Hlavnou prioritou G7 je globálny rast

G7, zdroj: TASR

Lídri siedmich ekonomicky najrozvinutejších krajín (G7) predstavili svoju iniciatívu na podporu globálneho hospodárskeho rastu.

záverečnom vyhlásení summitu, ktorý sa konal v japonskej Iso-Šime, skupina prisľúbila flexibilné využitie všetkých dostupných prostriedkov – menových, rozpočtových a štrukturálnych – na zrýchlenie rastu, vytváranie pracovných miest a posilňovanie dôvery.

„Najviac znepokojujúce je riziko kontrakcie globálnej ekonomiky,“ povedal na záverečnej tlačovej konferencii japonský premiér Šinzo Abe, ktorý summitu predsedal. „Ak nebudú prijaté potrebné politické kroky, hrozí nám ďalšia ekonomická kríza,“ upozornil.

Tzv. Iso-Šimská iniciatíva tiež zdôrazňuje potrebu priviesť zadlženie krajín na udržateľnú úroveň. K tomu by malo pomôcť dôslednejšie prijímanie štrukturálnych reforiem ale aj efektívnejšie využívanie verejných výdavkov.

Proti flexibilnejšej fiškálnej politike vystupovala najmä nemecká kancelárka Angela Merkelová.

Skupina G7 (Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko), doplnená zástupcami EÚ, predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, sa na summite venovala aj oblasti obchodu a obchodných zmlúv.

Lídri v spoločnom vyhlásení podporili liberalizáciu obchodných trhov cez regionálne dohody ako TPP (Trans-Pacific Partnership), EPA (obchodná dohoda medzi Japonskom a EÚ), CETA (medzi Kanadou a EÚ), či kontroverznú TTIP medzi Spojenými štátmi a EÚ, o ktorej by sa rokovania mali uzavrieť do konca tohto roku.

Francúzsky prezident Francois Hollande však na summite povedal, že Washington musí „ísť ešte omnoho ďalej“, aby získal jeho podporu.

Čelní predstavitelia sa na dvojdňovom stretnutí zaoberali aj otázkou možného vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ. Brexit by podľa nich predstavoval „veľkú hrozbu“ pre celosvetový hospodársky rast.

Hovorilo sa aj o aktivitách Ruska a Číny, ktoré nepatria do klubu G7.

Lídri sú znepokojení situáciou vo Východočínskom a Juhočínskom mori, kde si Čína nárokuje územie napríklad aj výstavbou umelých ostrovov.

V záverečnom vyhlásení G7 preto vyzýva na spoluprácu v uplatňovaní slobody plavby v regionálnych moriach, ako aj vo využívaní oceánu udržateľným spôsobom.

Rusko môže čeliť ďalším sankciám kvôli situácii na Ukrajine v prípade, že si nesplní záväzky plynúce z mierových dohôd z Minska. Naopak, k zmierneniu sankcií zo strany členov G7 má prísť, ak si Rusko svoje záväzky splní.