Kažimír: Slovensko je spokojné s kompromisom o bankovom dohľade

Minister financií Kažimír a premiér Fico /Zdroj: TASR/Martin Baumann

Kažimír na mimoriadnej tlačovke v Bruseli najprv reagoval na dnešné prijatie národného rozpočtu na rok 2013. Počíta s deficitom 2,9 %, čo je v duchu záväzkov voči EÚ. Ak by vláda neprijala žiadne opatrenia, dosiahol by podľa ministra 6,3 %.

 Pripustil však, že pôjde o jednu z najťažších konsolidácií v histórii Slovenska. Jej veľkosť by mala dosiahnuť 3,3 %, čiže 2,5 miliardy eur. Avšak vzhľadom na nespočetné riziká spojené s vnútorným a vonkajším hospodárskym prostredím ho budú realizovať po častiach na základe mesačného či týždenného monitoringu.

Potom sa venoval témam, ktoré dominovali rokovaniam ministrov financií v uplynulých hodinách. Vyjadril spokojnosť Slovenska s v noci dosiahnutým kompromisom o jednotnom bankovom dohľade. Hlavnú úlohu bude hrať Európska centrálna banka, pričom jej budú podliehať banky s aktívami v hodnote viac ako 30 miliárd eur alebo ak ich aktíva presahujú pätinu HDP domácej krajiny. V prípade Slovenska sa podľa ministra bude týkať troch štvrtín bánk.

Tento plán je z jeho pohľadu zároveň predpokladom, aby aj ďalšie piliere integrácie nabrali na reálnej podobe. Slovensko podľa jeho slov trvalo najmä na zachovaní vlastných kompetencií v rámci makroprudenciálneho dohľadu. Teda pri nastavovaní podmienok pre konkrétne banky, aké majú mať rezervy či kondíciu. Podľa dohody ich bude môcť stanovovať ECB a súčasne národný regulátor a v prípade potreby budú môcť aj pritvrdiť.

„Budeme vedieť chrániť náš bankový sektor a bankový trh z hľadiska finančnej stability, aby nám neutekali peniaze našich vkladateľov. Toto sa podarilo zachovať,“ reagoval na obavy možného presunu kapitálu medzi matkami a dcérami. Dotkol sa aj citlivej otázky transformácie dcérskych bánk na pobočku.

„Ak sa banka rozhodne transformovať na pobočku, bude o tom musieť  informovať svojich klientov, so všetkými detailmi a následkami, čo takáto transformácia znamená. Napríklad, že držitelia účtov by sa pri prípadnom krachu museli obracať na fond ochrany vkladov v tej krajine, kde je matka danej pobočky,“ vysvetlil minister.

Ako ďalej pokračoval, krajín eurozóny sa jednotný systém dohľadu bude týkať automaticky, tie čo sú mimo sa môžu dobrovoľne zapojiť. Zatiaľ jednoznačnú chuť prejavilo Poľsko.  „Kľúčové však je, že prístup bude vo všetkých krajinách rovnaký. Krajiny mimo spoločného dohľadu nebudú mať iné či lepšie podmienky. Nebude nám hroziť, že sa nám budú dcérske banky transformovať na pobočky, alebo že sa budú sťahovať mimo superdohľadu,“ zdôraznil Kažimír.

Uvítal ďalej, že Európsky parlament po dlhých peripetiách schválil rozpočet na rok 2013 a dodatok na rok 2012 vo výške 6 miliárd eur, na ktorom sa členské štáty budú podieľa vo výške 2,1 miliardy eur. Zvyšok pôjde z pokút a realokácie iných výdavkov. Pre Slovensko to znamená dodatočný príspevok 21,5 milióna eur, ktoré už sú vyčlenené v štátnom rozpočte na budúci rok. Podľa ministra je tento krok kľúčový pre Slovensko na vrchole čerpania európskych peňazí, ktoré čaká na preplatenie faktúr za 200 miliónov eur. „Dohoda na rozpočte na rok 2013 je veľmi dobrým predpokladom aj na dosiahnutie dohody o ďalšom programovacom období,“ dodal Kažimír.

Ministri financií krajín eurozóny tzv. Euroskupina dnes pokračovali v rokovaniach o pomoci Grécku a Cypru. „Nikdy sa nechcem dožiť, ani nepripustím ako minister financií, aby sa o Slovensku rokovalo na takúto tému a to je kľúčový dôvod prečo musíme tak tvrdošijne trvať na tom, aby sme cieľ 2,9 % v budúcom roku za každých okolností  pri akomkoľvek vývoji  dosiahli,“ vyhlásil.

Pokiaľ ide o Grécko, ministri formálne schválili uvoľnenie pomoci v objeme 49,1 miliardy eur, ktorú blokovali od júna. V najbližších dňoch Atény dostanú 34,3 miliardy eur a zvyšok v prvom štvrťroku 2013.

V prípade Cypru sa stále pracuje na memorande o porozumení, na ktorom je pomoc založená. Čaká sa na analýzu dlhodobej udržateľnosti dlhu a bankového sektora. Ministri sa k téme vrátia v polovici januára. Súčasťou memoranda má byť aj osobitný článok navrhnutý Slovenskom týkajúci sa výmeny daňových informácií.

Otázkou bankovej únie sa budú dnes zaoberať aj európski lídri, ktorí sa zišli na dvojdňový summit Európskej rady. Vzhľadom na dohodu ministrov sa však budú môcť viac venovať otázkam ďalšej integrácie EÚ.

„Pri jednotnom bankovom dohľade je cieľom dostať pod kontrolu veľké banky, vedieť, čo sa v týchto bankách deje, aby sa nestalo, že v jednej krajine zrazu zistíme, že nám kolabuje bankový systém a o tom nikto nič nevedel,“ povedal pred začiatkom rokovaní premiér Robert Fico.  

„Nám to dáva určité istoty, pretože keď sme v eurozóne a bude jednotný bankový dohľad a súčasne bude zabezpečená aj miera úrovne národného  bankového dohľadu budeme mať kompletné informácie nielen o našich bankách na Slovensku, ale aj o matkách v zahraničí,“ dodal.

Premiér však detaily nechcel komentovať, najprv si chce vypočuť tím špecialistov, aby mu vysvetlili veci, pretože ak by tam bolo niečo také, čo by Slovensku úplne nevyhovovalo, tak to bude podľa jeho slov treba ešte večer na summite otvoriť. „Ak budeme rešpektovať dohodu ministrov financií, tak nám mimoriadne uľahčili prácu nasledujúcich 48 hodín,“ uzavrel predseda slovenskej vlády.