Grenoble patrí v zelených opatreniach k špičke. Čím sa môžu na Slovensku inšpirovať?

Francúzske mesto Grenoble sa v roku 2022 stane európskym zeleným hlavným mestom [Pixabay]

Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.

Do finálového výberu európskeho zeleného mesta sa okrem Grenoblu dostal Tallinn, Dijon a Turín.

Komisia ocenila Grenoble najmä za dlhodobú snahu zlepšiť podmienky pre život v meste rozvojom zelených plôch, podporou biodiverzity a ekologickej verejnej dopravy či ambicióznym územným plánovaním.

V roku 2023 sa o toto ocenenie uchádzajú Košice. Ako sa Grenoblu podarilo stať sa európskym lídrom v udržateľnosti, a čím sa Košice môžu inšpirovať?

Hlavné mesto Álp

Hoci sa Grenoble stal európskym zeleným hlavným mestom až minulý týždeň, pre mnohých je už dlho hlavným mestom Álp. Mesto sa totiž nachádza medzi tromi alpskými masívmi – Chartreuse, Belledonne a Vercors, pričom je počtom obyvateľov najväčšie, ktoré sa rozprestiera na úpätí najvyššieho európskeho pohoria. Prístup do mesta umožňujú tri údolia, ktoré vyformovali rieky Isere, Drac a Romanche. Možno práve v dôsledku svojej polohy je Grenoble tretie najhustejšie obývané mesto vo Francúzsku. To je zase dôvod, ktorý mesto motivoval k rozumnému územnému plánovaniu, čo najefektívnejšej verejnej doprave a rozvoju kvalitných verejných priestranstiev, píše správa hodnotiacej komisie.

Alpská metropola je dlhodobým lídrom v boji proti klimatickej zmene. V roku 2005 sa stalo prvým francúzskym mestom, ktoré schválilo vlastný klimatický plán.  Na jeho základe sa emisie skleníkových plynov v meste podarilo znížiť o 23 percent medzi rokmi 2005 a 2018. Do roku 2030 by mali byť v porovnaní s rokom 2005 polovičné. Podľa všetkého pritom nejde len o prázdny sľub. Predstavitelia mesta zverejnili konkrétny plán znižovania emisií v jednotlivých oblastiach. Ten zahŕňa potrebné opatrenia aj ich cenu.

Komisia pri výbere európskeho zeleného hlavného mesta hodnotila kandidátov v 12 kategóriách. Grenoble vyhral v piatich z nich. Porotcov najviac zaujal v opatreniach v boji proti klimatickej zmene, územnom plánovaní, mestskej mobilite, boji proti hluku a energetickej výkonnosti.

Skutočne zelené mesto

V lete roku 2003 zažila Európa jednu z najhorších vĺn horúčav v zaznamenanej histórii. Odhaduje sa, že na starom kontinente v jej dôsledku zomrelo najmenej 30 000 ľudí. Iba vo Francúzsku si vyžiadala viac ako 14 000 obetí. Aj pre túto katastrofu Grenoble vypracoval stratégiu boja proti následkom takzvaného mestského tepelného ostrova (oblasť, ktorá je v dôsledku ľudskej činnosti teplejšia ako okolité vidiecke oblasti).

V roku 2008 sa Grenoble stal signatárom Dohovoru primátorov a starostov, v ktorom sa zaviazal zvýšiť energetickú efektivitu a rozšíriť využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Na magistráte takisto vznikla pozícia referenta pre teplotné vlny a referenta pre Akčný plán pre udržateľnú energiu a zmenu klímy (SECAP). Ten musel vypracovať každý signatár Dohovoru primátorov a starostov.

Minister Budaj prezradil viac o zálohovaní PET fliaš. Správca bude známy do konca roku

Ministerstvo životného prostredia začalo s výberom správcu systému zálohovania plastových fliaš a hliníkových obalov. Priblížilo tiež, ako bude zálohovanie vyzerať.

V uplynulých rokoch už mesto zaviedlo sériu opatrení v boji proti vysokým teplotám. Asi najznámejším je program EcoCité. Grenoble v rámci neho podporuje výsadbu stromov, budovanie parkov, zelených striech a fasád domov, rozširovania takzvaných ekoštvrtí a mestské poľnohospodárstvo. Za prvú ekoštvrť – De Bonne – získal Grenoble cenu od francúzskej vlády.

Mesto takisto podporuje prístup obyvateľov do súkromných záhrad a iniciuje obnovu opustených budov, kde si môžu miestne komunity založiť vlastné záhrady.

Vysoké štandardy platia aj pri vydávaní stavebných povolení. Medzi rokmi 2006-2008 ich mesto vydalo 190. Až 80 percent z nich malo zelenú strechu a 60 percent z nich vyrábalo energiu zo solárnych panelov.

Samospráva ide príkladom

Inšpiráciou môže byť najmä oblasť dopravy, kde už Grenoble zaviedol mnohé opatrenia pre podporu verejnej dopravy a cyklodopravy. Napríklad v roku 2017 sa vybudovalo 320 kilometrov nových cyklotrás. Pre porovnanie, v Bratislave v tomto roku vznikla iba jediná cyklotrasa – dvojkilometrový úsek okolo historického centra. V tomto prípade išlo navyše iba o vyznačenie cyklopruhu, nie o výstavbu.

Grenoble rovnako pristúpil k rozširovaniu peších zón a zaviedol prísnu parkovaciu politiku, čím sa snaží vytlačiť z centra mesta osobné autá. Už v roku 2010 bola dominantným spôsobom presunu z domu do práce chôdza (42 percent). Nasledovala verejná doprava (21 percent) a bicykel (päť percent).

Plyn sa oplatí pri autobusoch a kamiónoch, v osobných autách nie je realistickým riešením

Odborné štúdie sa nezhodujú na výhodnosti plynu pri osobných automobiloch. V ťažkej nákladnej doprave môže znížiť emisie asi o 15 percent. Na Slovensku je plyn preferovaným spôsobom ekologizácie verejnej dopravy.

Mesto sa usiluje aj o dekarbonizáciu verejnej dopravy. V tomto prípade ide najmä o obnovu vozového parku nízkoemisnými autobusmi. Už dnes takmer 100 percent vozidiel verejnej dopravy jazdí na obnoviteľné zdroje energie.

Samospráva ide v podpore alternatívnych spôsobov dopravy príkladom. Svojim zamestnancom prepláca polovicu nákladov na zapožičanie bicykla a kúpu lístkov do verejnej dopravy. Pri využití služieb spolujazdy dokonca prepláca všetky náklady. Osobné autá patriace mestu sú zväčša na elektrinu a plyn.

Aj v dôsledku týchto opatrení využívanie alternatívnych spôsobov dopravy stúpa. Magistrát odhaduje, že v súčasnosti až 15 percent obyvateľov využíva pri ceste do práce bicykel.

Napriek dosiahnutým úspechom chce Grenoble v rozvoji tejto oblasti pokračovať. Navrhované opatrenia sú načrtnuté v pláne rozvoja mobility do roku 2030. Ten pracuje na štyroch základných predpokladoch: mesto bez fosílnych palív a znečistenia, podpora zmeny vzorcov mobility obyvateľstva, podpora aktívnej (chôdza, cyklistika) a zdieľanej mestskej mobility a zlepšenie prepojení medzi jednotlivými mestskými časťami.

S hlukom Grenoble aktívne bojuje

Porota napokon ocenila prístup Grenoblu v boji s hlukom. Už v roku 2006 mesto vydalo pokyny, ktorými sa musia riadiť územní plánovači. V roku 2010 zniklo hlukové observatórium. Neskôr aj samostatná stratégia prevencie hluku. Tá zahŕňa už prijaté opatrenia, ako rozvoj cyklodopravy či zníženie maximálnej povolenej rýchlosti v meste.

Samostatnou kategóriou v tejto stratégii je boj s nočným hlukom. V tejto oblasti mesto spolupracuje s hotelmi, reštauráciami a barmi.

Svoju pozíciu lídra v boji proti hluku Grenoble potvrdil túto jar, keď samospráva zaviedla takzvané „tiché hodiny” počas dňa, aby tak umožnila oddych zdravotným pracovníkom, vyťaženým pri boji s prvou vlnou koronavírusovej pandémie.

Európski audítori: Spravodlivá transformácia regiónov musí mieriť vyššie

Európsky dvor audítorov v analýze upozorňuje na vysoké riziko zlyhania Fondu pre spravodlivú transformáciu. Podľa európskych audítorov hrozí, že neprinesie štrukturálne zmeny potrebné na naplnenie klimatických ambícií EÚ.

Ďalšie protihlukové opatrenia by v Grenobli mali v nadchádzajúcich rokoch pribudnúť.

Slovensko má v boji s hlukom čo doháňať. Začiatkom júla Európska komisia oznámila, že postúpi Súdnemu dvoru Európskej únie prípady Portugalska a Slovenska, ktoré nezmapovali hluk a nevypracovali príslušné akčné plány. Lehota na zmapovanie intenzity hluku uplynula ešte v roku 2012 a lehota na vypracovanie akčných plánov v roku 2013.

V tomto prípade však ide o národné plány, nie o mestské. Bratislava už svoj plán ochrany pred hluko vypracovala. Košice majú podľa dostupných informácií len hlukovú mapu.

Štafetu môžu prebrať Košice

Východoslovenská metropola by v roku 2023 chcela prebrať štafetu a stať sa ďalším európskym zeleným hlavným mestom. Vedenie oznámilo kandidatúru minulý rok v lete.

„Otázka klimatických zmien je dnes svetovou témou číslo 1. Je len na nás, aké mesto, krajinu, či planétu necháme ďalším generáciám. Ja túto tému beriem s plnou vážnosťou a som presvedčený, že Slovensko v zelených témach zaostáva a to ma mrzí. Jednou z mojich priorít je, aby sa Košice stali akýmsi príkladom pre celé Slovensko. Máme teraz jedinečnú šancu, aby sme sa stali Európskym hlavným zeleným mestom v roku 2023,” uviedol minulý rok košický primátor Jaroslav Polaček (nezávislý).

Viceprimátor Marcel Gibóda (nezávislý) skonštatoval, že titul Európskeho hlavného zeleného mesta nie je hlavným cieľom, omnoho dôležitejšia bude cesta, po ktorej sa mesto v najbližšej dobe vydá. V tejto súvislosti pripomenul, že mesto bude musieť vytvoriť a aktualizovať rôzne verejné politiky mesta ako napríklad protihlukové mapy alebo nízkoemisné zóny, píše tlačová správa samosprávy.

Košice pôvodne chceli projekt, s ktorým sa o ocenenie budú uchádzať, do septembra tohto roku. Zatiaľ sa tak nestalo. Portál EURACTIV.sk sa košickej samosprávy pýtal, kedy by chcela projekt zverejniť. Vedenie mesta na otázky neodpovedalo.

Nateraz je známa len Zelená vízia mesta Košice do roku 2030, ktorá predstavuje rámcové ciele. Tými sú nulová uhlíková stopa, vyrovnanie vnútorne teploty v meste s okolitou teplotou, zavedenie série ekoinovácií či maximálne využívanie a ochrana vlastných prírodných zdrojov.

V júni tohto roku Košice oznámili, že pri kandidatúre spolupracujú s Ľubľanou. Slovinská metropola bola európskym zeleným hlavným mestom v roku 2016.