Komisár: Daňové úniky Grécko stoja 5 % HDP

Na to, aby si Atény udržali financovanie zo záchranného programu, zaviazali sa dosiahnuť rozpočtový prebytok do roku 2016. Budúci rok teda plánujú aktívnejšie bojovať proti daňovým únikom.

Vo štvrtok ministri financií rozhodli o uvoľnení zablokovaných tranží pomoci, čím sa krajina po mesiacoch pochybností a politických nepokojov opäť vyhla bankrotu a odchodu z eurozóny.

Podľa expertov tieňová ekonomika v rámci gréckeho daňového systému v roku 2011 predstavovala viac ako štvrtinu ročného hospodárskeho výkonu. Ide o najvyššiu úroveň v celej EÚ.

Bežnou praxou v krajine je, že najmä drobné firmy nepriznávajú všetky zisky a platia nižiu DPH: Živnostníci, najmä inštalatéri či elektrikári, sú často vyplácaní v hotovosti a vyhýbajú sa účtom.

„Komisia odhaduje, že z 53 miliárd eur (po lehote splatnosti dane), ktoré neboli gréckemu štátu zaplatené, by sa 15 až 20 % dalo vyzbierať,“ povedal Šemeta v rozhovore pre periodikum Kathimerini.

Ako ďalej dodal daňový systém krajiny potrebuje reformu a zavedenie jednoduchých a ľahko aplikovateľných pravidiel. V snahe zvýšiť štátne príjmy sa majú zrušiť viaceré daňové výnimky, zvýšiť dane z majetku, podnikania a daňové zaťaženie domácností s nadpriemerným príjmom. Vláda tiež plánuje zdaňovať transakcie na aténskej burze.

Opatrenia by mali daňové výnosy v období 2013 – 2014 zvýšiť o 2,5 miliardy eur. Grécky minister financií Yannis Stournaras uviedol, že vláda v najbližších mesiacoch dokončí daňovú reformu, aby všetci Gréci prispeli na záchranu krajiny.

Stournaras tiež poukázal na vlaňajšie údaje, podľa ktorých polovica zo živnostníkov uvádzala ročné zisky do 5 tisíc eur. Najväčšie daňové zaťaženie teda bolo na zamestnancoch a dôchodcoch.

(EurActiv/Reuters)