Investičnú podporu EÚ chceme najmä do dopravy

Minister financií SR Peter Kažimír, Zdroj: TASR/Štefan Puškáš

Vedomostná ekonomika, energetická únia, doprava, sociálna infraštruktúra a životné prostredie sú oblasti, ktoré by si Slovensko rado nechalo podporiť z 315-miliardového investičného balíka Európskej komisie (EK).

V národnom zásobníku je 125 projektov spolu za 29 miliárd eur. Vyplýva to z Informácie o Investičnom pláne pre Európu a postupe pre realizáciu investičných projektov v SR, ktorú na dnešné (21.1.) rokovanie vlády predkladajú jej podpredseda pre investície Ľubomír Vážny a minister financií Peter Kažimír.

Projekty za vyše 10 miliárd eur predložilo ministerstvo dopravy, ďalšie pochádzajú od rezortov životného prostredia či hospodárstva. Zo samospráv vstupom reagovali Nitriansky, Žilinský a Košický kraj, mestá Bratislava, Nitra a obec Kechnec. Angažovali sa aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) alebo Slovenská akadémia vied (SAV). Všetky projekty majú hodnotu nad 100 miliónov eur a sú realizovateľné v rokoch 2015 až 2017, čo sú základné kritériá definované z úrovne EÚ.

Najviac, až 37 projektov čaká na posúdenie v sektore dopravy. Ďalších 22 patrí pod energetickú úniu a 17 projektov súvisí so zdrojmi a životným prostredím. Desať projektov spadá do vedomostnej a digitálnej ekonomiky a len jeden sa vzťahuje na sociálnu infraštruktúru. Zostávajúcich 38 projektov samospráv je viacsektorových.

„Dá sa očakávať, že len obmedzený počet investičných projektov identifikovaných v rámci iniciatívy slovenskou stranou bude mať reálnu možnosť na ďalšie spracovanie a vlastnú implementáciu v rámci novovytvoreného Európskeho fondu pre strategické investície,“ uvádza sa v materiáli.

V európskom investičnom balíku sa nebude uplatňovať žiadna geografická kvóta a podporu môžu projekty očakávať len na základe kvality.

Národná pracovná Skupina (task force), ktorá zhromaždila slovenské projekty pre potreby európskeho investičného plánu tieto projekty nehodnotila, ani neschvaľovala, nakoľko na to nemala mandát. Posúdenie z hľadiska kvality a rizík prebehne na úrovni EÚ. Slovensko sa pri predkladaní projektov koordinovalo aj s ostatnými krajinami V4, najmä s ohľadom na cezhraničné projekty.

Projekty, ktoré nebudú vybrané do zásobníka projektov EÚ ostanú pre ďalšie využitie podľa Národného investičného plánu, ktorého vznik vládny materiál predpokladá v dohľadnej dobe. Jeho ústredným prvkom má byť „Slovenský investičný holding.“

Šanca na úspech

Junckerov investičný balík má aj svojich kritikov. Agentúra Standard and Poor´s (S&P) zdôraznila, že problémom môže byť nedostatok počiatočného kapitálu. Okrem toho S&P nie je celkom presvedčená, že navrhnuté investície do infraštruktúry naštartujú hospodársky rast v Európe.

Rozsiahly zoznam dvetisíc projektov za 1,3 bilóna eur, ktoré predložili členské štáty na posúdenie, zmierňuje obavy len minimálne. Spomedzi členských krajín len Holandsko a Veľká Británia naznačili poradie svojich priorít na zozname projektov.

EurActiv.sk/TASR