Investičný plán Komisie: každé euro z verejných zdrojov prinesie pätnásť eur celkových investícií

Jean-Claude Juncker a Jyrki Katainen v EP (zdroj: Európska komisia)

„Každé euro z verejných zdrojov sa použije na vytvorenie dodatočnej súkromnej investície bez vytvárania nového dlhu,“ veria predstavitelia Európskej komisie. Zámer, ktorý dnes doobeda predstavili verejnosti, má mať pätnásťnásobný účinok pri motivácii súkromných subjektov.

„Je to jednoduchá matematika: Ak bude Európa viac investovať, bude viac prosperovať a vytvárať viac pracovných miest,“ vysvetľuje predseda Komisie Jean-Claude Juncker.

EÚ sa sústredí na hospodárske odvetvia so strategickým významom. Viac podporí energetiku, dopravu, širokopásmové pripojenie, vzdelávanie, výskum a inovácie. „Po rokoch hasenia eurozóny, kolabujúcej pod nahromadeným dlhom, potrebuje Európa ambiciózny investičný plán,“ vyhlásil šéf Komisie.

V čase obmedzených verejných zdrojov, keď finančná likvidita čaká nevyužitá vo finančných inštitúciách a na podnikových a súkromných bankových účtoch, chce prerušiť „začarovaný kruh nedostatočnej dôvery a nedostatočných investícií“.

Praktické nástroje

Príprava investičného plánu bola v réžii podpredsedu EK Jyrkiho Katainena. Jeho tím navrhol vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého základom bude záruka vo výške 16 mld. eur z rozpočtu EÚ. Z toho 3,3 miliárd eur pokryje Nástroj na prepájanie Európy a 2,7 miliárd eur program Horizont 2020.

Ďalších 5 miliárd eur poskytne Európska investičná banka (EIB). Celkový objem 21 miliárd eur má podľa plánov Komisie v nasledujúcich troch rokoch priniesť 240 miliárd eur vo forme dlhodobých investícií a 75 miliárd eur pre malé a stredné podniky.

Katainen dnes zároveň vyzval členské štáty, aby sa pripojili, znásobili vplyv fondu, a spustili tak „reťazovú reakciu ešte výraznejších pozitívnych účinkov“.

Krajiny Eurozóny budú mať možnosť vložiť finančné prostriedky nad rámec očakávaných investícií do tamojších ekonomík, ktoré sa následne odrátajú z ich deficitu v rámci Európskeho semestra. O túto možnosť podľa zdrojov EurActivu prejavili záujem Fínsko, Španielsko a aj Slovensko.

Nové nástroje majú tiež umožniť EIB a Európskemu investičnému fondu podstupovať riskantnejšie investície. Prezident EIB Werner Hoyer hovorí, že keď chce únia presvedčiť navrhovateľov projektov, že by mali investovať, musí na seba sama prevziať väčšie riziko.

Ekonomickí analytici sú nateraz najviac skeptickí ohľadom pätnásťnásobnej multiplikácie vkladu. Mimovládna organizácia CEE Bankwatch Network upozorňuje, že aj keď EÚ prevezme riziko investície, tak to neznamená, že riziko zmizne. „Skôr sa presunie sa presunie na verejné inštitúcie a na európskych daňových poplatníkov,“ varujú.

Dopad na slovenskú ekonomiku

Pokiaľ ide o Slovensko, EK vidí najväčšie príležitosti na investovanie do rozvoja dopravnej a energetickej infraštruktúry, ako aj do  oblasti vzdelávania a odbornej prípravy.

Pripomína, že terajší rastový model závisí na priamych zahraničných investíciách (PZI), ktoré tvoria až 60 % HDP. To by mohlo mať negatívny efekt na dlhodobý rast, keďže  domáce investície do výskumu a vývoja sú slabé. Spoločnosti sa opierajú o zahraničné technológie a investície sa ústredia do málo sektorov.

Zatraktívnenie ďalších oblastí hospodárstva by mohlo zvýšiť slovenskú odolnosť voči globálnym otrasom. Komisia zdôraznila aj viaceré nedostatky vo verejnom obstarávaní a pri overovaní a výbere projektov.

Investičný profil SR, ktorý EK vypracovala, uvádza, že krajina má rezervy pri výbere daní, v kvalite vzdelávania a v prepojení škôl a praxe či pri zvládaní dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých.

Pozície

Podpredseda komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič verí, že Junckerov balíček vytvorí lepšie podmienky na to, aby sa potrebné investície realizovali formou verejno-súkromného partnerstva (PPP). „Pre Slovensko je to zaujímavé, lebo tento balík vytvára doplňujúcu investičnú kapacitu. A dúfam, že to prinesie dodatočné investície do infraštruktúry aj na Slovensku,“ povedal Šefčovič.

Podľa europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD/S&D) sa na tomto pláne sa ukáže „Junckerova sláva alebo jeho politický pád“. Jeho stranícka kolegyňa Monika Flašíková Beňová upozornila, že pôjde o niekoľkoetapový projekt verejno-súkromných projektov, pričom Junckerova komisia bude musieť vyčleniť potrebné finančné zdroje tak, aby to nepoškodilo ostatné politiky EÚ.

Poslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS/EPP) upozornil, že sa jedná o veľa peňazí. Len si uvedomme, že ročný rozpočet EÚ je okolo 150 miliárd eur a z toho polovica ide na spoločnú poľnohospodársku politiku. Ale nespochybňujem správnosť tohto zmýšľania, základná myšlienka je správna,“ skonštatoval Kukan.

EurActiv.sk/TASR