Kam s eurofondami na digitalizáciu a informatizáciu? Slovenskí experti vyberali priority

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Eurofondy v samosprávach

Výber oblastí, do ktorých v najbližších siedmich rokoch poputujú európske peniaze, je nielen na politikoch, ale najmä na slovenských expertoch. V oblasti informatizácie by financovanie podľa nich potrebovali hlavne oblasti budovania kapacít, inovačná podpora pre malé podniky, ale aj digitálna prepojiteľnosť.

Partnerská dohoda medzi Slovenskom a EÚ vymedzí oblasti, do ktorých v rokoch 2021 až 2027 poputujú eurofondy. Rámce, na základe ktorých sa budú peniaze čerpať, je podľa odborníkov potrebné nastaviť čo najpresnejšie, ale zároveň dostatočne flexibilne. Nadväzovať na nich totiž bude operačný program, teda konkrétny plán využitia peňazí z Únie.

Prvotné rámce pre Slovensko naznačila Európska komisia vo forme piatich politických cieľov. Konkrétne priority v týchto cieľoch sa však u nás tvorili na expertnej úrovni.

Samosprávy vítajú zjednodušenie eurofondov, no niektoré opatrenia môžu čerpanie predĺžiť

Plán ministerky regionálneho rozvoja Veroniky Remišovej, ako zabrániť prepadu viac ako 100 miliónov eur z fondov EÚ určených pre rozvoj regiónov podľa samospráv zatiaľ nie je dostatočný. Expertka na eurofondy za prínosné považuje iba odstránenie viacstupňovej kontroly verejného obstarávania. 

Podobne ako v iných oblastiach, aj pri digitalizácii a informatizácii, ktoré patria medzi celoeurópske priority, bolo potrebné vybrať také prioritné zámery, ktorým európske peniaze najviac pomôžu. Slovenskí experti z Centrálneho koordinačného orgánu (CKO), ktorý zastrešuje prípravu Partnerskej dohody, využívali pri proritizácii tzv. analytický hierarchický proces (AHP). Ide o štruktúrovanú metódu pre organizovanie a analýzu komplexných rozhodnutí, ktorá vzájomne porovnáva jednotlivé kritériá, a pritom vyberá je najdôležitejšie z oblastí.

Za kľúčové pre rámec Partnerskej dohody sa zvolili tri kritéria, a to závažnosť, naliehavosť a realizovateľnosť.

Okrem CKO realizovalo vyberalo vlastné priority pre budúce eurofondy aj ministerstvo financií, a to prostredníctvom Inštitútu finančnej politiky. Ten okrem výsledkov AHP prihliadal aj na ďalšie parametre, vrátane skúseností, či ďalších priorít rezortu. „V princípe im z analýzy vyplynulo to isté a od našich výsledkov sa neodlišovali,“ hovorí Miroslav Balog, výskumný pracovník z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a člen tímu pre prípravu Partnerskej dohody.

Inteligentnejšia Európa ako politický cieľ

Prvým politickým cieľom Európskej komisie, ktorý sa primárne venuje digitalizácii a informatizácii, je Inovatívna a inteligentná transformácia priemyslu (politický cieľ č. 1 – Inteligentnejšia Európa). Z analýz CKO a rezortu financií napokon vyplynulo, že v najbližších siedmich rokoch by mali väčší priestor pri financovaní z eurofondov na Slovensku dostávať projekty, týkajúce sa štyroch kľúčových oblasti. Konkrétne ide o výskumné a inovačné kapacity, digitalizáciu, malé a stredné podnikanie a zručnosti pre inteligentnú špecializáciu. Podľa Baloga sú to „vzájomne prepojené oblasti, ktorých úspešnosť bude závisieť od nastavenia implementácie budúceho operačného programu“.

Pri projektoch, ktoré sa budú týkať budovania výskumných a inovačných kapacít, bude najdôležitejšia podpora vytvárania ľudských zdrojov. Slovensko v minulosti investovalo do vedeckej infraštruktúry, vrátane budovania výskumných centier či parkov, približne 400 miliónov eur. V dobiehajúcom operačnom programe sa pri tom podľa Baloga zabúdalo na ľudské zdroje a v modernizovaných centrách napokon nemal kto pracovať. Vyššími než základnými digitálnymi zručnosťami v súčasnosti podľa správy Európskej komisie disponuje len 33 percent Slovákov, čo napĺňanie kapacít ešte viac sťažuje.

Vláda sľubuje ambiciózne zmeny v inštitucionálnom nastavení eurofondov

Programové vyhlásenie vlády avizuje radikálne zníženie počtu operačných programov, ako aj počtu úradov, ktoré budú zapojené do procesu rozhodovania o eurofondoch.

Nové projekty by v tejto oblasti sa mali zamerať na témy ako spolupráca verejných výskumných a vývojových organizácií a podnikov, vznik a rozvoj klastrov vo výskume a vývoji, ale aj podpora návratu slovenských výskumníkov pôsobiacich v zahraničí. „V prípade firiem bude z hľadiska udržania konkurencieschopnosti potrebné podporiť ich priemyselnú transformáciu,“ dodáva expert.

Európska komisia podľa svojej najnovšej správy o Slovensku ako dobrý príklad uvádza Košice IT Valley, ktoré „stimulujúce rast regionálneho centra v oblasti informačných a komunikačných technológií“ a dopĺňa tak centrá ako Bratislava, či Žilina.

Moderné verejné služby a elektronické podnikanie

V prípade digitalizácie, teda druhej kľúčovej oblasti prvej politickej priority, bola za najkľúčovejšie označená modernizácia verejných služieb. Prakticky by sa v novom programovacom období mali podporovať napríklad funkčnej siete digitálno-informačných hub-ov, ktoré by tvorili národnú a regionálnu štruktúru.

Kým v prioritizácii rezortu financií podpora inteligentnej regulácie v mestách a regiónoch nerezonovala medzi prioritnými oblasťami, Centrálny koordinačný orgán pre Partnerskú dohodu ju napokon dokázal obhájiť a zaradiť medzi oblasti investičné priority. V rámci konceptu Smart Cities bude preto podporované aj množstvo aktivít, zameraných na digitalizáciu, ako inteligentné využívanie zdrojov energie a obnoviteľných zdrojov, zavádzanie inteligentných technológií pre starších a zdravotne znevýhodnených obyvateľov, alebo podpora pri budovaní otvorených riešení mestských ekosystémov.

V oblasti malých a stredných podnikov (MSP), ktoré na Slovensku tvoria veľkú väčšinu všetkých podnikov, by sa najvyššia priorita mala podľa analýzy AHP sústrediť na celkovú podporu MSP. Napomáhať by malo poradenstvo, ale aj zavádzanie moderných technológií a inovácií.

Keďže digitalizácia MSP je na Slovensku stále nedostatočná, nové projekty by mali vylepšovať aj využívanie takzvaného elektronického podnikania. Podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2018 sa podiel malých a stredných podnikov predávajúcich cez internet na Slovensku znížil na 13 percent, čo je pod priemerom EÚ (17,2 percenta).

Odborníčka na eurofondy: Nové ministerstvo je zbytočné, dôležité návrhy vznikajú bez diskusie

Hlavným problémom eurofondov už dávno nie je korupcia, ale náročný proces čerpania, hovorí KATARÍNA ROCHOVSKÁ. Prijímatelia eurofondov podľa nej často doplácajú na chyby úradov. „Ak niektorý orgán pochybil, tak má niesť právne dôsledky svojho konania ten, kto ho spôsobil, a to nie len právne, ale aj hmotné,“ dodáva odborníčka na fondy EÚ. 

Novinkou by pri eurofondoch, zameraných na MSP, mali byť aj finančné nástroje, šité na mieru potrebám podnikateľov. „Tento mechanizmus by mal vzniknúť na základe ex-ante hodnotenia finančných nástrojov, ktoré by mala pripravovať Európska investičná banka,“ vysvetľuje Balogh.

K prioritám tretej oblasti boli zaradené aj aktivity, zamerané na transformáciu hornej Nitry a dobiehajúcich regiónov Banskobystrického a Prešovského kraja.

Vysoké školy aj lepšia pripojiteľnosť

Zručnosti pre inteligentnú špecializáciu, ako štvrtá z kľúčových oblastí v cieli Inteligentnejšia Európa, by sa na základe prioritizácie mali v prvom rade vystavať na systematickej podpore kvality vysokoškolského vzdelávania. To by sa malo orientovať najmä na pracovný trh. Až 60 percent slovenských firiem napríklad uvádza, že pri obsadzovaní voľných pracovných miest špecialistov na informačné a komunikačné technológie majú problémy. IT Asociácia Slovenska odhaduje, že je v tejto oblasti potrebných ďalších 10 tisíc odborníkov.

Cieľom v štvrtej oblasti bude aj podpora internacionalizácie vysokých škôl, či stabilizácie študentov v tom, aby neodchádzali do zahraničia. Podporované by mali byť projekty, ktoré budú do vzdelávania zavádzať inovatívne metódy na báze modernej technológie, či také, ktoré prepoja vysoké školy s jednotlivými priemyselnými a výskumnými sektormi.

Riadenie IT projektov po novom: Štát ako prieberčivý zákazník, no s radom vlastných IT-čkárov

Peňazí z Fondu obnovy na informatizáciu verejnej správy bude na Slovensku dostatok. Odborníci sa zhodujú, že by ich štát nemal utratiť na externých konzultantov. Na zabezpečenie kvalifikovaných zamestnancov sa má v rozpočte každého informatizačného projektu vyčleniť až 15 percent financií.

Inováciám a digitalizácii sa čiastočne venujú aj ďalšie politické ciele Európskej komisie pre Slovensko. Čiastočne sa má podporovať využitie moderných technológii pri energetickej transformácii Únie (politický cieľ č. 2 – Nízkouhlíková a ekologickejšia Európa), ale aj pri podpore rozvoja miest a vidieka (politický cieľ č. 5 – Priblíženie Európu k občanom). Omnoho zásadnejšie by však mali figurovať pri napĺňaní cieľa o mobilite a regionálnej prepojenosti informačných a komunikačných technológií (politický cieľ č. 3 – Prepojenejšia Európa).

Hoci sa v tejto oblasti skloňuje predovšetkým rozvoj dopravnej infraštruktúry na Slovensku, experti hovoria, že „investičné potreby sú určené s cieľom zlepšiť digitálnu pripojiteľnosť“. Na Slovensku by tak mohla vzniknúť „spoľahlivá“ vnútroštátna stratégia v oblasti širokopásmového pripojenia, či navyšovať kapacita subjektov, zapojených do tohto odvetvia.

Priveľa priorít?

V prostredí odborníkov, ale aj firiem zaznieva výčitka o množstve priorít, ktorým sa chce Slovensko pri financovaní projektov z eurofondov venovať. Za každým z politických cieľov stojí však podľa expertov aj základná podmienka, ktorá bola v minulosti známa ako kondicionalita.

Aby krajina mohla čerpať európske peniaze v danej oblasti, musí vykonať niekoľko domácich úloh. Veľa z nich sa týka prípravy strategických dokumentov, kde vymedzí ciele a jasný plán, ako ich dosiahne.

V prípade inovatívnej a inteligentnej transformácie priemyslu ide o Stratégiu inteligentnej špecializácie. Práve tá má určiť prioritné oblasti, ktoré budú podporované prostredníctvom vyššie spomínaných nástrojov.

Podľa Baloga jedna stratégia, schválená pre toto programové obdobie, v súčasnosti dobieha. „Centrálny koordinačný orgán v prípade novej stratégie pripravuje nové priority so zapojením veľkého množstva aktérov, vrátane konzultácii so zahraničnými organizáciami, ktoré vybrala Európska komisia,“ hovorí expert z CKO.

Priority, ktoré sa identifikujú teraz bude však možné meniť na základe meniacich sa potrieb v spoločnosti, čo je pomerne dôležitá zmena oproti predchádzajúcemu programovému obdobiu. Štandardný slovenský postup bol doteraz taký, že priority, ktoré boli stanovené na začiatku programového obdobia sa nemenili. Aj koronakríza, či rozširujúca sa ekonomická kríza je príkladom toho, prečo by flexibilnejšie prioritizovanie malo napomôcť reagovať na najhorúcejšie problémy podnikateľov, ale aj celej spoločnosti.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press, SK8