Horkosladký rozpočet: Aké sú zmeny vo výdavkoch spoločnej agropolitiky po summite?

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Sebastien Nogier]

V dohode o výdavkoch na spoločnú poľnohospodársku politiku nechýbajú obávané škrty, ale ich počet sa v porovnaní s návrhom Komisie z roku 2018 znížil. Za jasného víťaza zvýšeného rozpočtu odborníci označujú Francúzsko.

Po 92 hodinách intenzívnych rokovaní v Bruseli sa vedúci predstavitelia EÚ minulý týždeň, 21. júla, dohodli na budúcom sedemročnom rozpočte EÚ, ktorý zahŕňa aj celkovú sumu výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP).

Rozpočet poľnohospodárstva na roky 2021 až 2027 bude predstavovať 344 miliárd eur, čo je zhruba o 20 miliárd eur viac, ako vyčlenila exekutíva EÚ vo svojom návrhu v júli 2018. Ide však o výrazne nižší rozpočet na agropolitiku, ako na roky 2014-2020, ktorý bol vo výške 383 miliárd eur aj bez príspevku Británie.

Zvýšené výdavky na poľnohospodárstvo znamenajú zvýšenie podielu SPP na celkovom viacročnom finančnom rámci (VFR), ktorý sa zvýšil z 28 percent pôvodnej ponuky Komisie na konečných 32 percent.

Nová zelená architektúra Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ

Viac energie z obnoviteľných zdrojov, menej pesticídov, a lepšia ochrana biodiverzity v poľnohospodárskej krajine. Zelená reforma agropolitiky EÚ sľubuje viac peňazí na ochranu prírody a klímy, ako aj nové pravidlá, ktoré motivujú farmárov na pôde hospodáriť šetrnejšie. 

Dohodnuté rozdelenie rozpočtu na priame platby poľnohospodárom a výdavky, súvisiace s trhom, ktoré spolu tvoria prvý pilier SPP, je teraz 258,6 miliárd eur.

Na podporu rozvoja vidieka, ktorý spadá pod druhý pilier SPP, bola vyčlenená suma 78 miliárd eur, pričom ďalších 7,5 miliárd eur pochádza zo stimulačného plánu Budúcej generácie EÚ (Next Generation EU, NGEU), čo predstavuje celkovú sumu 85,5 miliárd eur.

Druhý pilier však zostáva najviac zasiahnutý škrtmi, pretože pomoc na rozvoj vidieka klesla o 12,8 percent, hoci pôvodné zníženie Komisie bolo navrhnuté až o 28 percent.

Ako uviedol odborník na SPP profesor Alan Matthews vo svojom blogu capreform.eu, Francúzsko vyšlo zo zvýšeného rozpočtu na rozvoj vidieka ako jasný víťaz, získalo ďalších 1,6 miliardy eur.

Nasleduje Nemecko s dodatočnou alokáciou 600 miliónov eur, zatiaľ čo Taliansko a Španielsko získajú ďalších 500 miliónov eur.

Nová generácia EÚ

Ďalších 7,5 miliárd eur do druhého piliera zo stimulačného balíka Komisie súvisí s ekologizáciou hlavnej poľnohospodárskej politiky EÚ a dodaním časti stratégie Z farmy na stôl (Farm to Fork), novou, hlavnou potravinovou politikou EÚ.

Konečná suma sa však znížila na polovicu z pôvodných 15 miliárd eur, ktoré navrhla Komisia. Aj v tejto oblasti tlačila najmä skupina šetrných krajín, ktorá žiadala o zníženie grantov v rámci fondu na oživenie hospodárstva.

Menšie dotácie, no ešte menšia produktivita: Slovenský agrosektor zaostáva za zvyškom EÚ

Slovenská štátna pomoc pre poľnohospodárstvo je v porovnaní s európskym priemerom tretinová. Slovenské farmy sú veľmi závislé od agrodotácií z EÚ. Podiel priamych platieb na pridanej hodnote a zisku fariem je jeden z najvyšších v Únii.

Aj keď sa dodatočná pomoc na rozvoj vidieka v NGEU považuje za súčasť druhého piliera, obsahuje rôzne právne záväzky, týkajúce sa načasovania.

V rámci reakcie EÚ na krízu COVID-19 je potrebné tieto prostriedky nasadiť rýchlo. Všetky právne záväzky musia byť prijaté do 31. decembra 2023, aby sa následne všetky platby vyplatili do 31. decembra 2026.

Okrem toho musí byť 70 percent dotácií v rámci fondu na obnovu zazmluvniť počas prvých dvoch rokov.

Viac ako čísla

Konečná dohoda nebola obmedzená iba na čísla SPP, ale obsahovala aj niekoľko podstatných ustanovení o spôsobe pridelenia poľnohospodárskeho rozpočtu.

Obzvlášť dôležité je vytvorenie krízového rezervného fondu, vďaka ktorému majú krajiny stabilizovať odvetvia v prípade kríz, ovplyvňujúcich poľnohospodársku výrobu.

Hoci tento nástroj už existoval, nikdy v minulosti sa nepoužil. Jeho spustenie podľa predchádzajúcich pravidiel by totiž viedlo k  zníženiu priamych platieb.

Oddelenie tejto záchrannej siete od priamych platieb cieli na zvýšenie atraktívnosti jej aktivácie pre členské štáty aj poľnohospodárov.

Krízový fond bude tvoriť 450 miliónov eur ročne a nevyužité sumy sa prenesú do roku 2021 na vytvorenie rezervy.

Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo po koronakríze

Nová vláda považuje zvyšovanie potravinovej sebestačnosti za strategický záujem štátu. Aké opatrenia by mala prijať pre zníženie závislosti na dovoze zahraničných potravín? A ako skĺbi svoju ambíciu s čoraz prísnejšími požiadavkami Únie pre udržateľnú potravinovú produkciu? 

Priaznivé spolufinancovanie vo výške 85 percent, ktoré je určené pre menej rozvinuté regióny, spoločne so spolufinancovaním vo výške 80 percent pre plnenie záväzkov v oblasti životného prostredia a ochrany podnebia môžu byť rovnako atraktívnymi novinkami.

Vonkajšia konvergencia, ktorú niektoré členské štáty spochybnili, bude pokračovať, ale pomalým tempom.

Cieľom koncepcie, ktorú zaviedla reforma SPP v roku 2013, je znížiť rozdiely v priemernej podpore na hektár po rozšírení EÚ v roku 2004. Proces je navrhnutý tak, aby postupne umožňoval rovnaké priame platby pre všetky členské štáty.

V závere summitu sa uvádza, že členské štáty, ktorých platby na hektár sú nižšie ako 90 percent priemeru EÚ, uzavrú polovicu rozdielu medzi ich súčasnými priemernými priamymi platbami v šiestich rovnakých krokoch, počnúc rokom 2022.

Flexibilita medzi oboma piliermi je stanovená na 25 percent, s dodatočnými prevodmi 15 percent z priamych platieb na rozvoj vidieka, na intervencie zamerané na konkrétne ciele v oblasti životného prostredia a klímy a dve percentá na intervencie v prospech mladých poľnohospodárov.

Partner

Projekt FUTURE CAP: Dynamic, Innovative and Sustainable Agriculture in Slovakia