Jadrovej energii ani zemnému plynu nový klimatický fond nepomôže

Jadrová elektráreň Mochovce. [TASR/Henrich Mišovič]

Slovenská vláda, europoslanci a ochranári vítajú Fond spravodlivej transformácie. Ten nebude podporovať jadrové ani plynárenské projekty, hoci pôžičky môžu získať od Európskej investičnej banky.

Európska komisia má jasno v tom, ktoré projekty nebude nový Fond spravodlivej transformácie podporovať. V návrhu nariadenia, ktoré predstavila v utorok (14. januára), vylúčila „vyraďovanie alebo stavbu jadrových elektrární“ a „investície súvisiace s výrobou, spracovaním distribúciou, skladovaním a spaľovaním fosílnych palív“, teda aj zemného plynu.

Okrem toho vyškrtla tabakový priemysel, podniky s ekonomickými problémami a investície do širokopásmovej infraštruktúry v oblastiach, kde aspoň dve siete už fungujú.

Fond spravodlivej transformácie s predpokladaným objemom do 50 miliárd eur však nie je jediným finančným nástrojom, ktorý Európska komisia navrhla v záujme znižovania emisií. Ďalším je Mechanizmus spravodlivej transformácie, v ktorom fond tvorí jednu z troch zložiek, s objemom celkovo 100 miliárd eur. A mechanizmus je zase súčasťou Investičného plánu pre udržateľnú Európu s kumulatívnym objemom jeden bilión (tisíc miliárd) eur. V mechanizme aj v pláne počíta Európska komisia medzi rokmi 2021 a 2030 s kohéznou politikou (eurofondami), pôžičkami od Európskej investičnej banky a súkromným financovaním.

Slovensko privítalo vznik Fondu spravodlivej transformácie. Úrad podpredsedu vlády Richarda Rašiho (Smer-SD) tvrdí, že pre transformáciu regiónu hornej Nitry by mohol poskytnúť 375 miliónov eur. Europoslanec Robert Hajšel (S&D, zvolený za Smer-SD) upozorňuje, že „nepôjde iba o uhoľné bane, alebo ťažký oceliarsky priemysel, ale aj o strojárstvo a chemický priemysel, ktorých zelená transformácia je pre znižovanie skleníkových plynov veľmi potrebná“. Podobný názor má aj Martin Hojsík (Renew Europe, PS), kritizuje však, že z Investičného plánu pre udržateľnú Európu, nie je úplne vylúčená podpora zemného plynu.

Podľa ochranárov z Priateľov Zeme-CEPA – a ostatní oslovení s nimi súhlasia – bude pre Slovensko a jeho regióny veľkou výzvou pripraviť kvalitné projekty pre čerpanie dostupných prostriedkov.

Stámilióny pre Slovensko

Fond spravodlivej transformácie bude mať počas desiatich rokov objem 7,5 miliardy eur. Štáty, ktoré chcú z neho čerpať peniaze, musia prispieť na každé euro z fondu ďalšími 1,5 až 3 eurami z pridelených eurofondov, konkrétne z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu. S tými je zase spojená potreba národného kofinancovania.

Fond bude projekty znižujúce emisie skleníkových plynov financovať hlavne prostredníctvom grantov a na základe „teritoriálnych plánov spravodlivej transformácie“. Tie budú musieť vypracovať regióny a schváliť Komisia. Musia byť tiež v súlade s národnými energetickými a klimatickými plánmi, ktoré už členské štáty predložili a ktoré európska exekutíva posúdi do júna tohto roka.

Mechanizmus spravodlivej transformácie. [EK]

Z Fondu má Slovensko „možnosť získať dotáciu 150 miliónov eur“, uviedol vo vyjadrení pre TASR úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho. „Slovensko by v prípade získania dotácie muselo ešte z národnej obálky fondov regionálneho a sociálneho rozvoja doplniť aspoň 225 miliónov eur,“ pokračoval úrad. Spolu by teda išlo o 375 miliónov eur.

To je konzervatívny odhad. Ak Slovensko prispeje na každé euro z fondu troma ďalšími (150 miliónov x 4), dostane sa na 600 miliónov eur.

Raši však podľa TASR varoval, že „pre nás je dôležité, že nové financie by nemali ohrozovať kohéznu politiku, ktorá je pre Slovensko a rozvoj našich regiónov kľúčová, za čo stále v uskutočňujúcich sa vyjednávaniach bojujeme“.

Podpredseda vlády pripomenul, že región hornej Nitry je súčasťou európskej platformy pilotných uhoľných regiónov, ktoré sa transformujú. Vláda pre tento účel vlani v júni schválila akčný plán transformácie regiónu horná Nitra.

Riziká čerpania

Na tvorbe plánu pre hornú Nitru sa podieľala aj mimovládna organizácia Priatelia Zeme-CEPA. Tá vo vyjadrení zaslanom do redakcie EURACTIV.sk privítala vznik Fondu spravodlivej transformácie. Kritizovala však, že „najmä v strednej a východnej Európe sú NECP (národné energetické a klimatické plány) málo ambiciózne a mnohé z nich zatiaľ nevedú k uhlíkovej neutralite EÚ do roku 2050.“

Národný koordinátor Priateľov Zeme-CEPA Juraj Melichár ocenil energetické zameranie fondu. „Je nevyhnutné podporovať znižovanie energetickej (s)potreby a riešenia, ktoré podporia miestnu výrobu energie z obnoviteľných zdrojov energie v rukách miestnych komunít namiesto fosílnych palív. Nemôžeme si dovoliť podporu fosílnych palív ani uhlíkovo náročného priemyslu,“ vyzval.

Investičný plán pre udržateľnú Európu [EK]

Kampaniérka Lenka Ilčíková však upozornila na slabú pripravenosť regiónov peniaze čerpať.

„Ukazuje sa, že je potrebné budovať dostatočné kapacity pre tvorbu a realizáciu projektov. Veľa samospráv, komunít a podnikov potrebuje pomoc a (medzi)národnú spoluprácu pri prechode na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo s dostatočnými sociálnymi službami (vrátane sociálnych podnikov),“ odporučila Ilčíková.

Nielen bane

Na potrebu pripravenosti upozorňuje aj europoslanec Hajšel, člen parlamentného výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Pre EURACTIV.sk povedal, že veľkosť pomoci „bude závisieť najmä od relevantnosti a kvality predložených projektov a vzhľadom na doterajšie skúsenosti treba, aby sa Slovensko, jeho regióny a jednotlivé odvetvia a podniky na tento proces načas a kvalitne pripravili.“

Čo sa týka celkovej energetickej transformácie, treba ju podľa Hajšela uskutočniť „múdro a spravodlivo, čo znamená, že ju nebudú musieť zaplatiť najmä širšie chudobnejšie vrstvy a zároveň nedôjde k zníženiu kvality života“. Dopomôcť k tomu má Mechanizmus spravodlivej transformácie v celkovom objeme 100 miliárd eur.

Nový klimatický fond nevznikne na úkor eurofondov, rozpočet EÚ vyjde na 7,5 miliardy eur

Novovznikajúci Mechanizmus spravodlivej transformácie bude financovať aj plynárenskú infraštruktúru, ukazuje uniknutý návrh eurokomisie. Dobrou správou pre Slovensko je, že okrem uhoľných regiónov podporí aj regióny s ťažkým priemyslom.  

Aké by mali byť jeho priority?

„Nepôjde iba o uhoľné bane, alebo ťažký oceliarsky priemysel, ale aj o strojárstvo a chemický priemysel, ktorých zelená transformácia je pre znižovanie skleníkových plynov veľmi potrebná. Osobne by som privítal, keby sa z Fondu pre spravodlivú transformáciu platila pomoc nielen zamestnávateľom, ale aj zamestnancom, najmä pokiaľ ide o ich rekvalifikáciu a najmä prípravu na nové povolania, ktoré prinesie digitalizácia, automatizácia, 5G siete a umelá inteligencia,“ odpovedá Hajšel.

Podmienky financovania

Za široké pole pôsobnosti Mechanizmu spravodlivej transformácie sa vyslovil aj europoslanec Hojsík, člen výboru pre životné prostredie a náhradník vo výbore pre rozpočet a výbore pre priemysel. „Prioritou musia byť regióny nadpriemerne závislé na uhlí, respektíve v prevádzkach produkujúcich uhlíkové emisie a riešenie potrieb ostávajúcej časti hospodárstva v sociálne citlivom prechode na bezuhlíkovú ekonomiku. Nie každý môže za klimatickú krízu rovnako, nie každý má rovnakú štartovaciu čiaru a možnosti,“ vysvetľuje svoj postoj Hojsík.

Poskytnutie pomoci chce pritom europoslanec podmieňovať. „Jednou z podmienok pre prístup k prostriedkom mechanizmu by malo byť, aby členské štáty navrhli plán ukončenia prevádzky uhlia a ďalších vysoko emisných technológií kompatibilný s Parížskou dohodou,“ navrhuje.

Čo sa týka stratégií, „mali by sa vypracovať s aktívnou účasťou ľudí žijúcich v postihnutých regiónoch, odborníkov“.

Mechanizmus by mal podľa neho financovať vypracovanie dodatočných analýz. „Ešte pred začatím transformácie v odvetviach, u ktorých doposiaľ nemáme technologicky dostatočne rozvinuté alternatívy, alebo predstavujú veľmi náročné výzvy, napríklad v oceliarstve, výrobe cementu, automobilovom priemysle a podobne, musíme čo najskôr podrobne zanalyzovať sociálne dôsledky a identifikovať procesy a nástroje pre zabezpečenie sociálne citlivej transformácie,“ spresnil Hojsík.

Oceľ, hliník a cement

Na Slovensku však vidí europoslanec Hojsík priestor pre financovanie energeticky náročných odvetví ako výroba ocele, hliníka a cementu. „Ja v tom vyviniem maximálne úsilie,“ prisľúbil.

„Ide o investične náročné odvetvia, pričom v niektorých prípadoch ešte nie sú dostatočne technologicky rozvinuté alternatívy. Priemysel potrebuje podporu v realizácii výskumu nízkouhlíkových alternatív (…) A musí sa k nej dostať nebyrokratickým, transparentným spôsobom. Zatiaľ tomu bolo, žiaľ, opakom, napríklad v prípade U.S. Steel, čo mi je osobne veľmi ľúto,“ povedal o košickej fabrike.

Ako Slovensko dosiahne uhlíkovú neutralitu? Nová stratégia má návrhy, ale staré čísla

Nízkouhlíková stratégia odporúča zvážiť vytvorenie ministerstva pre zmenu klímy, ktoré by zahŕňalo aj energetiku, zvýšiť tempo obnovy fondu budov na 3,5 percent ročne aj prehodnotiť zvýhodnenú sadzbu DPH na mäso.

Pre financovanie projektov na Slovensku by zaviedol dodatočné kritériá. „Prvým je sociálna citlivosť a druhým zameranie sa na skutočne čistejšie, dlhodobo perspektívne technológie, nie staršie, z trhu pomaly odchádzajúce problematické, aj keď menej uhlíkové technológie. Napríklad spaľovne odpadov namiesto technológií a procesov obehového hospodárstva či zemný plyn namiesto energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie regulovaných kritériami udržateľnosti,“ uviedol.

Európsky parlament k návrhom Komisie schválil v stredu (15. januára) rezolúciu, ktorá tiež spochybňuje zemný plyn. Rezolúcia „poukazuje na to, že sa musí zabezpečiť, aby využívanie zdrojov energie, ako je zemný plyn, malo len prechodný charakter vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality, ktorý sa má dosiahnuť najneskôr do roku 2050“.

Kontroverzný plyn

Zemný plyn je vylúčený z financovania Fondu spravodlivej transformácie. Na základe jej nedávneho rozhodnutia to platí aj pre aktivity Európskej investičnej banky s výnimkou projektov vedúcich k dekarbonizácii plynárenstva. EIB je bankou Európskej únie, ktorá bude Investičný plán riadiť.

Napriek tomu plán predstavený v utorok „podporí financovanie, okrem iného, projektov pre energetickú a dopravnú infraštruktúru, vrátane plynárenskej infraštruktúry a mestského vykurovania, ale aj dekarbonizačné projekty, ekonomickú diverzifikáciu regiónov, sociálnu infraštruktúru a zručnosti,“ píše Komisia v zverejnenom oznámení.

Európska investičná banka dala stopku fosílnym palivám, za bolo aj Slovensko

Projekty, ktoré sa spoliehajú na uhlie alebo ropu, sa od roku 2022 k pôžičkám EIB nedostanú, zemný plyn podľa environmentálnych aktivistov nemá dvere úplne zatvorené

Za to ju Hojsík kritizuje. „Sklamaním je (…) návrh, že Investičná schéma programu InvestEU (druhý pilier plánu) umožňuje investície do plynárenskej infraštruktúry,“ uviedol.

„Infraštruktúra je spravidla plánovaná na desiatky rokov dopredu a ich zatváranie pred koncom ich ekonomickej životnosti znamená zmarenie vstupných investícií čo čelí právnym a politickým problémom. Silný krátkodobý vplyv zemného plynu je vysoko problematický, pričom prechod z uhlia na plyn môže byť v krátkodobom horizonte dokonca kontraproduktívny. Na druhej strane, prechod z uhlia na energetickú efektívnosť a obnoviteľné zdroje energie, ktoré spĺňajú tzv. limity prírody môže viesť k úspore až 99 percent emisií skleníkových plynov,“ tvrdí europoslanec.

Spor o jadro

Plynári naopak tvrdia, že zemný plyn je v klimatickej politike vhodný ako náhrada uhlia z dôvodu polovičných emisií skleníkových plynov. V politike ochrany ovzdušia môže podľa nich nahradiť aj ďalšie špinavé palivá vo vykurovaní domácností ako odpad či spaľovanie zdravého dreva ako biomasy.

Obmedzenia zatiaľ platia aj pre jadrovú energiu: Komisia ju vyškrtla z Fondu spravodlivej transformácie. Má však ešte šance získať financovanie v rámci Investičného plánu pre udržateľnú Európu, ktorý sa bude riadiť novou legislatívou o taxonómii zeleného financovania. A z tej jadrové elektrárne úplne vylúčené neboli. Rozhodnutie sa len odsunulo.

Jadro nie je čisto zelenou technológiou, môže však byť prechodnou

Európske inštitúcie schválili taxonómiu zelených investícií. Osud atómovej energie a zemného plynu vložili do rúk Európskej komisie, ktorá o nich rozhodne neskôr.

Návrh Fondu už kritizovalo európske združenie Foratom. „Úžitok z presunu pracovníkov z uhoľného do jadrového priemyslu bol už demonštrovaný vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve. Považujeme preto za ťažké návrh Komisie zdôvodniť,” uviedol podľa portálu World Nuclear News generálny riaditeľ Foratomu Yves Desbazeille. Portál pripomenul, že v Európskej únii je v prevádzke 126 jadrových reaktorov, ktoré poskytujú viac ako polovicu vyrobenej nízkouhlíkovej elektriny. „Využívanie jadrovej energie v EÚ zabraňuje emisiám 700 miliónov ton CO2 každý rok,“ spresnil portál.

O konečnej podobe Mechanizmu spravodlivej transformácie rozhodnú v legislatívnom procese Európsky parlament a Rada EÚ zastupujúca členské štáty. Tie sa doteraz venovali najmä diskusii o zdroji pre 7,5 miliardy eur pre Fond spravodlivej transformácie, s ktorým návrh dlhodobého rozpočtu EÚ pre roky 2021 až 2027 doteraz nepočítal. Z Fondu podľa portálu EURACTIV.com najviac vyťaží za desať rokov Poľsko (2 miliardy), Nemecko (877 miliónov), Rumunsko (757 miliónov) a Česko (581 miliónov).

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8