Kohézna politika zvyšuje životnú úroveň v slovenských regiónoch

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Hlasy z regiónov: Kohézna politika Európskej únie v praxi

Približovanie Slovenska k najvyspelejším krajinám ťahá hlavne Bratislava. Kohézna politika EÚ nie je nevyhnutná pre ekonomický rast, bez jej podpory by ale zaostávajúce regióny boli na tom ešte horšie.

Od roku 2004 Slovensko môže čerpať finančnú podporu z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF, eurofondy). Z nich každorčne do slovenských regiónov prúdia stovky miliónov eur. Aký je dopad týchto peňazí na slovenské hospodárstvo? A pomáhajú znižovať ekonomické rozdiely medzi regiónmi? Odpoveď na túto otázku často silno ovplyvňuje aj celkový pohľad verejnosti na prínosy členstva Slovenska v EÚ.

Štúdie hodnotiace vplyv kohéznej politiky potvrdzujú, že eurofondy približujú Slovensko  k bohatým krajinám Únie. Odborníci tiež poukazujú na to, že európske dotácie pomáhajú zvyšovať zamestnanosť a konkurencieschopnosť zaostávajúcich slovenských regiónov. Pomáha hlavne výstavba dôležitej cestnej infraštruktúry.

Fondy EÚ pomohli počas krízy

Z dlhodobého hľadiska majú eurofondy významný vplyv na makroekonomický vývoj Slovenska.

Kým pred vstupom do EÚ dosahovalo slovenské HDP na obyvateľa 55 percent priemeru EÚ, dnes je na 77 percentách.

Podľa správy Európskej komisie, ktorá hodnotí výsledky predošlého programového obdobia 2007 až 2013, sú za štvrtinou tohto rastu investície z fondov EÚ. Počas tohto obdobia bol hrubý domáci produkt Slovenska o 3,5 percenta vyšší, ako by bol bez finančných prostriedkov z kohéznej politiky EÚ.

Vplyv kohéznej politiky na Slovensko skúmali aj ekonómovia zo Slovenskej akadémie vied. Prínos fondov EÚ sa podľa nich najviac prejavil v čase hospodárskej a finančnej krízy. Bez dotácií by totiž jej dopady na slovenskú ekonomiku a predovšetkým na zamestnanosť boli oveľa väčšie.

„Bez týchto fondov by slovenské HDP bolo v roku 2013 nižšie o päť percent, v roku 2014 takmer o šesť percent a v roku 2016 o 8,4 percenta. Priemerný ročný príspevok (fondov EÚ) k skutočnému hospodárskemu rastu na národnej úrovni je tesne pod jedným percentuálnym bodom“ píšu slovenskí vedci.

Dobiehanie ťahá hlavne Bratislava

Podľa Denisy Žilákovej, generálnej riaditeľky sekcie Centrálneho koordinačného orgánu, ktorý ma na starosti riadenie eurofondov, výrazný vplyv na udržanie tejto konvergencie má ekonomicky silný Bratislavský kraj. „Bez neho by na národnej úrovni došlo k negatívnemu vývoju v konvergenčnom procese,“ dodáva Žiláková.

To pre portál EURACTIV.sk potvrdzuje aj ekonóm Ján Fidrmuc z britskej  Brunel University. Pripomína, že hlavným zdrojom dynamického rastu ekonomiky je Bratislavský kraj a západné Slovensko. Bratislava, ako jeden z najbohatších regiónov EÚ, v porovnaní so zaostavajúcimi regiónmi pritom dostáva oveľa menšiu finančnú podporu z fondov EÚ. Západné Slovensko onedlho vďaka rastu bude v podobnej situácii.

Eurofondov bude menej, Slovensko ich využije na inovácie a životné prostredie

Slovensko sa na budúci rok musí dohodnúť s Európskou komisiou na investičných prioritách, ktoré budú môcť byť financované z fondov EÚ. V rokovaniach o budúcej kohéznej politike chcú byť počuť aj kraje. 

„To ukazuje, že kohézna politika nie je nevyhnutná pre ekonomický rast, aj keď prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne a blahobytu v regiónoch, ktoré z nej profitujú,“ vysvetľuje Fidrmuc.

Z pohľadu ekonomického dobiehania najvyspelejších krajín EÚ, ako dodáva, je omnoho prínosnejšie členstvo na európskom jednotnom trhu.

Stred a východ Slovenska sa približuje pomaly

Väčšina finančných prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti ide do najmenej rozvinutých regiónov s cieľom pomôcť im dorovnať a znížiť hospodárske, sociálne a teritoriálne rozdiely. Iba štyri percentá z eurofondovej alokácie určenej pre Slovensko putujú do Bratislavského kraja.

Čo sa týka ekonomickej výkonnosti, štatistiky Eurostatu však ukazujú, že väčšina slovenských regiónov sa európskemu priemeru blíži len veľmi pomaly alebo vôbec.

Kým Bratislavský kraj sa od roku 2007 do roku 2015 v ukazovateli HDP na osobu posunul z hranice 157 na 184 percent, zvyšok krajiny sa v priemere dotiahol len na úroveň 63 percent HDP priemeru európskej dvadsaťosmičky.

Podľa Denisy Žilákovej sa ale prehlbovanie regionálnych rozdielov vďaka eurofondom podarilo aspoň zastaviť. „Štúdie zamerané na vplyv európskych štrukturálnych fondov na národnú a regionálnu ekonomiku nám potvrdzujú, že bez kohéznej politiky by bol proces konvergencie Slovenska k priemeru EÚ zastavený v šiestich z ôsmich krajov,“ vysvetľuje Žiláková.

Pomohli diaľnice

Zaostávajúcim slovenským krajom pomohli najmä investície do dopravnej infraštruktúry. V obidvoch programových obdobiach, ktorých sa Slovensko plnohodnotne zúčastnilo, bolo z fondov EÚ na budovanie a modernizáciu infraštruktúry vyčlenených najviac financií.

Podľa údajov Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) sa prostredníctvom európskych peňazí vybudovalo 155 km nových diaľnic a rýchlostných ciest, zmodernizovalo sa 644 km ciest I. triedy, 1210 kilometrov regionálnych ciest.

Eurofondy podľa Fidrmuca pomohli Slovensku financovať infraštruktúrne projekty v rozsahu, ktorý by bez príspevku z EÚ nebolo možné zaplatiť iba z domácich zdrojov.

Každý kraj má vlastné problémy, potreba budovania infraštruktúry je ale všade rovnaká

Komisiou navrhované investičné priority politiky súdržnosti EÚ hodnotia slovenské samosprávne kraje kladne. Kľučovú úlohu eurofondov však vidia v budovaní dopravnej infraštruktúry. 

Investície do infraštruktúry ale prinášajú ovocie až s oneskorením. „Je preto zatiaľ príliš skoro, aby bolo možné kvantifikovať dopad týchto investícií na znižovanie regionálnych disparít,“ dodáva Fidrmuc. Dodáva, že kľučové bude napojiť východné Slovensko na diaľničnú sieť.

Jeho slová potvrdzujú aj zistenia ÚPVII. Rašiho úrad v rámci hodnotenia programového obdobia 2007 až 2013 zisťoval aj účinky novopostavených diaľnic. Zistenie je, že  sociálna a ekonomická situácia v okresoch pripojených na celoeurópsku dopravnú sieť (TEN-T) sa zlepšila. „V týchto okresoch stúpli mzdy, znížila sa miera nezamestnanosti, tiež narástol počet bytov a podnikov, či sa vytvorili lepšie podmienky pre podnikanie,“ dodáva Žiláková.

Úľava pre štátny rozpočet

Dôležitým faktom však zostáva, že či už ide o diaľnice, škôlky alebo integráciu Rómov, eurofondy stále tvoria viac ako polovicu slovenských verejných investícií.

V súčasnom programovom období, ktoré sa skončí v roku 2020, má Slovensko z politiky súdržnosti k dispozícii vyše 15,3 miliardy eur. V tom predošlom vyčerpalo z Európskych štrukturálnych fondov finančné prostriedky vo výške 11,25 miliardy eur.

Množstvo uskutočnených projektov by bez tejto pomoci nevzniklo, nakoľko slovenský rozpočet by ich financovanie neutiahol.

„Bez kohéznej politiky by mnoho projektov nebolo realizovaných, boli by realizované s časovým oneskorením alebo v menšom rozsahu,“ uviedla pre portál EURACTIV.sk Denisa Žiláková.

Európske dotácie sú tak pre verejné financie veľmi dôležité, o čom svedčí aj pohľad na tohtoročný rozpočet verejnej správy. Ten má byť v roku 2019 vôbec prvý krát vyrovnaný.

Ako poukázal Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), aj za veľkého prispenia peňazí z EÚ.

Z európskeho rozpočtu na Slovensko každoročne priteká 700 až 1900 miliónov eur. Ide pritom  o sumu už očistenú o slovenský príspevok do európskej pokladnice. Z výpočtov INEKO vyplýva, že ak by Slovensko chcelo zachovať súčasnú úroveň výdavkov bez pomoci peňazí z fondov EÚ, zvýšil by sa deficit verejných financií o 0,8 až 1,9 percenta HDP.

„Sú to darované peniaze, ktoré bohatším štátom EÚ nemusíme vracať (…). Samostatne, bez pomoci EÚ, by sme totiž rozpočet ešte dlho vyrovnať nedokázali,“ pripomína riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Kľúčová podpora pre znevýhodnené skupiny

Politika súdržnosti sa do veľkej miery podieľala aj na tom, ako málo Slovákov má po kríze problém nájsť si prácu. Medzi rokmi 2010 až 2016 na Slovensku vzniklo vyše 88-tisíc pracovných miest. Miera zamestnanosti vzrástla zo 60,1 percent na 63,5 percenta.

Hoci ani v tomto prípade nie je možné vyčísliť presný vplyv eurofondov, ich podiel na znižovaní nezamestnanosti je evidentný.

Šarišský hrad vstáva z rozvalín, pomáhajú nezamestnaní

Na prácach na stredovekom hrade sa od začatia projektu do tohto roku vystriedalo celkom 285 pracovníkov evidovaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Nakoľko je veľká časť verejných investícii, vrátane investícii aktívnej politiky trhu práce, aktuálne hradená z fondov EÚ, ich príspevok k dnešnej miere zamestnanosti je nevyvrátiteľný,“ vysvetľuje Zuzana Polačková zo Slovenskej akadémie vied.

Dotácie sú kľúčové hlavne pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Ak by sa z európskych peňazí nepodporovali napríklad opatrenia pre ľudí so zdravotným postihnutím, väčšina z nich vo veku nad 50 rokov by podľa Polačkovej s najväčšou pravdepodobnosťou nenašla uplatnenie na trhu práce.