Heger agropotravinárstvo z plánu obnovy vynechal, podľa Mičovského rezortu rokovania pokračujú

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽaNO) a minister financií Eduard Heger (OĽaNO) [Facebook/Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.]

Z avizovaných priorít ministerstva pôdohospodárstva v hodnote 2,4 miliardy eur sa do reformného plánu dostali iba pozemkové úpravy. Návrh, z ktorého sa budú vyberať reformy do národného plánu obnovy, takmer úplne obišiel programové vyhlásenie vlády v agropotravinárstve. Koaliční agroexperti a farmári sú sklamaní.

Keď minister pôdohospodárstva Ján Mičovský minulú stredu (30. septembra) zvolal tlačovú konferenciu, aby obhajoval svoje doterajšie pôsobenie na čele agrorezortu, hovoril predovšetkým o jeho plánoch, ako využiť prostriedky z Plánu obnovy EÚ na rozvoj poľnohospodárstva a potravinárstva.

Minister si na tlačovku pozval aj šéfa rezortu financií Eduarda Hegera (OĽaNO), aby potvrdil, že jeho rezort odovzdal reformné plány v hodnote 2,4 miliardy eur.

Minister financií Mičovskému za jeho prácu poďakoval. „Minister (Mičovský) svedomito túto úlohu splnil a odovzdal mi dokument, v ktorom mali spracované všetky požiadavky. Ďakujem, že rezort pôdohospodárstva k tomu pristúpil zodpovedne“, uviedol Heger,

Heger vtedy ale dodal, že ešte nevie, koľko z Mičovského návrhov nakoniec prejde do plánu obnovy, ktoré v lete pripravovali jeho odborníci.

Po oficiálnom predstavení reformného plánu vlády to vyzerá tak, že takmer žiadny.

Agrorezort pripravil do plánu obnovy opatrenia za 2,4 miliardy eur

Sektorovými prioritami podľa ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského budú digitalizácia, rizikový fond, vytvorenie odbytových združení či hospodárenie s vodou v krajine a ďalšie.

Agrorezort: Obnova bez nás nebude

Slovenská vláda musí do konca apríla poslať Európskej komisii takzvaný národný plán obnovy a odolnosti, aby mohla čerpať miliardy eur z Fondu obnovy EÚ určeného na naštartovanie európskej ekonomiky po koronakríze.

Minister financií Eduard Heger v pondelok (5. októbra) predstavil Národný integrovaný reformný plán Moderné a úspešné Slovensko. Ide zatiaľ len o široký okruh reforiem, z ktorých vláda chce aj na základe prisľúbenej verejnej diskusie vybrať užší zoznam pre národný plán obnovy.

Opatrenia v materiáli sú vyčíslené na 30 miliárd eur, hoci Slovensko podľa predbežnej dohody dvadsaťsedmičky EÚ bude mať z fondu obnovy k dispozícii necelých šesť miliárd eur nevratnej podpory a dve miliardy vo výhodných pôžičkách.

https://www.facebook.com/minagri.sr/posts/3659465850750893

O to prekvapujúcejšie je, že do „reformného menu“ sa z ohlásených priorít ministra pôdohospodárstva dostala jediná. Agropotravinárstva sa priamo týka iba strategické riešenie pozemkových úprav.

Náklady zrýchlenia procesu pozemkových úprav dokument odhaduje na 36,4 milióna eur ročne. Keďže krajina musí peniaze využiť do konca roka 2023, na pozemky by z núdzového fondu teoreticky mohlo ísť viac ako 100 miliónov eur. Súčasťou pozemkových úprav majú byť aj zelené riešenia ako remízky, aleje, vetrolamy, či vodozádržné opatrenia.

Mičovský pritom podľa vlastných slov pripravil 10 investičných a reformných opatrení s cenovkou 2,4 miliardy eur. Okrem pozemkovej reformy jeho rezort žiada peniaze na investície do rozvoja potravinárskeho priemyslu, či na zmierňovanie dopadov klimatických zmien – vodozádržnými opatreniami, či obnovou zastaraných závlahových systémov.

„V súvislosti s dôrazom EÚ na takzvané zelené projekty sme presvedčení, že práve náš rezort je ten, ktorý má povinnosť, nie nárok uchádzať sa o tieto zdroje. Urobili sme včas, čo sme urobiť mali,“ povedal na tlačovke Mičovský.

Portál EURACTIV.sk sa agrorezortu pýtal, ako hodnotí, že väčšina jeho priorít v návrhu národného reformného plánu chýba. „Stratégia Zeleného Slovenska je bez nášho rezortu nerealizovateľná. Vláda SR si to uvedomuje. Téma obnovy SR je stále otvorená, a preto rokovania neustále pokračujú,“ odpísala hovorkyňa Anežka Hrdá.

Tajný materiál

Ján Mičovský o 2,4-miliardovom dokumente hovoril už dávnejšie pred poslancami národnej rady na septembrovom Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Ministerstvo pôdohospodárstva ale materiál nezverejnilo. Z odpovede na otázku portálu EURACTIV.sk vyplýva, že rezort trvá na tomto postoji s tvrdením, že ide o interný pracovný dokument.

Ako pre portál EURACTIV.sk uviedol predseda parlamentného agrovýboru Jaroslav Karahuta (Sme rodina), opatrenia neboli sprístupnené ani jemu.

Verejnosť teda nevie, či navrhované opatrenia boli vypracované tak, aby ich vláda mohla použiť v pláne obnovy a poslať do Bruselu na schválenie. Európska komisia od každej reformy a investície očakáva jasne zadefinované priebežné ciele, ktorých plnenie bude kontrolovať. V ideálnom prípade by tak malo ísť o opatrenia, ktoré sú v praxi rýchlo uskutočniteľné a za ktorými budú viditeľné jasné výsledky.

Mičovský predstavil harmonogram príprav strategického plánu pre agrodotácie

Návrh kľúčového dokumentu pre prípravu strategického plánu pre poľnohospodárstvo chce mať ministerstvo hotový v decembri. Materiál zatiaľ vzniká interne na rezorte, verejnosť sa k pripomienkam dostane až v októbri, čo sa nepáči niektorým poslancom. 

Tri rany pre rezort

Národný reformný plán takmer úplne obišiel záväzky vlády z programového vyhlásenia v oblasti pôdohospodárstva. Na programovom dokumente sa podieľali sektoroví experti všetkých štyroch koaličných strán. To, že sa do reformného menu dostali iba pozemkové úpravy, zhodne považujú za sklamanie.

Návrh úpravy pozemkov bez ďalších sprievodných opatrení Karahuta označuje za  „politické gesto bez pozitívneho dopadu na rozvoj pôdohospodárstva a rozvoj vidieka“. Odborník na agrosektor v hnutí Sme rodina tvrdí, že od plánu očakával investície do rodinného podnikania, živočíšnej produkcie, či väčšiu podporu potravinárov. „V rezorte pôdohospodárstva a v potravinárstve máme obrovský investičný dlh a iba pre poľnohospodárov má hodnotu jednu miliardu eur. Takú istú hodnotu má aj dlh voči potravinárom,“ myslí si Karahuta.

Nespokojná je aj expertka koaličnej SaS Jarmila Halgašová. Pripomína, že vláda v programovom vyhlásení sľúbila tiež väčšiu finančnú podporu pre potravinársky priemysel, ktorý za „31 rokov nenašiel oporu ani v jednej vláde a vedení agrorezortu“.

Tímlíderka SaS pre pôdohospodárstvo si myslí, že bez dodatočných prostriedkov Slovensko nedokáže naplniť ani ciele zelených stratégií EÚ: Európskej zelenej dohody a potravinovej stratégie Z farmy na stôl.

Takto zmena nevyzerá, odkazujú ministrovi Mičovskému koaliční partneri

Farmári aj gestori koaličných strán pre oblasť agropotravinárstva kritizujú ministerstvo pôdohospodárstva pre nedostatočnú komunikáciu ohľadom príprav strategického plánu pre spoločnú poľnohospodársku politiku po roku 2021. 

„Pevne verím, že dokument smerujúci k plánu obnovy, nie je konečný a že minister pôdohospodárstva na ďalších rokovaniach zabojuje a získa ešte ďalšie finančné prostriedky, z ktorých bude konečne podporený aj potravinársky priemysel,” dodáva Halgašová.

Kritický k reformnému plánu je aj Martin Ondráš, ktorý sa ešte ako predseda poradného tímu ministra pôdohospodárstva takisto podieľal na príprave programového dokumentu vlády. Agroexpert Progresívneho Slovenska svoje pôsobenie v poradnom zbore po niekoľkých mesiacoch v septembri ukončil.

Ondráš poukazuje na to, že kým ostatné ministerstvá dokázali do plánu presadiť svoje priority, agrorezort môže prepásť šancu na zvýšenie potravinovej sebestačnosti, čo je jeho hlavný cieľ.

„Obmedziť sa v skutočnosti na obyčajnú komasáciu je výsmech do očí pre každého, kto sa v rezorte snaží prežiť. Po nie úplne jasnom pláne pre Spoločnú poľnohospodársku politiku 2021 až 2027, po zmeškaných termínoch na zmeny režimov platieb v roku 2021, je toto skutočne tretia zásadná rana pre rezort,“ dodáva Ondráš.

Chyba, ktorá ohrozí krajinu

Spomínaná tlačová konferencia Jána Mičovského bola okrem iného tiež odpoveďou na kritiku agropotravinárskych združení. Tie rezort kritizujú pre nečinnosť a nedostatočnú komunikáciu.

Ešte minulý týždeň desiatka agropotravinárskych samospráv spísala otvorený list premiérovi Igorovi Matovičovi, v ktorom ho vyzývajú, aby vláda pri delení prostriedkov myslela aj na farmárov a potravinárov.

Nie je prekvapením, že farmári a potravinári s výsledným návrhom nie sú spokojní.

O peniaze z plánu obnovy sa hlásia aj potravinári

Potravinári poukazujú na to, že väčšinu agrodotácií z EÚ smeruje k farmárom, kým pre spracovateľský sektor sú vyčlenené iba minimálne. Nepáči sa im, že so sektorom sa nepočíta ani v reformnom pláne, ktorý vláda pripravuje v rámci plánu obnovy EÚ. 

Podľa hovorkyne najväčšej agrosamosprávy Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jany Holéciovej mal pritom minister v prechádzajúcich dňoch na porade v Banskej Bystrici uisťovať, že nedopustí, aby sa peniaze z Plánu obnovy EÚ neušli aj pre farmárov. „Doslova povedal, že neúspech by bol veľkou chybou, ktorá by ohrozila celú krajinu,“ upozorňuje Holéciová.

SPPK sa chce teraz podľa jej slov sústrediť, aby sa odvetvie dostalo do národného plánu obnovy aspoň cez zverejnené priority.

„Prostredníctvom vodozádržných opatrení v krajine /zelené témy/ by sme mohli podporiť budovanie závlahových sústav, ktoré v Pláne obnovy nie sú uvedené. Prostredníctvom reformy trhu práce by sme mohli prilákať viac brigádnikov do poľnohospodárstva a teda by sme riešili sezónne zamestnávanie,“ približuje ďalšiu  stratégiu farmárov.