Investičné arbitrážne tribunály v EÚ postupne končia

Ilustračný obrázok. FOTO: Pixabay

Krajiny EÚ majú postupne rušiť arbitrážne tribunály, ktoré rozhodujú v sporoch medzi investormi a štátmi. Pričinilo sa o tom rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spore Slovenska a holandskej firmy Achmea.

V marci 2018 vydal Súdny dvor Európskej únie rozhodnutie v spore Slovenska a spoločnosti Achmea. Konštatoval, že riešenie sporov medzi investorom a štátom prostredníctvom medzinárodnej arbitráže, zavedený v bilaterálnych investičných dohodách medzi štátmi EÚ, je nekompatibilný s právom Únie.

Na začiatku sporu bolo rozhodnutie slovenskej vlády obmedziť zisk zdravotných poisťovní. Majiteľ jednej z nich, holandská spoločnosť Achmea B.V., to napadol na arbitrážnom súde, na základe investičnej dohody medzi Slovenskom a Holandskom. Nárokoval si kompenzáciu za ušlý zisk.

V roku 2012 arbitrážny súd rozhodol, že Slovensko porušilo dohodu. Majiteľovi poisťovne Union sme mali zaplatiť 22,1 milióna EUR ako náhradu škody, a ďalšie tri milióny súdnych trov.

Slovenská vláda sa však odvolala. Tvrdila, že arbitrážna doložka, obsiahnutá v investičnej dohode, je po vstupe do EÚ neplatná, a je v rozpore s európskym právom. Arbitrážny súd tak nemal právomoc vo veci rozhodnúť.

Spor skončil pred Súdnym dvorom EÚ. Ten nakoniec rozhodol v prospech Slovenska.

Prehratá arbitráž o zisku zdravotných poisťovní na európskom súde

Nemecký súd sa na slovenský podnet pýta Súdneho dvora EÚ, či bola investičná dohoda medzi Holandskom a Slovenskom platná.

Rušenie bilaterálnych dohôd

Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v slovenskom spore má širšie súvislosti. Postavil ho na všeobecnom argumente, že právo EÚ má prednosť pred medzinárodnými dohodami uzatvorenými členskými štátmi. Primárnosť európskeho práva stanovuje Článok 218(11) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V súčasnosti platí asi dvesto bilaterálnych investičných dohôd medzi krajinami EÚ – podľa precedensu v prípade Slovensko vs. Achmea sú mnohé z nich v rozpore s európskym právom. Komisia začala s členskými štátmi dialóg o možnosti riešenia situácie na multilaterálnej úrovni – politickou deklaráciou všetkých členských krajín EÚ, že akceptujú následky rozhodnutia Achmea.

Hľadanie multilaterálneho riešenia však môže trvať dlho – podľa Komisie približne 18 mesiacov. Paralelne sa preto spúšťajú samostatné iniciatívy.

Slovenské ministerstvo financií napríklad navrhlo, aby sme iniciatívne oslovili 20 štátov EÚ, s ktorými máme podpísané dohody o ochrane investícií, a navrhli im ich ukončenie dohodou. Podľa ministerstva, v prípade pozitívnej reakcie bude možno následne prijať ďalšie kroky smerujúce k okamžitému ukončeniu platnosti dohody.

Ak sa oslovený členský štát nebude ochotný dohodnúť na bilaterálnom ukončení dohody, prichádza do úvahy aj mnohostranné ukončenie, presadzované Komisiou.

Spory medzi štátmi a investormi by sa tak mali vrátiť na súdy príslušných krajín. Tie budú musieť rozhodovať aj v zmysle platnej európskej legislatívy.

Návrh dokumentu je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ukončené má byť 14. júna 2018. O uznesení bude hlasovať vláda, aj Národná rada SR.

Širšie súvislosti

Experti však upozorňujú, že rušením investičných dohôd medzi krajinami EÚ sa to nemusí skončiť. Doložky o ochrane investícií prostredníctvom arbitrážnych súdov sú totiž aj súčasťou dohôd medzi krajinami EÚ, a tretími krajinami, prípadne medzi EÚ a tretími krajinami.

Investičné arbitráže boli medzi najkontroverznejšími bodmi plánovanej dohody o obchode a investíciách s USA (TTIP), sú aj súčasťou dohody s Kanadou (CETA).

Obchodná dohoda EÚ-USA: Korporátna listina práv?

Spor o náhradu zisku vo výške desiatok miliónov eur aký Slovensko prehralo s majiteľom zdravotnej poisťovne Union, je jeden z argumentov, prečo si podľa mimovládnych organizácií treba dávať pozor na znenie obchodnej dohody medzi EÚ a USA.

Aplikovateľnosť rozhodnutia Slovensko vs. Achmea na investičné dohody s tretími krajinami majú naznačovať tri jeho kľúčové aspekty:

  • Arbitrážne tribunály, ktoré rozhodujú v sporoch medzi štátmi a investormi, nie sú súčasťou právneho systému EÚ;
  • Takéto tribunály môžu rozhodovať aj v sporoch, ktoré sa týkajú interpretácie či aplikácie práva EÚ;
  • Rozhodnutie tribunálu nemôžu revidovať súdy v členských krajinách.

(Analýzy nájdete napríklad na: Center for International Environmental Law / ClientEarth, EU Law Analysis, LEXOLOGY, Investment Treaty News)

To by malo ďalekosiahle implikácie pre obchodnú a investičnú politiku EÚ, ktorá tento nástroj ochrany investícií široko využíva. Podľa analýzy Centre for International Environmental Law & ClientEarth by to dokonca mohlo znamenať, že zatiaľ čo investori z EÚ sa budú môcť obracať na arbitrážne tribunály v sporoch s tretími krajinami, investori z tretích krajín v sporoch so štátmi EÚ túto možnosť mať nebudú.