Ivan Korčok k budúcemu rozpočtu Únie: Obeťami škrtov nesmú byť najzaostalejšie regióny

Na snímke Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Ivan Korčok. [FOTO TASR - Martin Baumann]

Prijatie nového dlhodobého rozpočtu EÚ ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu je veľmi neisté, ukázalo zasadnutie Rady EÚ pre všeobecné záležitosti.

Hlavnou témou pondelňajšieho (14. mája) zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli bolo formovanie budúceho sedemročného rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2021 – 2027, uviedol štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Ivan Korčok.

Slovenský diplomat pripomenul, že to bola prvá politická rozprava k budúcej finančnej perspektíve. Skonštatoval, že sa dá súhlasiť s názormi, že „všetci sú nespokojní“ s návrhom dlhodobého rozpočtu, ktorý predložila Európska komisia.

Krajiny EÚ podľa jeho slov čelia dvom veľkým výzvam, lebo odchádza Spojené kráľovstvo, veľká krajina, ktorá je silným čistým prispievateľom do eurorozpočtu, a Únia musí v rovnakom čase reagovať na nové výzvy, ako sú bezpečnosť a migrácia a odolávať zároveň globálnemu tlaku v ekonomike. To všetko sa musí odzrkadliť v novom rozpočte, ktorý nesmie rozdeliť členské krajiny EÚ.

„Za Slovensko som povedal, že sme pripravení tieto veci zohľadniť, ale nie sme pripravení, aby pri škrtoch, ktoré sú nevyhnutné, jedinou obálkou, ktorá sa bude škrtať, bola kohézna politika. V tejto chvíli to tak vyzerá,“ opísal situáciu Korčok.

Maroš Šefčovič: Zaostrené na „národné“ rozpočtové obálky

Je nutné, aby celkový pokles peňazí na kohéziu niesli členské krajiny proporčne, férovo, píše MAROŠ ŠEFČOVIČ.  

Dodal, že vyzval eurokomisára pre rozpočet Günthera Oettingera, aby už teraz, keď Európska komisia ide kalkulovať a pripravovať jednotlivé národné obálky, boli zohľadnené tieto naše výhrady. „Lebo škrty sa nemôžu dotýkať rozvoja najzaostalejších regiónov. To by bolo proti podstate kohéznej politiky,“ upozornil a dodal, že rokovania o budúcom rozpočte budú veľmi ťažké a náročné.

Bude rozhodovať nová Komisia a Parlament

Korčokove slová potvrdila aj Ekaterina Zaharievová, ministerka zahraničia Bulharska, ktoré je v súčasnosti predsedníckou krajinou v Rade EÚ. Diskusiu na Rade pre všeobecné záležitosti označila za „úprimnú“, pričom podľa nej zaznelo „obrovské množstvo názorov“.

Viaceré členské štáty sa k Návrhu Komisie z 2. mája vyjadrila veľmi kriticky. Európsky parlament ho naproti tomu prijal s väčším pochopením

Oettinger, ktorý sa včerajšieho zasadnutia zúčastnil, povedal, že kritické komentáre zo všetkých strán svedčia o tom, že návrh Komisie je dobrý a vyvážený.

Na otázku, či bude nový rozpočtový výhľad prijatý ešte pred eurovoľbami, Zaharievová odpovedala, že o časovom pláne mali rozhodnúť lídri na Európskej rade.

Európska komisia predstavila návrh nového dlhodobého rozpočtu: Viac peňazí pre menšiu EÚ

ŠPECIÁL / Európska komisia navrhuje okresať rozpočty pre politiku súdržnosti ako aj spoločnú poľnohospodársku politiku. Brusel tiež chce zmraziť čerpanie eurofondov krajinám, ktoré nedodržujú zásady právneho štátu. 

Dodala, že nadchádzajúce rokovania o viacročnom finančnom rámci po roku 2020 budú najzložitejšie v histórii. „To však ale podľa mňa neznamená, že by sme sa nemali o to pokúsiť ešte pred eurovoľbami.“

Voľby do Európskeho parlamentu sú na programe na konci mája budúceho roku.

Viacerí diplomati upozorňujú, že odloženie rozhodnutia o novom dlhodobom rozpočte na obdobie po voľbách by bolo nešťastné, nakoľko by o ňom rozhodovala nová – „neskúsená“ – Komisia a pravdepodobne aj omnoho euroskeptickejší Parlament.