Komisia chce dieru v rozpočte po brexite zaplátať príjmami z environmentálnych daní

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Európska komisia plánuje predložiť lídrom členských štátov návrh na presmerovanie časti národných výnosov z aukcií z pridelených emisných kvót do spoločného rozpočtu Únie po brexite.

Vložením zatiaľ nešpecifikovanej časti zo 105 miliárd eur, ktoré by mali vygenerovať aukcie na emisie oxidu uhličitého v sedemročných obdobiach po roku 2021, chce európska exekutíva zaplniť dieru v spoločnej kase spôsobenú odchodom Británie.

Uviedol to zdroj z Komisie oboznámený s výpočtami budúceho dlhodobého rozpočtu. Konečná suma by závisela od spresnenia podielu z tržieb, ktoré sa majú presunúť do rozpočtu EÚ, a ceny emisných povolení, povedal zdroj.

Ceny emisných povolení rastú

Systém obchodovania s emisnými kvótami (ETS) pokrýva takmer polovicu vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Je základným kameňom politiky EÚ v boji proti klimatickej zmene a nákladovo efektívny nástroj znižovania emisií skleníkových plynov.

Program stanovuje emisné kvóty pre približne 12.000 podnikov, od chemického koncernu BASF po výrobcu papiera Stora Enso či elektrárne. Na každú metrickú tonu oxidu uhličitého, ktoré vypúšťajú, musia emitenti predložiť jedno emisné povolenie, ktoré kúpia na aukciách alebo dostanú zdarma.

Príjmy z predaja emisií už nebude možné investovať do výroby elektriny z uhlia

Europoslanci presadili, že modernizačný fond nebude financovať projekty súvisiace s výrobou energie z uhlia. Výnimkou je diaľkové vykurovanie v najchudobnejších štátoch Únie.

V obchodnom období 2021-2030 sa 57 percent kvót predá na vládnych aukciách a 43 percent bude poskytnutých firmám bezplatne.

Benchmarkové emisné povolenia na december sa napríklad predávali po 9,29 eura za metrickú tonu na burze ICE Futures Europe v Londýne, čo predstavuje nárast ich ceny o 0,7 percenta. Na ilustráciu, najnižšiu úroveň 2,46 eura dosiahli v roku 2013 a predpokladá sa, že v najbližších rokoch budú ďalej rásť, pretože limity pre znečistenie sa znižujú a EÚ zavádza reformy na potlačenie prebytku kvót.

V rozpočte európskeho bloku bude chýbať príspevok od Británie vo výške zhruba 10 miliárd eur ročne po skončení prechodného obdobia po brexite v roku 2021. Komisár pre rozpočet EÚ Günther Oettinger uviedol, že táto diera by sa mala zaplátať, a to s využitím úspor, ktoré by predstavovali 50 percent a ďalších 50 percent z „čerstvých peňazí“.

Daň z produkcie plastov

Komisia plánuje načrtnúť túto možnosť lídrom štátov EÚ na summite 23. februára v Bruseli. Súčasťou diskusie o dlhodobom rozpočet po brexite je hľadanie nových vlastných zdrojov.

Členské štáty tradične len veľmi neradi počúvajú návrhy európskej exekutívy, ktoré by mohli zasiahnuť do ich daäovej suverenity. Rozpočtová diera po brexite a z toho plynúca hrozba väčších príspevkov členských štátov však otvára dvere diskusii o spločných environmentálnych daniach.

Začiatkom roku hovoril eurokomisár Günther Oettinger na bruselskej konferencii venovanej budúcnosti európskych financií o možnosti zavedenia „plastovej“ či „syntetickej“ dani.

Portugalský premiér navrhuje zavedenie troch európskych daní

Európsky rozpočet má pomôcť financovať daň uvalená na online platformy, veľkýchznečisťovateľov, a medzinárodné finančné transakcie.

„Máme veľmi veľa obalových materiálov a plastového odpadu, ktoré znečisťujú naše moria a oceány. Preto sa ponúka otázka: nemali by sme zdaniť výrobu plastov?“ pýtal sa začiatkom roku  eurokomisár pre rozpočet EÚ Günther Oettinger na bruselskej konferencii venovanej budúcnosti európskych financií.

Daň z finančných transakcií, o ktorej sa často hovorilo v minulosti, pripomenula teraz nová nemecká koaličná dohoda SPD a CDU/CSU.

Portugalský minister financií António Costa chce na najbližšom summite Európskej rady navrhnúť európske zdaňovanie online platforiem, veľkých znečisťovateľov a medzinárodných finannčých transakcií.