Jeden krok dopredu, dva kroky späť: Ako nakoniec vyzerá Mičovského podpora malých farmárov

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO). [FOTO TASR/Jakub Kotian]

Zavedením redistributívnej platby ministerstvo pôdohospodárstva splní záväzok zvýšiť podporu malých a rodinných fariem, no poruší ďalšie dva sľuby programového vyhlásenia vlády. Najbližšie dva roky neobmedzí dotácie najväčším farmám a posilní hektárové dotácie na úkor investičnej podpory z eurofondov.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský v utorok (23. februára) predstavil, ako bude vyzerať zmena v agrodotáciách, ktorá má výraznejšie podporiť menšie farmy. Od roku 2021 agorezort zavádza takzvanú redistirbutívnu platbu, ktorá dotačne zvýhodní prvé hektáre všetkých farmárov.

Konečná verzia nového dotačného nástroja bude ale nakoniec oveľa menej ambiciózna, ako minister zozačiatku plánoval. Dotácie malých fariem sa totiž oproti jeho pôvodnému plánu zvýšia iba o tretinu.

Zavedenie v poradí štvrtej, no tentokrát už konečnej verzie redistributívnej platby splní jeden zo záväzkov vlády v programovom vyhlásení vlády – podporu malých a začínajúcich poľnohospodárov. Ako ale vyplynulo z utorkovej tlačovej konferencie predstaviteľov agrorezortu, zvoleným spôsobom zároveň poruší dva iné sľuby z programového dokumentu.

Osem výhrad k zmene agrodotácií, ktorou chce Mičovský podporiť malé farmy

Peniaze na redistributívnu platbu, ktorá má finančne zvýhodniť malé farmy, agrorezort nezíska tak, že skráti dotácie veľkým. Dotačná podpora sa podľa jeho návrhu má zvýšiť všetkým farmám a zaplatia to daňoví poplatníci. Ministerstvo pôdohospodárstva tak priamo popiera programové vyhlásenie vlády. 

Ako bude platba vyzerať

Redistributívna platba funguje tak, že všetky farmy do určitej výmery dostanú vyššiu dotačnú podporu. Od tejto hranice potom budú poberať už len základné platby na hektár, ktoré sú nižšie.

Agrorezort podľa Mičovského mohol na základe pravidiel EÚ nastaviť redistributívnu platbu až do výšky 150 eur. To bola suma, o ktorej minister v tejto súvislosti hovoril posledné dva týždne.

Šéf rezortu už minulý týždeň v rozhovore pre Rádio Expres povedal, že dodatočná dotácia na prvé hektáre bude nakoniec výrazne nižšia. V utorok túto informáciu potvrdil: v roku 2021 sa dotácie na prvých 28 hektárov zvýšia o 50 eur – teda o tretinu oproti pôvodnému návrhu.

Dvadsaťhektárovej farme sa napríklad namiesto pôvodných tritisíc eur dotácie ročne zdvihnú o tisíc eur.

Na redsitributívnu platbu tak celkovo nepôjde avizovaných 30 miliónov eur ale 11 miliónov. Malí poľnohospodári s výmerou do sto hektárov by z tejto čiastky mali získať 7,7 milióna eur, zvyšnú sumu si potom rozdelia väčší roľníci.

Balík priamych platieb sa zároveň zvýši aj o 7,7 milióna eur na zelené opatrenia a o 3,4 milióna eur na takzvané viazané platby, čiže špeciálnu podporu vybraných komodít.

Zaplatia to eurofondy

Ako vyplýva už z jej názvu, účelom redistributívnej platby je odkloniť časť dotácií od veľkých k malým farmárom. Tento cieľ má vláda vo svojom programovom vyhlásení. Slovensko má totiž najväčšiu koncentráciu agrodotácií v EÚ, keď až 94 percent všetkých priamych platieb čerpá 20 percent poľnohospodárskych podnikov.

Slovenský agrorezort ale napokon zaviedol redsitributívnu platbu tak, že síce pridá dotácie malým farmám, no veľkým žiadne neuberie – naopak im pridá.

Keď agrominister prvýkrát ohlásil zámer zaviesť redistributívnu platbu, špekulovalo sa, že ju zaplatí z peňazí, ktoré získa znížením základných hektárových platieb. V takom prípade by skutočne platil vzorec, že čím je farma väčšia, tým stratí viac dotácií.

Platby na hektár, alebo rozvojové investície: Ako Slovensko využije nové agrodotácie?

Ministerstvo pôdohospodárstva v budúcom dotačnom období zrejme už nebude navyšovať priame platby na úkor investičných projektov. Hoci sa farmárom znížia hektárové dotácie, podpora investícií môže zvýšiť produkciu slovenského poľnohospodárstva a lepšie ho pripraviť na klimatické zmeny. 

Základná hektárová platba ale zostane nezmenená – na úrovni 117 eur. To je možné vďaka tomu, že ministerstvo presunie na priame platby bezmála 26 miliónov eur z Programu rozvoja vidieka, ktorý je určený na investície do modernizácie sektora. To mu síce umožňujú európske pravidlá, no je to v rozpore s vládnym programom, podľa ktorého sa mali projektové podpory posilniť na úkor automaticky vyplácaných hektárových platieb, nie naopak.

Jedným z ďalších spôsobov, ako zaplatiť redsitributívnu platbu, je zastropovanie priamych platieb. To znamená, že ministerstvo určí limit, koľko dotácií môže čerpať jedna farma. Najčastejšie sa hovorí o sume sto tisíc eur. Keďže niektoré podniky na Slovensku ročne na dotáciách získajú aj niekoľko miliónov eur, týmto krokom by sa uvoľnilo dostatok peňazí na vyššiu podporu malých farmárov na prvých hektároch. Takýmto spôsobom navrhuje redistributívnu platbu v budúcnosti financovať aj expert hnutia Sme rodina Jaroslav Karahuta.

Minister po otázke portálu EURACTIV Slovensko potvrdil, že ministerstvo počítalo aj s takouto možnosťou, no v zapätí prezradil, že so stropovaním rezort najbližšie dva roky nepočíta. Podľa vlastných slov by rýchle prijatie stropovania poľnohospodárom spôsobilo „viac škody ako osohu“. Podľa štátneho tajomníka rezort teraz uvažuje skôr nad postupným znižovaním dotácií podľa veľkosti fariem.

Mičovský pritom minulý rok oznámil, že farmám v súlade s programovým vyhlásením dotácie zastropuje. Jeho vtedajší návrh, ktorý počítal s dotačným limitom päťsto tisíc eur, by ale podľa výpočtov analytikov neubral priame platby zrejme žiadnej farme.

Prečo je sadzba tretinová? Pre istotu

Asi najčastejšou výhradou voči Mičovského pôvodnému návrhu bolo, že po započítaní 150-eurovej doplňujúcej platby by sa hektárová dotácia stala ešte atraktívnejšou pre špekulantov s pôdou, ktorí nemajú v úmysle na nej niečo produkovať.

To podľa kritikov mohlo spôsobiť, že sa väčšie farmy budú účelovo deliť na menšie, drobní majitelia pôdy budú rušiť nájomné zmluvy s poľnohospodárskymi podnikmi a znásobí sa takzvané križovanie, čiže viacnásobné žiadosti dotácie na jeden diel pôdy.

To bol podľa Mičovského hlavný dôvod, prečo sa rezort nakoniec ustúpil a rozhodol sa pre 50-eurovú dodatočnú platbu. „Táto suma vyjadruje veľmi dobrú mieru medzi tým, aby sme primeraným spôsobom podporili najmä mladých farmárov a zároveň nedochádzalo k nárastu spontánnych výpovedí nájmov,“ ozrejmil.

Súčasne ale minister spolu so štátnymi tajomníkmi Martinom Feckom (OĽaNO) a Andrejom Gajdošom ubezpečovali, že podľa dotačných pravidiel nie je možné čerpať redistributívnu platbu iba na základe preukázania vlastníctva pôdy a predloženia občianskeho preukazu, ako tvrdili kritici ich návrhu.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

„Redistributívna platba je naviazané na rovnaké podmienky čerpania základných hektárových platieb. To znamená, že žiadateľ okrem plnenia podmienok v rámci zdravia zvierat, životného prostredia a klímy, musí ukázať, že pozemok nemá len legálnej držbe, ale musí ho aj obhospodarovať,“ upresnil Gajdoš.

Mičovský tento rozpor vysvetľoval tým, že „žijeme na Slovensku a vieme, aké problémy denne riešime“.

„Hľadali sme primeranú atraktivitu .Päťdesiat eur by nemalo spôsobiť až taký záujem u ľudí, ktorí vidia iba peniaze. My s takými ľuďmi nechceme spolupracovať. Našou snahou je hľadať podporu pre tých, čo produkujú,“ uviedol Mičovský.

Predstavitelia rezortu chcú na budúci tento dlhoročný problém slovenského poľnohospodárstva vyriešiť zákonom, ktorý zadefinuje, kto je skutočným aktívnym farmárom, ktorý má nárok na dotačnú podporu.

„Našou úlohou bude, aby sme peniaze nedávali niekomu, kto je len užívateľ. Chceme poznať jeho históriu, chceme vedieť, akú má nájomnú zmluvu a list vlastníctva. To sa roky u nás nedialo. Stačilo povedať, že ja som užívateľ, byť na poli rýchlejšie ako sused a už z toho bol konflikt,“ vysvetľoval Mičovský.

Čo na to koalícia

Oznámenie zaviesť redistributívnu platbu zamestnávalo poľnohospodársku obec posledné dva týždne. Spor sa nakoniec dostal až na stôl premiéra Igora Matoviča a po výhradách koaličných poslancov aj na rokovanie koaličnej rady.

Mičovský na utorkovej tlačovej hovoril, že pri konečnej podobe redistributívnej platby ministerstvo došlo „skoro k úplnej zhode“ s ostatnými členmi koalície. Podľa informácií portálu EURACTIV Slovensko ale rezort o nej koaličných poslancov informoval až po zaslaní návrhu do Bruselu.

Jaroslav Karahuta má k jej konečnej verzii viacero výhrad. Výslednú podobu redistributívnej platby označuje za „politické gesto za niekoľko miliónov eur bez reálneho dopadu na zvýšenie potravinovej sebestačnosti štátu a rozvoj vidieka“.

„Minister Mičovský praktický urobil to, čo urobil aj Jahnátek (exminister pôdohospodárstva z obdobia jednofarebnej vlády Smeru-sd) a presunul zdroje určené hlavne na projektové podpory, ktoré majú znížiť niekoľkomiliardový investičný dlh u poľnohospodárov na plochu, odviazanú od produkcie,“ hovorí Karahuta s tým, že dopady rozhodnutia sú takto v plnej zodpovednosti ministra Mičovského.

Podľa odborníčky SaS na pôdohospodárstvo Jarmily Halgašovej výsledok síce nie je ideálny, ale považuje ho za „rozumný a prijateľný“ kompromis.

Malí získajú tisíce, veľkí stratia desaťtisíce: Experti vypočítali, čo spôsobí Mičovského zmena v agrodotáciách

Redistributívna platba, ktorú chce zaviesť ministerstvo pôdohospodárstva, by podľa analýzy poľnohospodárskych analytikov po dlhej dobe priniesla podstatný zásah do prerozdeľovania agrodotácií na Slovensku. Významná časť dotácií by sa od veľkých fariem odklonila k malým a stredným farmárom.

SPPK: Rozumný kompromis

Zdá sa, že poslednou zmenou redistributívnej platby minister však aspoň načas odvrátil hrozbu protestov farmárov, ktoré avizovalo najväčšie agrozdruženie Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).

To výslednú podobu redistributívnej platby označilo za „rozumný kompromis,“ ktorý podľa komory vznikol hlavne vďaka jej argumentom.

„Platba vo výške 50 eur na prvých 28 hektárov pre rok 2021 je jeden z kompromisov, ktorý sme pre prechodné obdobie rokov 2021 a 2022 od začiatku navrhovali,“ píše sa v stanovisku SPPK.

Komora dodáva, že proces zavedenie aredistributívnej platby ukázal, že vedenie rezortu sa rozhoduje „vedenie ministerstva sa rozhoduje na základe pocitov a emócií“, čo môže byť problém pre prípravu nového dotačného obdobia, ktoré začne v roku 2023.

Mladí farmári: Keď neprší, aspoň kvapká

Redistributívna platba nie je v rámci EÚ žiadnou inováciu. Pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej  politiky ju umožňujú už od roku 2013. Z európskej dvadsaťsedmičky ju doteraz využilo deväť krajín.

Združenie mladých farmárov Slovenska – ASYF sa o jej zavedenie rôzne vlády pokúšalo presvedčiť od roku 2014. Aj preto dofinancovanie prvých hektárov združenie považuje za dôležitý a správny krok.

„Existuje mnoho ďalších nástrojov, ktoré by vedeli pomôcť, no na Slovensku sa spoliehame hlavne na nástroj jednotnej platby. Zvýšenie na 167 eur je síce malá pomoc, ale je to pomoc. Podstatné je, že sa tu konečne zaoberáme problematikou podpôr,“ reagujú mladí farmári.

Redistributívna platba sa nakoniec aj napriek výhradám farmárov a koaličných poslancov bude vyplácať v plnej výške už od prvého hektára. Expert hnutia Sme rodina Jaroslav Karahuta a Jarmila Halgašová z SaS navrhovali, aby sa na prvých päť hektárov vyplácala znížená platba 30 eur.

Združenie mladých farmárov navrhovalo, aby sa platba vyplácala od piatich do 100 hektárov.

„ASYF navrhuje, aby malí farmári do päť hektárov boli v takzvanom. „zjednodušenom administratívnom režime“ podporení tak, aby vinohradník, či včelár dostal adekvátnu podporu hodnú ich nákladom s farmárčením,“ dodáva združenie.