je tiež dôležité brať do úvahy veľkosť fariem.

Ak sa súčasný agropotravinársky systém nezmení, jeho príspevok ku klimatickým zmenám môže v budúcnosti dramaticky narásť. Podľa niektorých vedcov by v takom prípade jeho podiel v ďalších desaťročiach mohol narásť až nad 50 percent emisií – 70 percent z toho práve z produkcie mäsa a mlieka.

Podľa výpočtov, opierajúcich sa o údaje OSN, hospodárske zvieratá v Únii každoročne vytvoria 502 miliónov ton CO2. Keď sa do toho započítajú emisie z produkcie krmovín, spracovateľského priemyslu, odlesňovania a obrábania pôdy, toto číslo je vyššie o ďalších 200 miliónov ton.

Na prvý pohľad nič nehovoriace čísla sa ochranári pokúsili zasadiť do kontextu. Emisie zo živočíšnej produkcie presahujú ročné emisie všetkých áut a dodávok z európskych ciest (656 miliónov ton). Ešte zaujímavejšie vyznieva, že je to viac ako všetky emisie skleníkových plynov, ktoré za rok vyprodukujú krajiny vyšehradskej štvorky (647 miliónov ton). Súčasne je to 18-násobne viacej ako za 12 mesiacov do ovzdušia vypustí „najšpinavšia“ uhoľná elektráreň v Poľskom Bełchatówe.

Čo zmeniť

Zníženie emisií z chovu zvierat v poľnohospodárstve preto podľa Greenpeace môže významne pomôcť k plneniu klimatických cieľov EÚ. Ak by živočíšna výroba klesla o polovicu, ovzdušie by ročne bolo ľahšie o 250 miliónov ton emisií skleníkových plynov. To zodpovedá súčtu emisií, ktoré každý rok vytvoria všetky sektory v 11 členských krajinách s najnižšou produkciou skleníkových plynov.

Európska únia v súčasnosti pracuje na prijatí nového Klimatického zákona, ktorý má Európsku úniu do roku 2050 doviesť k uhlíkovej neutralite. Predsedníčka Európskej komisie počas minulotýždňového prejavu o stave Únie v Európskom parlamente oznámila ambicióznejší strednodobý cieľ: členské štáty by mali znížiť do roku 2030 svoje emisie o 55 percent oproti roku 1990.

Hoci vo svojom vystúpení v tejto súvislosti agrosektor priamo nespomenula, Komisia následne zverejnila dokument, ktorý odhaduje vplyvy navýšenia cieľov na jednotlivé oblasti, vrátane poľnohospodárstva.

Reforma agropolitiky Únie a životné prostredie: Návrh Komisie je krokom späť, tvrdia odborníci

Eurokomisia navrhuje zvýšiť podiel priamych platieb v rozpočte budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike. Priame podpory podľa výmery pôdy sú však podľa odborníkov neúčinné a škodlivé pre životné prostredie. Skepticky sa pozerajú aj na nové ekologické režimy. 

Európska únia podľa Greenpeace musí v prvom rade prestať dotovať priemyselnú živočíšnu výrobu.

„Európski lídri sa príliš dlho vyhýbajú téme klimatických dopadov chovu zvierat. Veda v tom má jasno a čísla rovnako: najhorším scenárom klimatických zmien sa nevyhneme, ak budú politici aj naďalej obhajovať priemyselnú produkciu mäsa a mlieka. Hospodárske zvieratá neprestanú vypúšťať plyny – preto jediným spôsobom, ako znížiť emisie na potrebnú úroveň, je zmenšiť ich počty,“ uviedol Marco Conteitro, ktorý sa v organizácii venuje poľnohospodárskym politikám.

Mimovládka očakáva, že Únia stanoví horné limity, koľko zvierat môže každá farma chovať na jednom hektári. Dvadsaťsedmičke tiež odporúča nastaviť jasné ciele pre znižovanie konzumácie mäsa – o 70 percent do roku 2030 a o 80 percent do roku 2050 oproti súčasnosti. S tým by mali prísť aj opatrenia, ktoré vytvoria podmienky, aby obyvatelia EÚ jedli viac rastlinnej stravy.