Komisia chce z dlhodobého rozpočtu EÚ vyčleniť pre eurozónu 25 miliárd eur

[Pixabay]

Peniaze zo špeciálnej rozpčotvej linky majú vládam pomôcť s prijímaním štrukturálnych reforiem. Krajiny mimo eurozóny by mali priblížiť k prijatiu spoločnej európskej meny.

Európska komisia minulú stredu prvýkrát predstavila konkrétnejšie návrhy pre budúci viacročný finančný rámec.

Dokument s názvom „Nový moderný viacročný finančný rámec pre Európsku úniu, ktorý efektívne plní priority po roku 2020“ je jej príspevkom k tohtotýždňovým rokovaniam o novej finančnej persepktíve medzi európskymi lídrami v rámci neformálneho stretnutia Európskej rady.

Rozpočtová linka pre eurozónu

Súčasťou diskusií o budúcom finančnom rámci je aj myšlienka vytvorenia samostaného rozpočtu pre eurozónu.

Komisia zastáva názor, že takéto opatrenie nie je v súčasnosti potrebné.

„Nepotrebujeme rozpočet pre eurozónu, ale silnú rozpočtovú linku v rámci rozpočtu Európskej únie,“ vyhlásil v decembri predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker pri príležitosti predstavenia balíku návrhov Komisie na dokončenie eurozóny.

Komisia teraz prišla s dokumentom, ktorý približuje, ako by Junckerove slová mohli vyzerať  v číselnom vyjadrení.

Podľa európskej exekutívy by krajiny platiace eurom mali mať v budúcom dlhodobom rozpočte EÚ vlastný rozpočtový riadok v rozsahu 25 miliárd eur.

„Rozpočtová linka v rozsahu 25 miliárd eur na sedemročné obdobie by poskytovala kritické množstvo prostriedkov a pomáhala predísť koncentrácii financií len do niekoľkých  členských štátov.“

Reformy a predvstupová pomoc

Komisia v dokumente tiež upresňuje, na čo by tieto peniaze mali slúžiť.

Po prvé, Brusel chce krajinám eurozóny pomôcť s prijímaním dôležitých štrukturálnych reforiem. V súvislosti s týmto predsavzatím Komisia už v decembri predstavila nástroj pod názvom Reform Delivery Tool.

Okrem toho by peniaze z tohto rozpočtu smerovali do nástroja predvstupovej pomoci, ktorý by poskytoval finančnú podporu krajinám mimo eurozóny, aby čo najskôr prijali jednotnú európsku menu.

Kohézna politika po novom: Urobiť viac za menej (+ VIDEO)

EuEurópske fondy by mali krajiny motivovať a pomáhať im, nie byť nástrojom trestania.

Komisia sa tak snaží naplniť slová Jeana-Claudea Junckera z jeho prejavu o stave EÚ. V ňom sa prihováral za to, aby sa euro čo najskôr stalo spoločnou menou celej EÚ. „Všetky naše členské štáty s výnimkou dvoch krajín, majú povinnosť a právo vstúpiť do eurozóny, keď splnia podmienky,“ vyhásil v septembri v Európskom parlamente.

„Nástroj pre pomoc s reformami a konvergenčný nástroj budú musieť byť schopné poskytnúť silnú podporu a stimuly pre širokú škálu reforiem v členských štátoch,“ píše sa v dokumente z minulého týždňa.

V časti venovanej menovej únii Komisia zároveň pripomína aj vytvorenie „stabilizačného mechanizmu“ pre eurozónu, ktorá bude v budúcnosti chrániť investičné úrovne krajinám zasiahnutým asymetrickými šokmi.

Peniaze na tento nástroj by však nepochádzali výhradne zo spoločnej európskej pokladnice. Dokument navrhuje, aby pozostával z dobrovoľných príspevkov členských krajín, záruk ale i priamych príspevkov z európskeho rozpočtu, či pôžičiek z Európskej investičnej banky.

V decembrovom balíčku Komisie však stojí, že hlavnú časť financií by poskytoval Európsky menový fond, ktorý by mal vzniknúť z dnešného Európskeho stabilizačného mechanizmu (tzv. trvalý euroval).

„Príspevky z európskeho rozpočtu by nemuseli nevyhnutne byť veľké, mali by však byť dostatočné na to, aby pokryli úroky z pôžičiek a stimulovali správne zavedenie podporného systému.“

Rôzne názory na veľkosť

V prepočte na jeden rok to teda výchádza na tri miliardy eur. Súhrnný hrubý domáci produkt krajín s jednotnou európskou menou bol za minulý rok 10,7 bilióna eur. Ročne by sa tak pre eurozónu podľa Komisie vyčlenilo v prepočte 0,03 percenta HDP eurozóny.

Podľa súčasného šéfa ESM Klausa Reglinga, by však stabilizačný mechanizmus mal mať k dispozícii finančné prostriedky na úrovni jedného až dvoch percent HDP eurozóny, čo v preklade znamená rádovo stovky miliárd eur.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron chce pre blok krajín so spoločnou menou samostatný rozpočet v rozsahu „niekoľkých percent HDP eurozóny“, ktorý by čerpal financie z daňových príjmov národných rozpočtov.

„V Európskej únii svieti slnko“. Komisia to chce využiť na dobudovanie eurozóny

Európska komisia predstavila balíček návrhov na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie. Chce vytvoriť post európskeho ministra hospodárstva a financií, či Európsky menový fond.

„Vytvorenie takéhoto rozpočtu by predovšetkým znamenalo zavedenie minimálnej úrovne solidarity, aby sme boli schopní spoločne navýšiť financie, investovať a absorbovať hospodárske šoky, ktoré by v budúcnosti mohli opäť zasiahnuť Európu,“ povedal v augustovom rozhovore pre francúzsky magazín Le Point.

S vytvorením samostatného rozpočtu pre eurozónu v auguste súhlasila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Jej predstava o jeho veľkosti je však odlišná.

„Nie stovky miliárd, ale na začiatku len malé čiastky, ktoré by krajinám pomohli so zavádzaním reforiem,“ upresnila Andela Merkelová.

O viacročnom finančnom rámci sa bude diskutovať aj na piatkovom neformálnom stretnutí lídrov členských krajín v rámci Európskej rady.

Európska komisia má predstaviť svoje konkrétne návrhy v máji. V prvom štvrťroku by mal svoje stanovisko k finančnej perspektíve predstaviť Európsky parlament. Europoslanci budú o nej diskutovať už počas marcového plenárneho zasadnutia.