Karahuta: Podporovať potravinárov má povinnosť aj rezort hospodárstva

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Jaroslav Novák]

Podľa predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo to ministerstvu vyplýva zo slovenskej a európskej legislatívy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že podnikateľov v sektore potravinárstva podporuje rovnako ako podnikateľov z ostatných sektorov.

Jednu miliardu eur má podľa slovenských potravinárov hodnotu technologický dlh potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Problémom nie sú len chýbajúce inovácie, ale aj celková, nedostatočná kapacita spracovateľského priemyslu.

Výsledok je všeobecne známy: produkty prvovýroby vyvážame za hranice, odkiaľ sa na Slovensko vracajú spracované potraviny. Najväčšia pridaná hodnota z vypestovaných a odchovaných komodít tak vzniká a zostáva za hranicami. Pasívne saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami sa postupne približuje k dvom miliardám eur.

Zanedbané potravinárstvo je kombináciou obmedzeného množstva finančných zdrojov z EÚ a toho, že tvorcovia politik tento sektor dlhodobo nepovažujú za prioritu.

Pre slovenských potravinárov je hlavným zdrojom verejnej investičnej pomoci Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Veľkú väčšinu európskych agrodotácií ale štát vypláca poľnohospodárom a prvovýrobcom. Naposledy spracovatelia významnejšiu investičnú podporu z Programu rozvoja vidiek dostali  v roku 2015. Výzvy, ktoré im sľúbil ešte exminister Ján Mičovský (OĽaNO), sú pre problémy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre na neurčitú dobu pozastavené.

Väčšiu podporu by spracovatelia mohli získať v novom agrodotačnom období, ktoré začne v roku 2023. Súčasný agrominister Samuel Vlčan (nominant OĽaNO) už avizoval, že prioritou v novom Programe rozvoja vidieka bude podpora spracovania a finalizácie potravín.

Komplikované legislatíva

Podľa predsedu Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslava Karahutu (Sme rodina) by ale agrorezort nemohol podporiť všetkých potravinárov, aj keby na to mal dostatok zdrojov.

Podľa Karahutu to totiž ministerstvu pôdohospodárstva neumožňuje Zmluva o EÚ. Vlčanovmu rezortu európska legislatíva povoľuje prostriedky z agropolitiky smerovať iba na vybraných podnikateľov v potravinárstve. Zmluva (presnejšie príloha I. k zmluve) explicitne vymenúva, na ktoré komodity a potravinárske produkty sa vzťahuje podpora zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Inými slovami, agrorezort nemôže využiť dostupné zdroje na podporu podnikateľov v oblastiach, ktoré nie sú v prílohe I. Zmluvy o EÚ, inak by porušil európsku legislatívu. Smolu tak napríklad majú konzervárne, mraziarne, či mäsokombináty. Výrobcov múky podľa tohto výkladu podporiť môže, no pekárov už nie.

Keby ich agrorezort finančne podporil, musel by peniaze vrátiť do rozpočtu EÚ z vlastnej štátnej kasy, tvrdí expert Sme rodina. „Bol by to neoprávnený výdavok, preto by nám to dal Brusel von,“ vysvetľuje Karahuta.

Tento problém sa snaží vyriešiť zákon o organizácii činnosti vlády, známy aj ako kompetenčný zákon. V ňom sa v paragrafe venovanom ministerstvu hospodárstva píše, že rezort je zodpovedný za podporu podnikateľského potravinárskeho prostredia, ktorého produkty nie sú zavedené do prílohy I Zmluvy o fungovaní EÚ. Ak chcú výrobcovia salámy, rožkov alebo nanukov požiadať o pomoc s investíciami do výroby, musia sa podľa šéfa pôdohospodárskeho výboru obrátiť na rezort hospodárstva.

„Ministerstvo pôdohospodárstva nemôže v rámci výziev Programu rozvoja vidieka vypísať výzvu na konzervárenský priemysel. To je kompetencia ministra hospodárstva, ktorý má na to vyčlenené prostriedky,“ myslí si Karahuta.

Podiel slovenských potravín na regáloch obchodov sa nezvýšil ani počas korony

Podiel slovenských výrobkov na pultoch predajní sa medziročne zvýšil iba nepatrne. Slovenské obchody aj napriek obmedzeniam na hraniciach počas koronakrízy uprednostňovali dovoz pred domácou výrobou. Najväčší pokles zaznamenali dokonca u cestovín a olejov, ktoré počas núdzového stavu na pultoch chýbali. 

Potravinári a rezort hospodárstva

Ministerstvo hospodárstva neodpovedalo priamo na otázku, či súhlasí s takýmto výkladom legislatívy, no tvrdí, že podnikateľov v sektore potravinárstva podporuje rovnako, ako podnikateľov z ostatných sektorov.

Ministerstvo podnikateľom s investíciami pomáha cez takzvanú Regionálnu investičnú pomoc alebo peniazmi zo štandardných eurofondov.

Regionálna investičná pomoc je štátna pomoc určená pre podporu domácich, ale aj zahraničných investícií v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Ide hlavne o projekty s vyššou pridanou hodnotou, pri ktorých je predpoklad, že posilnia regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť. „Investície do potravinárstva je ministerstvo hospodárstva pripravené priorizovať, ak spĺňajú štandardy Industry 4.0,“ uviedlo tlačové oddelenie rezortu. V preklade by tak malo ísť o zavádzanie nových, chytrých technológii do výroby.

Ročne takto ministerstvo schváli finančnú pomoc v priemere takmer 80 miliónov eur. Z dostupných údajov a ani z odpovede rezortu nie je úplne jasné, akou sumou a koľko projektov získalo pomoc v oblasti potravinárstva.

O peniaze z plánu obnovy sa hlásia aj potravinári

Potravinári poukazujú na to, že väčšinu agrodotácií z EÚ smeruje k farmárom, kým pre spracovateľský sektor sú vyčlenené iba minimálne. Nepáči sa im, že so sektorom sa nepočíta ani v reformnom pláne, ktorý vláda pripravuje v rámci plánu obnovy EÚ. 

Ministerstvo podľa vlastných slov tiež podporilo veľa projektov v potravinovom priemysle v rámci eurofondového operačného programu Integrovaná infraštruktúra, ktorý riadi.

Konkrétne v tomto programovom období malo ísť až o 206 projektov. V súhrne ministerstvo zas uplynulých sedem rokov zazmluvnilo projekty v hodnote takmer 100 miliónov eur. Najviac projektov bolo podporených vo výrobe pečiva (38), konzervovanej zeleniny (14), či v prevádzke mliekarní a výrobe syrov (12). Finančnú pomoc ale získali aj spracovatelia mäsa, vinári, výrobcovia olejov, cukroviniek, čaju, či kávy.

Rezort tvrdí, že ako sprostredkovateľský orgán bude podporovať mikro, malé a stredné podniky, vrátane odvetvia potravinárstva aj z prostriedkov Operačného programu Slovensko. OP Slovensko je jediný operačný program, cez ktorý sa v novom programovom období 2021 až 2027 budú čerpať viac ako 12 miliárd eur z fondov kohéznej politiky. Dodáva však, že špecifické zameranie iba na oblasť potravinárstva neplánuje.

„V oblasti podpory výskumu a inovácií budú možnosti podpory vymedzené súladom s aktuálne pripravovanou Stratégiou výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky 2021 až 2027,“ dodáva ministerstvo hospodárstva.