Každý byt sa počíta: Dostupné bývanie vie štát podporiť aj z eurofondov

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR/Roman Hanc]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Finančné nástroje v eurofondoch

Okrem grantovej pomoci štát využíva eurofondy na podporu dostupného bývania aj návratnou formou v podobe finančných nástrojov. Slovak Investment Holding, ktorý eurofondy spolufinancované z fondov EÚ spravuje, investoval do podniku, ktorý pomáha znevýhodneným osobám s nájomným bývaním.

„Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb, ktorá by mala byť uspokojovaná na úrovni zodpovedajúcej celkovému stupňu sociálno-ekonomického rozvoja spoločnosti. Kvalita bývania a jeho dostupnosť sú často vnímané ako hodnotiace ukazovatele životnej úrovne spoločnosti,“ píše sa v štátnej koncepcii bytovej politiky.

Štát napriek tomu v zabezpečení primeraného dostupného bývania pre niektoré sociálne skupiny zlyháva. Časť ľudí si nemôže dovoliť slušné bývanie, lebo je príliš drahé, a tak končí v ubytovniach, krízových centrách a v najhoršom prípade aj na ulici. Príbehy niektorých ale ukazujú, že možno ešte väčším problémom ako cena bývania sú predsudky.

Štát vhodným investovaním verejných prostriedkov pritom môže ukázať cestu súkromnému sektoru, ako naštartovať nájomné bývanie so zvýhodnenou cenou nájmu pre tých, ktorí sa ocitli v núdzovej situácii.

Nájom ako sociálny status

Slovensko má dlhodobo problém so slabou dostupnosťou bývania, čo dokazujú aj čísla z analýzy Útvaru hodnoty za peniaze. Počet bytov na 1 000 obyvateľov ja najnižší v celej EÚ. Trhu s nehnuteľnosťami oveľa výraznejšie ako vo zvyšku EÚ dominuje vlastnícke bývanie – až deväť z desiatich ľudí býva vo vlastnom.

V nájomnom bývaní podľa Eurostatu žije asi deväť percent Slovákov, čo je druhý najnižší podiel v Únii. Špecifickým problémom je takmer neexistujúci trh s regulovaným nájomným bývaním. Takýmto spôsobom u nás býva 1,2 percenta populácie, čo je opäť jedno z najnižších čísiel z európskej dvadsaťsedmičky.

Starostlivosť o potreby občanov v oblasti bývania je na pleciach miest a obcí. Za posledných desať rokov pritom došlo k výraznému spomaleniu výstavby nových nájomných bytov s regulovaným nájmom. Kým v roku 2007 samosprávy postavili viac ako 3 100 bytov, v roku 2018 ani nie dvesto. Situácia na bytovom trhu má svoje sociálne dopady. Až pre 78 percent slovenských domácností s najnižšími príjmami tvoria náklady na bývanie viac ako 40 percent ich príjmu.

Téma nájomného bývania nie je umelá. Nesmie sa však politicky zneužiť

Pre podporu nájomného bývania existujú legitímne dôvody. O tom, čo môže štát urobiť, aby tému dobre uchopil, píše KATARÍNA NIKODEMOVÁ.

Štát ponuku nájomného bývania podporuje dotáciami ministerstva dopravy na obstaranie nájomných bytov, o ktoré môžu žiadať samosprávy alebo neziskové organizácie. Druhým nástrojom je Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), ktorý na podporu bývania poskytuje návratnú podporu v podobe výhodných úverov.

Ako však pripomína aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze, prideľovanie bytov s regulovaným nájmom zo strany samospráv je často diskriminačné pre určité skupiny obyvateľstva.

„Samosprávy niekedy vytvárajú iba ťažko prekonateľné bariéry pre niektorých žiadateľov, ako napríklad zloženie finančnej zábezpeky, trvalý pobyt v obci v určitom minimálnom trvaní, neexistencia záväzkov voči obci (aj tých nesúvisiacich s bývaním), či nastavenie výšky nájmu nad možnosti najzraniteľnejších domácností,“ píše sa v analýze.

V zahraničí štát často prenecháva správu nad nájomným bývaním s regulovaným nájmom na mimovládne organizácie. Okrem toho, že sú neziskovky v tejto oblasti efektívnejšie, pretože sa s nimi nespája taká veľká byrokracia, ponúkajú nájomcom aj ostatná sociálne služby potrebné pre plnohodnotný život v spoločnosti.

Granty aj finančné nástroje

Portál EURACTIV Slovensko nedávno písal o tom, že ministerstvo práce v úvode roka vyhlásilo prvú eurofondovú výzvu, ktorá má zlepšiť prístup k dostupnému bývaniu uplatnením prístupu „housing first“. V nej neziskové organizácie môžu žiadať dotáciu na prevádzku služieb, cez ktoré ľuďom v núdzi pomáhajú sprostredkovať bývanie.

Eurofondy ale nemusia poskytovať iba grantovú pomoc na riešenie tohto problému. Časť prostriedkov z fondov EÚ sa v roku 2016 vyčlenila pre štátnu spoločnosť Slovak Investment Holding, ktorá peniaze žiadateľom poskytuje cez rôzne finančné nástroje – čiže návratnou formou.

Jednou z oblastí, kde sa finančné nástroje uplatňujú, je aj sociálne podnikanie a spoločnosť má už aj prvý projekt v oblastí regulovaného nájomného bývania. V roku 2020 SIH spolu so Slovenskou sporiteľňou (SLSP) založil spoločný podnik Dostupný domov, ktorý má pomôcť znevýhodneným skupinám obyvateľstva dostať sa k primeranému bývaniu.

Vláda sa púšťa do ukončovania bezdomovectva, do konca roka chce prvú národnú stratégiu

Organizácie vítajú, že ministerstvo práce siaha po modernom prístupe a pracuje na stratégii ukončovania bezdomovectva. Upozorňujú ale aj na nástrahy výzvy, napríklad v nízkych odmenách a naviazaní na sídlo.

„Nájomný sektor u nás ako taký nie je rozvinutý. Nemáme ani neziskový, alebo „nízkoziskový“ sektor, ako je to v západných krajinách, napríklad v Rakúsku, kde je tretina nových bytov postavená družstevným sektorom. Nemáme veľmi rozvinutú ani výstavbu samosprávami – v tejto oblasti máme síce model sociálneho bývania, ktorý funguje dobre, ale je obmedzený dotačnými prostriedkami. A tu je priestor na neziskové alebo nízkoziskové bývanie,“ vysvetľuje pozadie vzniku spoločnosti Dostupný domov Michal Polák, poradca predstavenstva SIH pre oblasť sociálnej ekonomiky.

Myšlienka projektu zameraného na dostupné bývanie sa v SLSP rodila počas predošlých spoluprác s neziskovým sektorom. Pri nich si banka uvedomila, že najčastejším spoločným menovateľom problémov ľudí v núdzi je  obmedzený prístup k primeranému bývaniu. Preto sa SLSP obrátila na Slovak Investment Holding.

„Snažili sme sa ho zapojiť, lebo je to v prvom rade problém štátu. Týmto spôsobom chceme poukázať, že problém dostupného bývania týchto skupín ľudí dnes nikto nechce riešiť,“ vysvetľuje Zdenka Polednáková zo spoločnosti Dostupný domov.

Pomoc v núdzi

Nájomcami sú neziskové organizácie a charitatívne spolky, ktoré byty so súhlasom vlastníka – spoločnosti Dostupný Domov j.s.a. poskytujú za zvýhodnený nájom klientom, ktorí z rôznych dôvodov majú problém dostať sa k slušnému bývaniu.

Ide napríklad o ľudí, ktorí sa vedia uplatniť na pracovnom trhu, no nenájdu si ubytovanie, pretože na komerčnom trhu majú oproti ostatným hendikep – napríklad v podobe malých detí, alebo etnickej príslušnosti. Ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí sa nemôžu dostať do poradovníka nájomného mestského bývania, nakoľko nespĺňajú podmienky pre pridelenie mestského, či obecného nájomného bytu.

„Je tu široká skupina ľudí, ktorí sa dostali do ťažkej životnej situácie a ocitli sa v krízovom centre alebo na ubytovni, kde však môžu byť ubytovaní len určitý čas. Odtiaľ už nemajú ďalej kam ísť, pretože si nemôžu dovoliť komerčný prenájom a tak často končia na ulici,“ osvetľuje Polednáková, kto sú klienti Dostupného domova.

Spoločnosti poskytovanie ubytovania sťažila pandémia, no napriek tomu sa jej od svojho vzniku za necelý rok činnosti podarilo ubytovať už 33 klientov. Dostupný domov vlastní byty po celom Slovensku, no prevažne vo väčších, krajských mestách.

Hlavným prínosom dostupného bývania je, že ubytovaní ľudia neprídu o prácu a živobytie, alebo si vďaka nemu nájdu novú prácu, čo by bolo pre nich inak veľmi náročné.

Európsky súd podporil mestá v EÚ, ktoré chcú obmedziť krátkodobé prenájmy bytov

Najvyšší európsky súd v utorok podporil európske mestá, ktoré chcú obmedziť krátkodobé prenájmy súkromných bytov a domov cez platformy, ako je napríklad Airbnb. Mestá sa tak snažia vyriešiť krízu v oblasti bývania.

„Keď nie je človek ukotvený, psychicky pre neho nie je ľahké hľadať si prácu. Naopak, keď má človek zázemie a bezpečný priestor, kde sa môže usadiť, potom je spôsobilý ísť ďalej a postarať sa o živobytie. Často sú to veľmi schopní ľudia, ktorí ale nemali prístup k práci. A sú tiež prípady, kedy aj získali prácu, no pre bývanie o ňu prišli, lebo sa nemali kde osprchovať, alebo museli do práce dochádzať z veľkej diaľky,“ Rastislav Blažej, ktorý v Slovenskej sporiteľni zodpovedá za financovanie subjektov sociálnej ekonomiky.

Úspešné príbehy ubytovaných ľudí navyše zlepšujú vyhliadky ostatných ľudí, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii.

„Keď ostatní ľudia z krízového centra alebo ubytovaní vidia, ako sa darí tým, ktorí dostali šancu, tak začínajú takisto na sebe pracovať, pretože vidia, že príležitosť na zmenu existuje. Nehovoriac o deťoch, ktoré boli s matkami v krízových centrách a hrozilo im odňatie od matky a umiestnenie v detskom domove,“ dodáva Polednáková.

Model pre developerov

Dostupný domov je spoločnou investíciou SIH, Nadácie Slovenskej sporiteľne a dcérskej spoločnosti SLSP Social Financing SK, ktorá sa venuje sociálnemu bankovníctvu a podpore aktivít so sociálnym dopadom. V pilotnej fáze akcionári do projektu investovali 10 miliónov eur. Ak sa mu bude dariť, celková investícia sa navýši. Ziskovým by sa podnik mal stať v priebehu najbližších desiatich rokov.

Dostupný domov je zatiaľ jedinou priamou kapitálovou investíciou SIH v oblasti sociálneho podnikania.

Podľa Michala Poláka by práve spolupráca so Slovenskou sporiteľňou mohla motivovať developerov k výstavbe nájomného bývania, do ktorého sa zatiaľ veľmi nehrnú, pretože doba návratnosti investície je oveľa dlhšia, ako pri predaji bytov.

„My ako SIH nedokážeme obslúžiť celý sektor, ale mohli by sme nájsť model, ktorý by bol katalyzátorom, aby sa do toho pustil aj súkromní aktéri. Ak by mu naše finančné nástroje ukázali cestu, tak môžeme pomôcť zmeniť kultúru a nájsť aj v komerčnom bankovom sektore nové typy financovania, čím by sa rozbehla výstavba bytov,“ dodáva Polák.