Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Ilustračný obrázok. [FOTO TASR - Ján Siman]

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry.

So začiatkom nového viacročného finančným rámca (VFR) by sa podľa Európskej komisie po roku 2020 mali zmeniť aj hlavné investičné priority politiky súdržnosti. Respektíve, navrhuje ich znížiť na päť hlavných priorít, financovanie ktorých by malo mať prednosť. Najväčší balík peňazí chce Brusel prerozdeliť na ekologické projekty a do podpory inovácií a digitalizácie.

A hoci medzi kľúčovými oblasťami zostáva aj výstavba dôležitej dopravnej infraštruktúry, objem peňazí, s ktorými bude Slovensko môcť počítať na výstavbu ciest, bude menší, ako bolo zvykom v predošlých rokoch.

Dopravná infraštruktúra je stále kľučová

Veda a výskum či podpora zelených projektov patria medzi hlavné priority politiky súdržnosti už v súčasnom programovacom období. Minimálny podiel prostriedkov z Európskych investičných a štrukturálnych fondov (EŠIF), ktoré do týchto oblastí majú smerovať, chce Brusel teraz vo všetkých členských krajinách zvýšiť.

Zvyšná časť peňazí by mala smerovať do dopravnej infraštruktúry a „sociálnejšej Európy“, čo v preklade znamená podporu vzdelania a zamestnanosti.

Podľa slovenskej vlády sa navrhované a slovenské priority prekrývajú. Ich opodstatnenosť uznávajú aj slovenské kraje a vo všeobecnosti ich hodnotia pozitívne. Majú k nim však svoje pripomienky.

Ako pre redakciu portálu EURACTIV.sk uviedla Dáša Jeleňová z kancelárie predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK), navrhované investičné priority sú v súlade s jeho potrebami.

Prešovskej samospráve sa však nepozdáva, že na inovácie, energetiku a klimatické zmeny by malo ísť až 75 percent slovenskej alokácie. „V takomto prípade bude zložité alokovať dostatočné zdroje na ďalšie priority (dopravná infraštruktúra, kultúra, cestovný ruch), hoci navrhnutá alokácie pre Slovensko je na úrovni začiatku súčasného obdobia,“ uviedla Jeleňová.

Eurofondy po roku 2020: Ako sa na návrh Komisie pozerajú slovenské kraje?

Slovenské samosprávne kraje vítajú zjednodušené pravidlá čerpania európskych dotácií a väčšiu flexibilitu pri ich riadení. Dúfajú, že sa ešte podarí zvrátiť avizované zníženie miery spolufinancovania zo strany EÚ pri eurofondových projektoch. 

Naráža tak na skutočnosť, že Slovensko spolu s Litvou by malo mať najväčšiu intenzitu podpory z kohéznej politiky EÚ po roku 2020. Na každého občana z eurofondov pripadne 310 eur ročne.

Veľmi podobný názor predstavil aj susedný Košický samosprávny kraj (KSK). Predseda KSK Rastislav Trnka  „vysoko hodnotí“ snahu Komisie „byť bližšie k občanom“, čo je jednou z piatich politických priorít návrhu politiky súdržnosti po roku 2020 z dielne Komisie.

„Prioritou KSK, ktorého súčasťou sú aj najmenej rozvinuté regióny, je dobudovanie infraštruktúry kraja. Chceli by sme výraznejšie posilniť tieto priority Európskej komisie smerom k nášmu regiónu a  využiť potenciál nášho kraja,“ dodal Trnka.

Rovnako Žilinský a Trenčiansky samosprávny kraj chcú zachovať možnosť využívať nenávratnú finančnú pomoc z európskeho rozpočtu na dobudovanie dôležitej cestnej a sociálnej infraštruktúry.

Podľa predsedu ŽSK Milana Belicu sú „kľúčové témy cielené veľmi správne“. Samospráva považuje za logické, že sa Komisia zameriava na oblasti, ktoré majú veľký význam pre ekonomický a sociálny vývoj EÚ, „k čomu patrí aj požiadavka na rozumné hospodárenie s energiou.“ Aj v Nitre však pripomínajú, že popri týchto témach ostáva prioritou dôležitá infraštruktúra a mobilita obyvateľov na území kraja.

Zo všetkých operačných programov v súčasnom programovacom období práve OP Integrovaná infraštruktúra disponuje najväčším rozpočtom (4,6 miliardy eur). Všetky peniaze určené na výstavbu diaľnic sú pritom v tomto programovacom období už zazmluvnené.

Regionálne špecifiká

Slovenské samosprávne kraje, ale aj vláda, dúfajú, že budú mať v ďalšom rozpočtovom období voľnejšie ruky pri rozhodovaní, ako využijú zdroje EŠIF. Komisia preto napríklad navrhuje, aby bez jej súhlasu mohli členské krajiny medzi prioritami presúvať päť percent pridelených financií.

Vláda v januárovej predbežnej pozícii k rokovaniam o politike súdržnosti požadovala vyššiu – 10-percentú flexibilitu. Zároveň očakáva, že regióny budú mať viac možností zohľadňovať vlastný rozvojový potenciál.

„Jednotlivým členským krajinám by mal byť ponechaný dostatočný priestor na to, aby si mohli prispôsobiť tematický rozsah spoločných cieľov stanovených na úrovni EÚ svojim územným možnostiam a úrovni rozvoja daného územia a alokácii zdrojov z príslušných fondov EÚ,“ píše sa v materiáli.

Vláda spísala argumenty za pokračovanie eurofondov a návrhy na ich lepšie využitie

Slovensko nechce, aby sa do bucúnosti eurofondy podmieňovali kritériami, ktoré nesúvisia s cieľmi politiky súdržnosti.

Podobne to vidia aj slovenské vyššie územné celky. Každý z nich tlačí topánka na inom mieste, čomu zodpovedá aj ich vízia využitia eurofondov v novom programovacom období.

Ako pre EURACTIV.sk uviedol Milan Belica, pre nitriansku župu má veľký význam ochrana životného prostredia. Vzhľadom k tomu, že sa na jeho území nachádzajú veľké zásoby pitnej vody, je pre kraj obzvlášť dôležitá ochrana spodných vôd. „Pochopiteľne, aj oblasť sociálno-ekonomickej kohézie (silnejšej sociálnej Európy) je dôležitá preto, aby občania viac akceptovali užitočnosť projektu Európy ako celku a vnímali ho ako svoj,“ vysvetľuje predseda NSK.

Väčší dôraz na financovanie ekonomiky zeleného rastu by vo svoj prospech mohol využiť aj Trenčiansky samosprávny kraj.

Ten v politike súdržnosti po roku 2020 vidí veľkú príležitosť pre reštrukturalizáciu priemyslu a transformáciu uholného regiónu hornej Nitry, „čo je jedna z najdôležitejších úloh na najbližšie roky“.

S využitím európskych dotácií pri útlme ťažby a spaľovania uhlia počíta aj slovenská vláda, ktorá však zatiaľ ťažbu v regióne dotuje. Z vládneho dokumentu, ktorý pojednáva o budúcnosti hornej Nitry, vyplýva, že v prvej fáze transformácie budú hrať kľučovú úlohu práve európske štrukturálne fondy.

„Práve tu vidíme pre Trenčiansky kraj významnú možnosť pomoci zo strany EÚ, ktorá by sa mala odzrkadliť v nastavovaní pravidiel a možností kohéznej politiky po roku 2020,“ dodáva Veronika Rezáková z kancelárie predsedu TSK.

Čo sa týka Bratislavy, tematická koncentrácia finančných prostriedkov sa do veľkej miery zhoduje s prioritami, ktoré samosprávny kraj predstavil vo svojom programovom vyhlásení.

Šéf regionálnej politiky Komisie o eurofondoch: Podporujeme silnejšiu rolu regiónov, dohodnúť sa musia so štátom

Konečné slovo ohľadom úlohy regiónov v riadení štrukturálnych fondov EÚ budú mať členské štáty. Úspešná decentralizícia však záleží od administratívnych kapacít na regionálnej úrovni, tvrdí MARC LEMAÎTRE z Komisie. 

Bratislavský kraj ako jediný spadá do kategórie rozvinutých regiónov. To v praxi znamená, že môže počítať s menším eurofondovým balíkom ako zvyšné župy na Slovensku. Menší je aj rozsah oblastí, na ktoré môže finančnú podporu z EŠIF využiť.

BSK, ako uviedlo tlačové oddelenie, preto teší, že návrh Komisie poskytuje dostatok flexibility na zameranie zdrojov na problémy, ktoré sú v regióne najakútnejšie. Na návrh nariadení Komisie sa však na úrade BSK chcú ešte pozrieť viac zblízka.

„Čo je potrebné detailnejšie preskúmať, je selekcia špecifických cieľov, výstupov a výsledkov vymedzujúce oprávnené intervencie. Napríklad podpora rozširovania kapacít v materských školách prispeje  aj k vyššej zamestnanosti žien v regióne, ktoré budú môcť nastúpiť do zamestnania. Čiže špecifické ciele by mali flexibilne kombinovať výstupy a výsledky medzi sebou, čím by sa podporila flexibilita a efektívnosť konkrétnych opatrení,“ uviedla župa pre EURACTIV.sk.

Pre BSK, ako región ležiaci na hranici dvoch štátov, je ďalej problémové aj zníženie alokácie pre cezhraničnú územnú spoluprácu.

Ide o programy, cezhraničnej nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce, na ktoré bolo pre roky 2014 až 2020 vyčlenených vyše jeden a pol miliardy eur. Slovensko v rámci nich môže čerpať prostriedky EÚ na spoločné aktivity s niektorou so susediacich krajín.

Regióny poznajú svoje silné a slabé stránky. Pozná ich aj Bratislava a Brusel?

Menej rozvinutým slovenským regiónom by pomohlo, keby sa komunikácia štátu s nimi zlepšila. Zmeniť by sa mal aj systém prerozdeľovania eurofondov na národnej úrovni tak, aby lepšie zohľadňoval potreby ľudí z periférie, tvrdia v Prešovskom samosprávnom kraji.

Župu škrty v tejto oblasti prekvapili, nakoľko európska územná spolupráca bola v doterajších diskusiách považovaná za oblasť s najviditeľnejšou európskou pridanou hodnotou.

„Sme silnými zástancami cezhraničných programov, ktorých finančné nástroje a decentralizované riadenie by mali byť posilnené do budúcna,“ pridáva sa prešovský VÚC.