Jarná ekonomická prognóza veští Slovensku rast

Pierre Moscovici prezentuje jarnú prognózu EK

Hospodársky rast Slovenska odhadujú ekonómovia Európskej komisie nad 3 % v tomto aj budúcom roku (3,2 % v 2016 a 3,3 % v 2017).

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) hovorí, že čísla pre Slovensko „veľmi pozitívne a v zásade sa zhodujú s odhadmi, s ktorými pracuje rezort financií, ale aj slovenskí analytici“.

„Podľa nášho odhadu ekonomický rast v roku 2017 a 2018 bude ešte silnejší,“ tvrdí minister.

„Očakávame aj oživenie exportu, ale zároveň sa môžeme spoliehať na veľmi zdravú štruktúru rastu, spotrebu domácností, ktorá je poznamenaná aj vysokým rastom nominálnych aj reálnych miezd a dané je to aj situáciou na trhu práce,“ parafrázoval prognózu.

Rast investícií potiahne najmä príchod automobilky Jaguar Land Rover.

Verejné investície však tento rok poklesnú, keďže sa zníži čerpanie európskych fondov oproti intenzívnemu dobiehaniu konca minulého programového obdobia.

Nezamestnanosť pod 10 %

Domácej spotrebe pomáha postupný pokles nezamestnanosti a „solídny rast“ reálnych miezd (nominálne by mali  v roku 2016 rásť o 3 %), nízke ceny energií pre domácnosti ako aj úverové podmienky podporené politikou nízkych úrokov ECB.

Slovensko sleduje celkový trend poklesu nezamestnanosti v EÚ. V roku 2015 u nás dosahovala 11,5 %, v budúcom roku by mala padnúť pod psychologickú hranicu 10 %. Komisia vidí aj zvyšujúci sa počet pracovníkov zo zahraničia ako dôkaz oživenia slovenského pracovného trhu.

Dlhodobá nezamestnanosť ostáva problémom, hoci málo klesla v 2015.

Deficit vyšší ako sa plánovalo, má ale klesať

Čísla deficitu sa pre rok 2015 zhoršili, na takmer 3 % HDP konštatuje Komisia. Slovensko toto číslo Eurostatu minulý týždeň čiastočne spochybnilo.

Čítajte: Slovensko sa sporí s Eurostatom o metodiku

Komisia vývoj deficitu čiastočne pripisuje vyššej potrebe spolufinancovania eurofondov, ktoré sa masívne dočerpávali ku koncu obdobia. Ovplyvnili ho aj finančné korekcie v súvislosti s eurofondami v dôsledku ich zlého manažmentu a horšie než očakávané hospodárenie samospráv, vrátane výdavkov na zdravotnú starostlivosť.

Rast a lepší výber daní prispeje k zníženiu deficitu budúci rok na 2,4 % HDP, konštatuje prognóza.

Sklamanie ale vyslovuje nad výdavkami v zdravotníctve, kde „úspory z programu na zníženie výdavkov za lieky pravdepodobne nesplnia očakávania“.

Konsolidačné opatrenie bude podľa eurokomisie aj naďalej brzdiť hospodárenie samospráv a jednorazové opatrenia ako boli tzv. vratky za plyn.

Vláda plánuje v roku 2017 znížiť daň z príjmu právnických osôb z 22 na 21 %. Tento výpadok v prímoch bude podľa Európskej komisie kompenzovať špeciálny odvod uvalený na spoločnosti podnikajúce v regulovaných odvetviach.

Ak sa nič výrazné vo vládnych politikách nezmení a výber daní bude spĺňať očakávania, v roku 2017 je realistický deficit na úrovni 1,6 % HDP.

Rizikové môžu byť v tomto zmysle nezhody medzi koaličnými partnermi v kľúčových otázkach.

Európske riziká

Na úrovni EÚ prognóza sľubuje trend poklesu zamestnanosti aj stabilný alebo zvyšujúci sa hospodársky rast. Tento rast však nebude rozložený rovnomerne.

Komisia priznáva, že tieto vyhliadky sprevádza aj značná neistota. Medzi riziká radí pomalší rast na rozvíjajúcich sa trhoch, geopolitické napätie, náhle pohyby cien ropy alebo otrasy na finančných trhoch. Pokiaľ ide o domáci vývoj, sú to v niektorých krajinách bezpečnostné obavy súvisiace s terorizmom, tempo štrukturálnych reforiem a neistota pred referendom vo Veľkej Británii o vystúpení z EÚ.

Európska komisia svoje hospodárske prognózy bude najbližšie aktualizovať v novembri 2016.