Je to dobrá správa aj sklamanie: Čo (ne)obsahuje dohodnutý plán na záchranu ekonomiky EÚ

Portugalský minister financií a predseda Euroskupiny Mario Centeno pred rozhovormi ministrov financií vo štvrtok (10. apríla) [EPA-EFE/Patricia de Melo Moreira]

Európski ministri sa dohodli na 500-miliardovom balíčku opatrení na záchranu ekonomiky EÚ. Ich dohoda ale nepriniesla odpoveď na otázku, ako Únia zaplatí plán ekonomickej obnovy, keď koronakríza skončí.

Euroskupina, teda zoskupenie ministrov financií eurozóny, má za sebou najdlhšie rokovanie v histórii. Výsledkom je vyše 500-miliardový záchranný plán pre európsku ekonomiku.

Ministri financií sa na ňom dohodli vo štvrtok večer (10. apríla) po dlhej 14-hodinovej telekonferencii. Tej predchádzala séria bilaterálnych rokovaní medzi jednotlivými ministrami, do ktorých sa zapojila napríklad aj nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Uzatvorenie dohody je podľa zahraničných ekonómov dôležitým krokom pre Úniu, aj keď rozsah prijatých opatrení považujú za sklamanie. Dohoda navyše nepriniesla odpoveď na otázku, ako Únia zaplatí plán ekonomickej obnovy, keď koronakríza skončí.

Na čom sa štáty dohodli

Najprv sa pozrime, kde sa ministrom podarilo nájsť zhodu.

Najdôležitejším zlomom je kompromis na tom, ako do záchrany pandémiou zasiahnutej ekonomiky zapojiť Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM, trvalý euroval).

Členské krajiny sa doteraz nevedeli dohodnúť, za akých podmienok bude euroval vládam požičiavať peniaze. Holandsko dlho trvalo na tom, aby sa k úverom z ESM dostali iba krajiny, ktoré sa zaviažu k ekonomickým a fiškálnym reformám po koronakríze. Taliansko naproti tomu akékoľvek podmieňovanie pomoci odmietalo.

Ministri sa napokon dohodli, že každý štát bude môcť požiadať o zvýhodnené pôžičky do výšky dvoch percent ich HDP. Jedinou podmienkou je, že z nich môžu pokryť iba výdavky ktoré sa „priamo alebo nepriamo“ týkajú ich zdravotníckych systémov, liečby a prevencie. Na ostatné účely, napríklad pomoc firmám, sa na pôžičky budú vzťahovať prísne podmienky. Peniaze by mali byť k dispozícii už v priebehu dvoch týždňov a budú dostupné až do konca koronakrízy.

To znamená, že ESM zo svojej 410-miliardovej úverovej kapacity celkovo uvoľní 240 miliárd eur. Slovensko si z eurovalu môže požičať zhruba dve miliardy eur, najviac postihnuté Taliansko až 38 miliárd eur.

Európske dlhopisy by pre Slovensko mohli byť výhodné, tvrdí ministerstvo financií

Slovensko podporuje zapojenie trvalého eurovalu do pomoci krajinám postihnutým pandémiou COVID-19, o ktorom sa v súčasnosti rokuje v eurozóne. Štáty s eurom sa ešte musia dohodnúť na veľkosti a podmienkach pôžičiek. 

Štvrtková dohoda tiež otvorila dvere zapojeniu Európskej investičnej banky (EIB) do záchranných prác. EIB vytvorí 25-miliardový garančný fond, ktorý bude môcť poskytnúť výhodné pôžičky v celkovej hodnote 200 miliárd eur malým a stredným firmám vo finančnej tiesni. Tým by sa mali tiež zmazať rozdiely v úrovni finančnej pomoci, ktoré počas krízy vlády poskytujú podnikateľskému sektoru.

Ministri takisto dali zelenú dočasnej schéme, ktorá má pomáhať krajinám s nákladmi spojenými s nárastom nezamestnanosti. Ide o nástroj SURE, ktorý Európska komisia predstavila minulý týždeň. Štátom poskytne výhodné úvery až do výšky 100 miliárd eur. Tie ich môžu použiť na dotovanie ohrozených pracovných miest – napríklad príspevkom na výplaty počas skráteného pracovného času.

Prijaté opatrenia tak spolu majú hodnotu 540 miliárd eur. Kým pomoc zo strany EIB a SURE je určená pre všetkých 27 členských štátov EÚ, peniaze z eurovalu budú dostupné len pre krajiny s eurom.

Hospodárska obnova a inovatívne finančné nástroje

Hoci sa ministri dohodli na zdieľaných núdzových opatreniach, v otázke, ako naštartovať európsku ekonomiku, keď bude koronakríza na ústupe, zatiaľ veľmi nepokročili.

Závery hovoria o vytvorení nového spoločného fondu (Recovery fund), ktorý má podporiť hospodársku obnovu. V kľúčových bodoch – teda aký bude jeho objem a z čoho bude financovaný – je však prijatý text zatiaľ veľmi stručný a vágny. Vyriešenie tohto rébusu ministri nechali na premiérov a prezidentov.

Skupina deviatich krajín na čele s Francúzskom a Talianskom požaduje, aby fond krátkodobo umožnil vydávanie spoločných dlhopisov, takzvaných koronadlhopisov (coronabonds). Následne by poskytoval pôžičky krajinám. Argumentujú tým, že koronakríza je symetrickým šokom, ktorý zasiahol celú Európu rovnako. Zároveň nie je dielom nezodpovedných bánk a vlád a tak si riešenie vyžadujú väčšiu mieru solidarity. Podľa talianskeho premiéra Conteho od toho dokonca závisí ďalší osud Únie ako takej.

Od Viedne až po Helsinki ale panuje konsenzus, že koronabondy už prekračujú červenú čiaru. Severské krajiny vo väčšom zdieľaní rizika naďalej vidia veľký morálny hazard. Koronabondy odmietajú tiež preto, že podľa nich nepôjde o dočasné riešenie a mutualizácia dlhu už eurozónu neopustí.

Holandsko a Rakúsko žiadajú prísnejšie podmienky korona-pôžičiek z eurovalu

Rakúska a holandská vláda trvá na tom, že kreditné linky poskytnuté eurovalom na boj s koronavírusom musia byť podmienené rešpektovaním rozpočtových pravidiel.

Euroskupina sa nakoniec dohodla na kompromisnom texte, ktorý diskusiu o koronadlhopisoch nechal otvorenú. Píše sa v ňom, že zdroje fondu môžu byť založené aj „na inovatívnych finančných nástrojoch, ktoré budú v súlade so zmluvami EÚ.“ Interpretácia týchto slov sa po telekonferencii medzi zúčastnenými ministrami líšila.

Kým taliansky minister financií na Twitteri uisťoval, že „koronabondy sú stále na stole“, jeho holandský kolega Wopke Hoekstra to číta inak a tvrdí, že s eurobondami „nikdy nebude súhlasiť“.

„Hlboko vo mne je zakorenené presvedčenie, že je to nielen neférové voči holandskými platcom daní, ale v konečnom dôsledku je to niečo, čo nezníži, ale zvýši riziká pre celú Európu,“ cituje Hoekstru bruselský portál Politico.

Nemecko v otázke koronabondov zatiaľ volí jemnejšiu rétoriku. No napriek novému prieskumu, podľa ktorého tri štvrtiny Nemcov podporujú finančnú pomoc najviac postihnutým krajinám EÚ, ich Berlín zatiaľ odmieta. „S CDU a CSU vo vláde sú koronabondy nepriechodné,“ povedal v rozhovore pre časopis Spiegel šéf nemeckej diplomacie a sociálny demokrat Heiko Maas, pričom ale myšlienku vyslovene neodmietol.

Slabá alebo silná dohoda?

Je teda dohoda ministrov dostatočná na to, aby zabránila ekonomickej katastrofe v Únii?

O tom v piatok diskutovali ekonomickí analytici bruselského think tanku Bruegel. Fakt, že sa členské štáty po niekoľkotýždňových rozhovoroch dali na stôl konkrétne opatrenie je podľa nich dobrou správou pre Úniu. Jedným dychom ale dodávajú, že výsledná podoba dohody ich sklamala. Jej zmysel sa navyše povtrdí iba vtedy, ak ju v ďalších mesiacoch doplnia ďalšie nevyhnutné ekonomické opatrenia.

„Je dobré, že máme konečne politickú zhodu. Veľkosť prijatého baličku a rozsah zdieľaného rizika je ale veľmi obmedzený. Fiškálna podpora pre slabšie krajiny je v tomto momente relatívne malá,“ hovorí riaditeľ inštitútu Guntram Wolff.

Ekonómovia tvrdia, že odhadovaná hodnota prijatých opatrení bude v skutočnosti menšia. Zapojenie eurovalu vnímajú iba ako „symbolický krok“ pretože iba zlomok krajín nakoniec siahne po jeho pôžičkách. Pomoc ESM podľa dánskej ekonómky Marii Demertzis nevyužijú nielen krajiny ako Nemecko a Holandsko, pretože ju nepotrebujú, ale nakoniec ani najviac zasiahnuté štáty ako Španielsko a Taliansko. „Aj keď záverečné vyhlásenie hovorí, že pomoc na zdravotnícke účely bude bez podmienok, nakoniec ich odradí obava z nejakej podmienenosti,“ hovorí.

Podľa riaditeľa Bruegel potrebuje eurozóna masívnu podporu ekonomiky

Podpora ekonomiky vo výške 10 percent HDP ju zachráni pred hlbokým prepadom a neohrozí udržateľnosť verejných dlhov, tvrdí riaditeľ inštitútu Bruegel Guntram B. Wolff.

Za najvýznamnejšiu časť dohody zhodne považujú odsúhlasenie nástroja SURE. Dôvodom je, že ide o stabilizačný nástroj, ktorý nebude založený na medzivládnej dohode, ale bude pod správou eurokomisie. To je rozdiel oproti záchranným opatreniam prijatým počas dlhovej krízy.

„Celému balíku to dáva úplne nový rozmer. Umožňuje to, aby sa tých 100 miliárd skutočne prerozdelilo do krajín, ktoré sú pandémiou najviac zasiahnuté,“ vysvetľuje Wolff prínos novej podpory EÚ pre národné schémy poistenia v nezamestnanosti.

Za dôležité tiež považujú, že dohoda nezatvorila cestu vytvoreniu fondu, ktorý by mal pomáhať členským krajinám s ekonomickým prebudením. „Všetky krajiny zostali pri stole a to je veľmi dobrý signál,“ myslí si belgický analytik André Sapir. Je teraz na lídroch únijných štátov, aby sa dohodli na jeho podobe. V otázke jeho financovania by sa podľa neho ale mali vyhnúť slovám o mutualizácii dlhu, ktoré sú „toxické“ a začať hovoriť o „jednotnej akcii“. „Musia tiež debatovať o tom, ako hospodársku obnovu prepojiť s Európskou zelenou dohodou, aby európska ekonomika pracovala udržateľným spôsobom “ dodáva Sapir.