Investičný súdny systém medzi Kanadou a Úniou nie je v rozpore s európskym právom

Kanadský premiér Justin Trudeau a predseda Európskej rady Donald Tusk pri podpise CETA v októbri 2016 v Bruseli. [EPA/Francois Lenoir]

Mechanizmus pre riešenie sporov medzi štátmi a súkromnými investormi, zakomponovaný v kanadsko-európskej dohode o voľnom obchode (CETA) podľa generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ nespochybňuje nijaký z princípov európskeho práva.

Jeden z najvyššieho postavených právnikov Európskej únie Yves Bot v utorok (29. január) publikoval názor, v ktorom vyhlásil, že revidovaný mechanizmus pre riešenie sporov medzi investormi a štátmi, ktorý je súčasťou obchodnej dohody medzi Kanadou a EÚ, je kompatibilný s európskym právom a „nemá nepriaznivý vplyv na autonómiu práva Únie“.

Bot dodal, že „mechanizmus neovplyvňuje zásadu, podľa ktorej má Európsky súdny dvor výlučnú právomoc nad definitívnym výkladom práva Únie.“

Zatiaľ sa však jedná iba o názor, nie o definitívny verdikt súdneho dvora. Stalo sa však zaužívanou praxou, že sudcovia vo väčšine prípadov rešpektujú názory generálnych advokátov a nimi stanovené kritériá.

Valónsko verzus Európa

Podnet na Súdny dvor podalo v septembri roku 2017 Belgicko ako kompromis vnútropolitického boja. V Belgicku si ratifikácia tohto typu medzinárodných dohôd vyžaduje súhlas federálneho aj regionálnych parlamentov. Potopením dohody hrozili Valónci, podľa ktorých by mechanizmus umožňoval nadnárodným korporáciám obchádzať regionálne súdy a žalovať priamo štáty. Valónci sa obávali aj o výhradné právo Súdneho dvora EÚ nad interpretáciou európskeho práva a zachovanie princípu rovného zaobchádzania.

CETA: Obchodná dohoda medzi Kanadou a EÚ vstupuje do platnosti

Vzájomný obchod Európskej únie a Kanady má narásť o 12 miliárd eur ročne. Firmám na clách ušetrí takmer 500 miliónov eur.

Federálna vláda sa napokon s Valónskom dohodla na podnete európskemu súdneho dvoru, ktorý mal záležitosť preskúmať.

Okrem Belgicka sa obavy ozývali aj z Nemecka, kde sa stali ústrednou témou niekoľkých väčších protestov.

Ochrana investícií aj právo vlád ich regulovať

V tom čase sa však už jednalo o revidovaný mechanizmus riešenia sporov medzi investormi a štátmi (ISDS) s názvom investičný súdny systém (ICS), na ktorom sa Únia a Kanada dohodli ešte na jar v roku 2016.  Išlo o odpoveď na rastúcu kritiku klauzuly o ISDS a nedávny neúspech rokovaní Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) medzi Úniou a Spojenými štátmi.

ICS je inštitucionalizovanou formou riešenia sporov, ktorá zahŕňa opatrenia na ochranu investícií. Zároveň uznáva právo vlád vo verejnom záujme regulovať nevyhnutné oblasti aj v prípade, že danými reguláciami zasiahne zahraničné investície.

Z dlhodobého hľadiska by systém mal smerovať k zriadeniu multilaterálneho investičného tribunálu. Nebude sa teda jednať o ad hoc tribunály ako v doterajších európskych dohodách o voľnom obchode.

Mechanizmus ostáva viazaný európskym právom

Bot ďalej vyhlásil, že upravený mechanizmus riešenia sporov medzi investormi a štátmi reaguje na požiadavku reciprocity v ochrane investorov a má iba „tesne vymedzené právomoci“. Rozhodovať bude iba o kompenzáciách pre investorov, ktorí utrpeli straty spôsobené porušením dohody jednou zo strán.

Obchodná dohoda CETA platí už rok. Vývoz Únie do Kanady stúpol o sedem percent

Z EÚ sa do Kanady najviac darí exportovať stroje a mechanické zariadenia. Od vstupu CETA do platnosti najviac stúpol vývoz čokolády, ovocia a orechov, oblečenia a kozmetických výrobkov. 

Mechanizmus v tejto činnosti zostáva viazaný interpretáciou európskeho práva od európskeho súdneho dvora.

Generálny advokát taktiež zdôraznil, že Súdny dvor EÚ si ponecháva právomoc vyjadriť svoje stanoviská, ako aj predbežné rozhodnutia ohľadom súkromných dohôd medzi investormi a jurisdikciami Únie.

„Generálny advokát je toho názoru, že systém riešenia sporov je plne v súlade s cieľmi Únie na medzinárodnej scéne, nakoľko kombinuje pravidlá pre ochranu investícií a konkrétnych mechanizmov pre riešenie sporov so zachovaním práva všetkých strán prijímať legislatívu potrebnú pre splnenie legitímnych cieľov v mene verejného záujmu, napríklad v oblasti zdravia, bezpečnosti, životného prostredia či sociálnej ochrany,“ píše sa v jeho vyjadrení.

Odmieta tiež porušenie zásady rovnosti zaobchádzania pred zákonom.

Bot napokon vyzdvihol aj bezpečnostné opatrenia, hybridný charakter a zásady etiky aplikovateľné na všetkých členov mechanizmu, ktoré idú nad rámec bežných modelov riešenia sporov medzi investormi a štátmi.