Junckerovmu investičnému plánu sa darí nad očakávania. Aké sú jeho úspechy?

Šéf Európskej investičnej banky Werner Hoyer a predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Európsky fond pre strategické investície by podľa odhadov Komisie mal do roku 2020 prispieť k nárastu HDP Únie o 1,3 percenta a vytvoreniu či udržaniu takmer jeden a pol milióna pracovných miest.

Ako v stredu (18.júla) uviedla Európska komisia, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) od júla 2015 zmobilizoval dodatočné investície v krajinách EÚ vo výške 335 miliárd eur.

Takzvaný Junckerov investičný plán, ktorý vznikol v roku 2015, má podľa Bruselu výrazný vplyv na hospodárstvo Únie, pričom priniesol prevratnú zmenu do financovania inovácií v Európe.

EFSI už podporilo množstvo malých a stredných podnikateľov aj na Slovensku. Vlajkovou loďou Junckerovho investičného plánu je nultý bratislavský obchvat.

Výsledky prekonali očakávania

V správe exekutívy EÚ sa konštatuje, že Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) v rámci EFSI splnili svoj záväzok zmobilizovať 315 miliárd eur vo forme dodatočných investícií.

S podporou rozpočtovej záruky EÚ a z vlastných zdrojov skupiny EIB bolo schválených 898 operácií, v prípade ktorých sa očakáva spustenie investícií vo výške 335 miliárd eur vo všetkých 28 členských štátoch Únie. Ide tak o vyššiu sumu, ako bolo pôvodne plánované.

EFSI bol v roku 2015 zriadený s cieľom pomôcť preklenúť investičnú medzeru, ktorá vznikla v dôsledku predošlej finančnej a hospodárskej krízy.

Podľa predpokladov eurokomisie bude mať z lepšieho prístupu k financovaniu prínos až 700 tisíc malých a stredných podnikov. Výpočty Komisie ukazujú, že v dôsledku Junckerovho plánu sa HDP EÚ zvýšil o 0,6 percenta s výhľadom nárastu o 1,3 percenta do roku 2020. Zároveň pomohol vytvoriť či udržať 750 tisíc pracovných miest, pričom v ďalších dvoch rokoch by sa toto číslo malo takmer zdvojnásobiť.

https://twitter.com/VazilHudak/status/1019533109807714304

„Financujeme projekty, ktoré by bez EFSI nebolo možné financovať. Dve tretiny investícií pochádzajú zo súkromného sektor,“ uviedol Juncker v správe pre médiá. „Od financovania rekvalifikačných kurzov pre utečencov vo Fínsku cez obnoviteľné zdroje energie v Grécku po poľnohospodárstvo v Bulharsku – budeme naďalej využívať rozpočet EÚ na to, k čomu sa hodí najlepšie: k podnecovaniu rastu,“ dodal predseda Komisie.

Prezident EIB Werner Hoyer skonštatoval, že sa podarilo dokázať to, čo mnohí ešte pred tromi rokmi považovali za nemožné. „Stimulovanie dodatočných investícií vo výške 315 miliárd eur, z ktorých väčšina pochádzala zo súkromného sektora, sa nikdy nejavilo ako jednoduchá úloha. Dokázali sme, že sa to dá dosiahnuť vďaka spolupráci medzi EIB a Európskou komisiou,“ upozornil Hoyer.

Podľa jeho slov posledné tri roky zmenili spôsob, akým Európa financuje svoje priority a dodal, že mnohí ľudia teraz považujú Junckerov plán za vzor víťaza, „od ktorého nemôžeme ustúpiť“.

Komisia pripomenula, že aj vďaka tomuto plánu sa v EÚ podarilo pripojiť ďalších 15 miliónov domácností k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, bolo postavených alebo renovovaných viac ako 500 tisíc jednotiek sociálneho a cenovo dostupného bývania, 30 miliónov Európanov využíva zlepšené služby zdravotnej starostlivosti, 95 miliónov cestujúcich ročne využíva lepšiu železničnú a mestskú infraštruktúru a okolo 7,4 milióna domácností je zásobovaných energiou z obnoviteľných zdrojov.

Bratislavský obchvat – vlajková loď EFSI

Na Slovensku bolo v rámci EFSI doposiaľ realizovaných 10 transakcií, pričom zafinancoval projekty v hodnote 501 miliónov eur, ktoré by dohromady mali zmobilizovať investície v hodnote vyše jeden a pol miliardy eur. Čo sa týka množstva investícií v pomere k HDP, tak Slovensku v rámci EÚ patrí sedemnásta priečka. Premiantom vo využívaní podpory z EFSI je Grécko.

Podľa podpredsedu Európskej investičnej banky Vazila Hudáka sa vďaka financovaniu z EFSI podarilo na Slovensku zlepšiť kvalitu života občanov, posilniť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov a podporiť inovácie.

„Financovanie EFSI predstavovalo 462 miliónov eur, čo zmobilizovalo dodatočné investície vo výške približne 1,2 miliardy eur. Chcel by som predovšetkým zdôrazniť, že EIB financuje projekt výstavby a prevádzky obchvatu Bratislavy – D4R7,“ uviedol v tlačovej správe Hudák.

Podľa údajov EIB, EFSI na území Slovenska priamo zafinancoval šesť projektov. Na piatich z nich sa však podieľa viacero krajín, jediným čisto slovenským projektom tak zostáva nultý bratislavský obchvat.

Vďaka zárukám z Junckerovho investičného plánu môžu tiež vybrané komerčné banky ponúkať výhodné úvery slovenským podnikateľom. Jednou z nich je aj Československá obchodná banka, ktorá za minulý rok poskytla úvery na rozvoj malého podnikania v hodnote 28 miliónov eur.

„Z našich údajov vyplýva, že najviac úverov zatiaľ smerovalo pre podniky v regiónoch s nadpriemernou nezamestnanosťou. V rámci Slovenska sme tak podporili už viac ako 1600 pracovných miest, hlavne v oblasti služieb,“ uviedla minulý rok banka v stanovisku pre EURACTIV.sk.

Po roku 2020 v novej podobe

Pilotnú verziu Junckerovho investičného plánu Európska komisia spustila v júni roku 2015, pričom mal trvať tri roky, teda do roku 2018. V decembri minulého roku sa však členské štáty a Európsky parlament dohodli na predlžení programu do roku 2020. EFSI 2.0 zvýšil svoj investičný cieľ na 500 miliárd eur do roku 2020, pričom sa viac sústreďuje na rovnomernejšie sektorové ale aj geografické rozloženie podporených projektov.

Junckerov investičný fond sa osvedčil. Europoslanci schválili jeho predĺženie

Väčšiu podporu od Európskeho fondu pre strategické investície dostanú malé a stredné podniky ako aj projekty zamerané na ochranu klímy.

Európska komisia v máji navrhla, aby Junckerov investičný plán po roku 2020 pokračoval v rámci nového, širšieho programu InvestEU. Ten by mal aj vďaka 38-miliónovej záruke z rozpočtu EÚ v priebehu siedmich rokov zmobilizovať 650 miliárd eur predovšetkým v štyroch prioritných oblastiach: vo vede a výskume, malom a strednom podnikaní, udržateľnej infraštruktúre v sociálnej inklúzii.

Pod hlavičkou programu investEU bude zlúčených mnoho existujúcich finančných nástrojov EÚ, ktoré po novom budú mať jeden súbor pravidiel. „Týmto spôsobom dokážeme urobiť viac za menej,“ píše sa v tlačovej správe Európskej komisie.