Hornonitrianske bane budú čerpať dotácie a ťažiť uhlie aj po roku 2023

Logo spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. [TASR/Radovan Stoklasa]

Útlm uhlia sa bude podľa materiálu, ktorý má schvaľovať slovenská vláda, odohrávať v réžii banského priemyslu. Ten má dostať stimuly na zatváranie baní, ale aj na opravu vagónov, pestovanie paradajok, chov sumčeka afrického či výrobu biomasy a bioplastov.

Súkromná firma, ktorá ťaží lignit na hornej Nitre, dostane štátnu pomoc na útlm ťažby aj na vytvorenie pracovných miest v nových odvetviach.

Vyplýva to z materiálu, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložil v piatok 23. novembra úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu pod vedením Richarda Rašiho (Smer-SD).

Jeho súčasťou je aj návrh nového všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ) prevádzky uhoľnej elektrárne Nováky. Nový VHZ počíta s dotáciami na výrobu elektriny z domáceho uhlia len do roku 2023, ako to tento týždeň avizoval minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD).

Podľa dnes platného VHZ sa majú spotrebitelia elektriny skladať na spaľovanie lignitu do roku 2030. Každoročne ich to stojí približne 100 miliónov eur.

Hoci VHZ sa v roku 2023 skončí, podľa vládneho materiálu majú dotácie pre uhoľný priemysel pokračovať aj po tomto roku. Určené budú spoločnosti Hornonitrianske bane zamestnanecká (HBz) a jej stopercentnej dcére Hornonitrianske bane Prievidza (HBP). Predložený materiál počíta so štátnou pomocou a eurofondami pre uzatvorenie ťažobných polí, predčasný príspevky pre prepustených baníkov, ako aj pre vytvorenie nových pracovných miest.

„Skupina HBz, a. s. by mala v priebehu rokov 2020 – 2025 vytvoriť cca 1 255 nových pracovných miest. Spoločnosť predpokladá použiť v rámci svojich možností vlastné zdroje, úvery, ďalej prostriedky z fondov Európskej únie a možné investičné stimuly a podpory,“ píše sa v materiáli.

Akčný plán bude v apríli

Návrh na uznesenie vlády, ktorý je súčasťou materiálu, ukladá ministerstvám povinnosť pripraviť do apríla 2019 stratégiu pre premenu regiónu.

Ministri pod Rašiho vedením vypracujú „Akčný plán transformácie regiónu horná Nitra, zabezpečujúci konverziu ekonomiky regiónu … s cieľom minimalizovať negatívne dopady konverzie a zároveň v rámci neho vypracovať rad systémových opatrení… ktoré zabezpečia tvorbu nových pracovných miest v regióne a zdroj ich financovania z prostriedkov vlády SR, realokovaných z EŠIF (Európskych štrukturálnych a investičných fondov), ako aj centrálne riadených programov EÚ.“

Útlm uhlia má vláda schváliť na konci roka. Počíta s eurofondami (+dokument)

EURACTIV získal návrh na cestovnú mapu a financovanie transformácie hornej Nitry. Projekty podporené z eurofondov sa začnú realizovať najskôr v roku 2020.

Konkrétne „inovatívne projekty“ majú byť podporené do 30. júna 2019 a potom „každoročne do ukončenia transformačného procesu“.

Do júna budúceho roku má tiež ministerstvo práce „pripraviť zmenu právnej úpravy o osobitnom príspevku baníkom pre vytvorenie podmienok skoršieho odchodu zo zamestnania a nemožnosti ďalšej adaptácie na iný druh zamestnania.“

Ministerstvo dopravy má napokon do roku 2027 zabezpečiť stavbu úsekov ciest R2 a R8 a modernizáciu ciest I. triedy – v prípade pozitívnej štúdie realizovateľnosti.

Bane zatvoria až v roku 2027

Vlastný materiál je rozdelený na dve časti: analýza transformácie hornej Nitry a nový VHZ.

V prvej časti dokument konštatuje, že najväčším zamestnávateľom v okrese Prievidza sú práve HBP. Zamestnávajú 3 000 ľudí. „Spoločnosť je personálne aj kapitálovo prepojená s firmou Hornonitrianske bane zamestnanecká, a. s. (strojárstvo a nákladná železničná doprava), kde spolu v skupine zamestnáva 3 782 zamestnancov,“ pokračuje analýza.

Získa elektráreň Nováky namiesto všeobecného hospodárskeho záujmu iný typ podpory? (+DOKUMENT)

Novela zákona o obnoviteľných zdrojoch môže paradoxne pomôcť nováckej uhoľnej elektrárni. Nárokovať by si mohla aj dotácie zo schémy, ktorú pripravuje ministerstvo životného prostredia, píše JURAJ MELICHÁR.

Uvádza tiež, že výroba elektriny z domáceho lignitu v Novákoch pokrýva päť percent ročnej spotreby Slovenska. Čo sa týka sprístupnených zásob hnedého uhlia a lignitu, tie sú „v záverečnej fáze svojej exploatácie“.

Materiál obsahuje aj harmonogram „riadeného postupného skoršieho odrúbavania zásob uhlia (útlmu) a predčasného ukončeniu jednotlivých ťažobných polí a ich následnej likvidácie a uzatvárania“. Vyplýva z neho, že na hornej Nitre sa bude ťažiť až do roku 2026. Posledná baňa bude zlikvidovaná v roku 2027.

Do tohto termínu počíta dokument aj so štátnou pomocou na náklady spojené s uzatvorením baní a sociálnymi dopadmi. Upozorňuje však, že o tom treba upovedomiť Európsku komisiu. Tá musí pomoc schváliť.

Stimuly pre banícky priemysel

Materiál varuje pred poškodením hlavného zamestnávateľa v regióne.

„V prípade neriadeného procesu postupného ukončenia ťažby (útlmu) hrozí negatívny dopad nielen na zamestnanosť v HBP, a. s. (teda spoločnosti zaoberajúcej sa ťažbou uhlia), ale aj na rozvoj ostatných podnikov skupiny HBz, a. s.,“ vystríha dokument.

Ak prestaneme dotovať uhlie do roku 2021, ušetríme ľuďom 345 miliónov eur

Slovenské domácnosti platia najväčšiu časť svojich príjmov za energie zo všetkých krajín EÚ. Zvýšenie ceny elektriny z uhlia od súkromnej firmy HBP, ktoré musia Slovenské elektrárne spaľovať, sa premietne do účtov za elektrinu aj u najchudobnejších ľudí, píše JURAJ MELICHÁR.

Ako „možné nástroje pre udržanie zamestnanosti“ vymenúva projekty v rámci HBz, ktoré treba podporiť stimulmi. Banský priemysel sa bude venovať inovácii opráv a výroby železničných vagónov, pestovaniu paradajok, chovu sumčeka afrického na pomazánky, výrobe ďalších poľnohospodárskych produktov, biomasy a bioplastov, ako aj výskumu prírodných plynov.

Súkromná banská firma sa napokon bude venovať aj „projektom z oblasti cestovného ruchu, životného prostredia a ľudských zdrojov“.

Konkrétny akčný plán, ktorý bude predložený v apríli, má mať štyri priority: tvorba udržateľných pracovných príležitostí (výskum a inovácie), dostupnosť (doprava), rozvoj a stabilizácia kvalifikovanej pracovnej sily (vzdelávanie a kvalita života) a sanácia environmentálnych záťaží a zdravotných dopadov ťažby. Tie boli podľa materiálu odsúhlasené „všetkými kľúčovými aktérmi“ na septembrovom stretnutí v Handlovej.

Nováky treba pre energetickú bezpečnosť

Materiál o útlme uhlia sa nestotožnil s návrhmi medzinárodných inštitúcií, ktoré o Slovensku za posledný rok vypracovali špeciálne štúdie. Analýza Spoločného výskumného centra Európskej komisie, ktorému šéfuje Slovák Vladimír Šucha, odporúčala hornej Nitre rozvíjať geotermálnu energiu.

Medzinárodná energetická agentúra zase v hodnotení energetickej bezpečnosti Slovenska napísala, že dotácie pre uhoľnú elektráreň Nováky môžu skončiť po spustení III. jadrového bloku v Mochovciach.

Hodnotil slovenskú energetiku: Po spustení III. bloku v Mochoviach už nemusíte dotovať uhlie

Slovensku sa najviac darí vo výrobe nízkouhlíkovej elektriny a vo zvyšovaní energetickej efektívnosti. Vláda by však mohla robiť viac v dekarbonizácii dopravy, hovorí expert Medzinárodnej energetickej agentúry AAD VAN BOHEMEN.

Rašiho dokument naopak tvrdí, že pokračovanie VHZ ako právneho základu pre dotácie, je naopak nevyhnutné až do roku 2023. Ako vysvetľuje v druhej časti, „v súčasnosti existuje problém so zabezpečením bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany, ktorý súvisí s rizikom nedostatočného pokrytia spotreby elektriny v predmetnej uzlovej oblasti v danom čase v prípade výpadku kľúčovej infraštruktúry prenosovej sústavy.“

Tvrdí, že „bezpečnosť dodávky v uzlovej oblasti Bystričany má špecifický význam aj z toho dôvodu, že významné priemyselné závody, ktoré sú veľmi citlivé na dodávky elektriny a výpadky týchto dodávok, sú lokalizované práve tu.“

A  zárukou bezpečnosti dodávok sú do roku 2023 práve Nováky. Budú ňou, až kým Slovenská elektrizačná prenosová sústava nezvýši výkon v uzlovej oblasti Bystričany.

Na uhlie prispejú domácnosti aj firmy

Spotrebitelia elektriny sa budú na uhlie, ktoré poskytuje energetickú bezpečnosť v regióne, aj ďalej skladať prostredníctvom tarify na prevádzkovanie systému (TPS).

„Slovenská domácnosť s priemernou ročnou spotrebou 3 000 kWh odvedie každý rok počas platnosti VHZ prostredníctvom TPS približne 15,30 eur. Očakávaná výška TPS vo vzťahu k výrobe elektriny vo VHZ bude teda predstavovať približne iba 3 – 4 percentá koncovej ceny elektriny pre domácnosti,“ uvádza materiál. Priemyselný odberateľ so spotrebou 70 000 MWh zaplatí každý rok príspevok 357 tisíc eur, podiel na cene elektriny bude približne 4 – 5 percent.

Ak Slovensko nahradí uhlie geotermálnou energiou, ušetrí 2,7 miliardy eur

Štúdia z dielne Európskej komisie tvrdí, že na slovenskom uhoľnom priemysle je závislých 7 000 pracovných miest. Hornonitrianske bane doteraz hovorili o 11 000.

Hoci pokračovanie VHZ do roku 2023 odôvodňuje materiál aj európskym legislatívnym balíčkom „Čistá energia pre všetkých Európanov,“ klímu spomína v súvislosti so spaľovaním uhlia len okrajovo, ovzdušie vôbec. Doložka vybraných vplyvov dokonca uvádza, že dopady materiálu na životné prostredie nebudú žiadne.

Vplyvy na podnikateľské prostredie sú vyhodnotené ako pozitívne aj negatívne. VHZ totiž pokračuje, ale oproti súčasnej úprave je skrátený. Komisia pre posudzovanie vybraných vplyvov však doložke o vplyvoch vytkla, že nezohľadňuje dopady na rozpočet verejnej správy v podobe nákladov na inovatívne projekty, stavbu ciest a príspevky pre prepustených baníkov, ale ani sociálne a environmentálne dopady. Komisia preto doložku vrátila na prepracovanie.

Konečný termín na pripomienkovanie materiálu je 6. december.