Japonsko čelí najničivejšej povojnovej katastrofe

Zdroj: TASR - AP Photo/Mainichi Shimbun, Naoaki Hasegawa

Premiér upozornil, že situácia v štyridsaťročnej nukleárnej elektrárni Fukušima je stále väžna a že úrady robia všetko preto, aby zabránili pribúdaniu škôd. Vláda varovala pred hrozbou výbuchu v poradí už tretieho reaktora, ktorý prišiel o chladenie. Zamestnanci elektrárne robia všetko preto, aby chladiaci systém obnovili. Ak sa im to nepodarí, plášte okolo jadra by sa mohli rozpustiť, alebo dokonca explodovať a rádioaktívny materiál by sa uvoľnil do atmosféry.

Katastrofa odstavila pätinu výroby nukleárnej energie v krajine. Nefungujú ani tepelné elektrárne a preto v tretej najväčšej ekonomike začali výpadky prúdu, len aby sa ušetrila energia. Na severe krajiny sa tak bez elektriny ocitajú dva milióny domácností a viac ako miliónu domácností chýba aj tečúca voda.

Vládnuce a opozičné strany vyhlásili prímerie, aby sa vláda mohla sústrediť na riešenie dôsledkov katastrofy.

Obavy z ďalších otrasov

Krajina je v strehu, keďže podľa expertov možno do stredy očakávať ďalšie ničivé otrasy. Hoci v prvom záchvate paniky ľudia začali húfne skupovať potraviny a viaceré diaľnice zatvorili a zrušili vlakové linky v obave pred návalom Tokijčanov utekajúcich z hlavného mesta, nakoniec prvý pracovný deň po katastrofe prebiehal relatívne normálne.

Materiálne škody v krajine sú obrovské a podľa expertov spomalia hospodársku obnovu krajiny. Podľa AIR Worldwide následky katastrofy poisťovne vyjdú na takmer 35 miliárd USD. To je takmer rovnaká suma ako boli náklady na náhradu škôd spôsobených prírodnými živlami za celý rok 2010.

Poprední japonskí výrobcovia ako Sony Corp., Toyota Motor Co. či Panasonic odstavili výrobné linky, ich opätovné spustenie odďaľujú hrozby ďalších otrasov. „Hospodárske dôsledky budú zrejme oveľa väčšie ako sme pôvodne očakávali,“ tvrdí Tom Byrne z agentúry Moody’s Investor Service.

Dôsledky pre odvetvie nukleárnej energie

Japonská snaha o odvrátenie nukleárnej katastrofy má dôsledky aj pre globálny nukleárny priemysel. Nielen z pohľadu výstavby nových elektrární, ale aj pokiaľ ide o cenu a dopyt po uráne.

Ak by došlo k ďalšiemu nešťastiu ako v roku 1986 v ukrajinskom Černobyli, cenu akcií spoločností, ktoré budujú jadrové elektrárne – či už General Electric, Hitachi alebo Areva – by čakal prudký pád. Investori by totiž mohli začať pochybovať o možnej renesancii tohto odvetvia.

Rakúsky minister životného prostredia Nikolaus Berlakovich na zemetrasenie a následnú vlnu cunami, ktorá znefunkčnila chladenie reaktorov reagoval vyhlásením, že európskych ministrov vyzve k vykonaniu paneurópskeho záťažového testu jadrových elektrární, aby sa ukázalo, či sú odolné voči zemetraseniu.

Experti však upozorňujú na špecifikum japonského prípadu, keďže problémy nie sú priamym dôsledkom zemetrasenia, ale vlny cunami, ktorú vyvolalo. Výkonný šéf General Electric (GE.N) Jeff Immelt dnes konštatoval, že je príliš skoro na to, aby sa dali odhadnúť, aké dôsledky môže mať japonská nukleárna hrozba pre celé odvetvie.

(EurActiv/Reuters)

Pozície:

Lídri na summite vyjadrili podporu Japonsku: