Holandsko a Rakúsko žiadajú prísnejšie podmienky korona-pôžičiek z eurovalu

Mario Centeno, šéf Euroskupiny; Angela Merkelová, nemecká kancelárka; a Mark Rutte, holandský premiér. [Consilium]

Rakúska a holandská vláda trvá na tom, že kreditné linky poskytnuté eurovalom na boj s koronavírusom musia byť podmienené rešpektovaním rozpočtových pravidiel.

Budúci utorok budú ministri financií EÚ diskutovať o nástrojoch na zmiernenie hospodárskych následkov pandémie COVID-19. Na stole je niekoľko návrhov, najkomplikovanejšie budú dva, na ktorých sa minulý týždeň lídri EÚ nedohodli: podmienky využitia pôžičiek z eurovalu (ESM) a vydávanie spoločných dlhopisov, takzvaných koronabondov.

Ani koronabondy, ani euroval: Lídri EÚ sa na ďalších ekonomických opatreniach zatiaľ nedohodli

Holandský premiér Mark Rutte po summite lídrov EÚ povedal, že emisia spoločného dlhu by bola „prekročením Rubikonu“, pretože z eurozóny urobí „transferovú úniu“, s ktorou Maastrichtská zmluva nepočíta.

Na prípravnom stretnutí 1. apríla hovorili zástupcovia krajín o pôžičkách ESM a pláne Európskej investičnej banky na 25-miliardový Garančný fond. Členské krajiny tiež dostali francúzsky návrh na vydávanie spoločných dlhopisov a holandskú iniciatívu na vytvorenie fondu vo výške 20 miliárd eur, ktorý by pokrýval časť zdravotných nákladov.

Okrem toho budú ministri diskutovať o dočasnej schéme, ktorá by pomáhala krajinám niesť náklady súvisiace s nárastom nezamestnanosti (tzv. Support to mitigate Unemployment Risks in an Emergency – SURE).

Európske poistenie v nezamestnanosti je spať v hre

Eurokomisia plánuje budúci týždeň predložiť návrh Európskeho zaistenia národných schém poistenia v nezamestnanosti. Oprašuje tak päť rokov starý nápad, ktorý bude náročný na realizáciu. 

Podľa diplomatov má najväčšiu šancu na podporu v tejto chvíli balík troch opatrení: úverové linky ESM, garančný fond EIB a dočasná schéma pre pomoc s nezamestnanosťou, SURE.

Platnosť pôžičiek ESM by mala byť 5 až 10 rokov, úrok takmer nulový. Zo 410 miliárd eur by mohli krajiny získať úverovú linku do výšky dvoch percent svojho HDP.

Podmienené pôžičky

Využitie Európskeho stabilizačného mechanizmu na boj s pandémiou však zatiaľ nie je jednoznačné.

Podľa dokumentov z rokovaní, ktoré videl EURACTIV, by mohli členské krajiny získať kreditnú linku ESM len za určitých podmienok. Musia sa zaviazať, že peniaze budú použité na zdravotníctvo a „ekonomické náklady, ktoré vzniknú v reakcii na korona krízu“.

Z dlhšom horizonte je podmienkou, aby bolo „zaistené rešpektovanie fiškálnych pravidiel EÚ a európskeho semestra, vrátane flexibility aplikovanej inštitúciami EÚ“.

Taliansko je proti akémukoľvek podmieňovaniu pôžičiek z ESM, citlivé ja najmä ich spájanie s fiškálnymi pravidlami a hospodárskym riadením. Premiér Conte na minulotýždňovej videokonferencii pohrozil, že v takom prípade bude použitie ESM vetovať.

Ústupkom pre Taliansko by mohlo byť spomenutie „flexibility“ – čo v súčasnosti znamená faktické suspendovanie rozpočtových pravidiel. Podmienky by tiež mali byť rovnaké pre všetky krajiny, takže krajiny využívajúce kreditnú linku by neboli stigmatizované a nehrozili by im špecifické požiadavky smerom k verejným financiám.

Holandskej a rakúskej vláde to však nestačí. Chcú, aby boli podmienky nastavené špecificky pre každú krajinu, podobne ako pri „záchranných pôžičkách“ počas krízy eurozóny. Krajiny, ktoré využijú kreditné linky ESM, by tak mohli byť nútené zaviazať sa po prekonaní koronakrízy k nejakým hospodárskym reformám.

Holandská vláda vyhlásila, že všeobecné odvolanie sa na fiškálne pravidlá nestačí, podmienky treba prispôsobiť konkrétnej krajine. Rakúsko zas argumentuje, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ musí byť pomoc z ESM fiškálne podmienená. Členské krajiny však môžu podmienky aplikovať „inteligentne“.

Podľa zdrojov z prostredia inštitúcií EÚ sa Nemecko od takejto požiadavky dištancovalo. Naopak, prísnejšie a špecifické podmienky podľa jedného zdroja podporuje Fínsko.

Na opačnej strane stojí Taliansko. Vzhľadom na povahu, rozsah a vonkajšiu príčinu krízy odmieta akékoľvek podmieňovanie pôžičiek. Problémy spôsobené koronavírusom podľa Madridu nijak nesúvisia s ekonomickými či rozpočtovými politikami krajiny.

Taliansko, Španielsko a ďalšie krajiny tiež považujú pôžičky ESM za čiastkové riešenie, ktoré by mali doplniť ambicióznejšie nástroje, ako koronabondy – spoločné dlhopisy eurozóny, určené na boj s koronakrízou.

Muži v čiernom

Ďalším dôvodom konfliktu je kontrola dodržiavanie podmienok pôžičiek. Počas krízy eurozóny ju vykonávali inšpektori Európskej komisie v spolupráci s ECB, ktorí pravidelne navštevovali veriteľskú krajinu. Nazývali ich „mužmi v čiernom“.

Takéto kontroly by mohli byť spojené aj s využívaním úverovej linky ESM. Predstavitelia EÚ však tvrdia, že v tomto prípade by mohla veriteľská krajina posielať iba pravidelné správy, bez návštev inšpektorov. O spôsobe kontroly sa zatiaľ diskutuje.

Podľa predstaviteľov EÚ by Taliansko mohlo s mechanizmom súhlasiť, ak budú podmienky mierne, návštevy inšpektorov vylúčené, a bude súčasťou širšieho balíka, spolu s Garančným fondom EIB a programom SURE.

Taliansko však trvá na tom, že s využitím ESM bude súhlasiť len ak sa odsúhlasia koronabondy.

Podľa riaditeľa Bruegel potrebuje eurozóna masívnu podporu ekonomiky

Podpora ekonomiky vo výške 10 percent HDP ju zachráni pred hlbokým prepadom a neohrozí udržateľnosť verejných dlhov, tvrdí riaditeľ inštitútu Bruegel Guntram B. Wolff.

Garancie EIB

Dvadsať päť miliárd eur do novej schémy Európskej investičnej banky by mali poskytnúť členské krajiny, pomerne podľa svojho podielu v EIB. Tieto peniaze by boli garanciou, vďaka ktorej by podľa vlastných odhadov vedela EIB získať na trhoch 200 miliárd eur.

Garančný fond by pomáhal najmä udržateľným súkromným firmám, ktoré dostala do problémov pandémia. Mohla by tiež podporiť „vysoko rizikové operácie“ regiónov, samospráv a sektora verejného zdravia.

Okrem garancií by EIB mohla nakupovať podiely vo firmách, ktoré potrebujú okamžitú záchranu.

Garančný fond by bol spustený v momente, keď garancie poskytnú krajiny reprezentujúce aspoň 60 percent kapitálu banky.

Holandský zdravotný fond

Holandsko navrhlo vytvorenie 20-miliardového fondu na pokrytie časti zdravotníckych nákladov vyvolaných pandémiou: za lieky, vybavenie pre jednotky intenzívnej starostlivosti a podobne.

Fond by mohol podporiť aj investície do zdravotníctva, ktoré zvyšujú jeho kapacitu zvládania zdravotných kríz.

Poskytoval by subvencie a granty, nie pôžičky. Financovaný by bol z príspevkov členských krajín Únie, ich výška by sa odvíjala od HDP. Dostupný by bol na tri roky, s možným predĺžením.

Francúzsko opäť navhuje koronabondy

Aj podľa Paríža si rozsah krízy vyžaduje viac, než len Garančný fond EIB, pôžičky ESM a pomoc s platbami v nezamestnanosti. Opäť žiada vydávanie spoločných dlhopisov, koronabondov.

Podľa francúzskeho návrhu by ich emitoval špeciálny fond, so spoločnými zárukami členských krajín EÚ.

Fond by „financoval programy navrhnuté na naštartovanie ekonomiky a to spôsobom, ktorý je koherentný so Zelenou dohodou a priemyselnou stratégiou, ktorú Komisia navrhla 10. marca (najmä príspevok k relokácii strategických dodávateľských reťazcov do Európy)“, píše sa vo francúzskom dokumente.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v minulých týždňoch vyzval, aby Európa chápala pandémiu ako „budíček“ a znížila v zdravotníckej oblasti svoju závislosť od zahraničných dodávok.

Fond by mohol financovať aj výdavky na zdravotníctvo. No len v prípade, ak zvyšujú jeho kapacitu vysporiadať sa s externými šokmi, akým je COVID-19.

Európske dlhopisy by pre Slovensko mohli byť výhodné, tvrdí ministerstvo financií

Slovensko podporuje zapojenie trvalého eurovalu do pomoci krajinám postihnutým pandémiou COVID-19, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v eurozóne. Štáty s eurom sa ešte musia dohodnúť na veľkosti a podmienkach pôžičiek. 

Predstavitelia EÚ sa zhodujú, že na financovanie hospodárskej obnovy je potrebný aj ďalší nástroj. No návrh na koronabondy považujú za problematický, vzhľadom na tvrdý odpor Nemecka a Holandska.

Ustupuje aj Európska komisia. Hoci stále tvrdí, že sú v hre všetky možnosti, kľúčovú úlohu v obnove európskej ekonomiky má hrať viacročný finančný rámec.

Výdavky európskeho rozpočtu sú však roztiahnuté na sedem rokov, jeho štruktúra je viac-menej pevná a výška bude len okolo jedného percenta spoločného HDP.