Komisia napokon Slovensko pre špinavý vzduch nezažaluje. Ako ju presvedčilo?

Minitorovacia stanica v Košiciach [TASR/Milan Kapusta]

Na ochranu ovzdušia dávame desiatky miliónov eur z eurofondov, presviedčalo ministerstvo životného prostredia Brusel. Ten mu uveril. Ochranári naopak tvrdia, že pred Súdny dvor EÚ malo ísť aj Slovensko.

„Pokiaľ ide o Českú republiku, Slovensko a Španielsko, zdá sa, že zavádzané alebo plánované opatrenia oznámené Komisii v nadväznosti na ministerský summit o kvalite ovzdušia sú dostatočné na odstránenie zistených nedostatkov za predpokladu, že budú správne vykonávané. Z tohto dôvodu bude Komisia naďalej pozorne monitorovať vykonávanie týchto opatrení a či sa ich pomocou darí situáciu rýchlo zlepšovať“ píše európska exekutíva v tlačovej správe zo štvrtka 17. mája.

Z nej vyplýva, že Komisia zatiaľ nezažaluje Slovensko, Česko a Španielsko pre porušovanie európskej smernice o ovzduší. Proces na Súdnom dvore EÚ naopak spúšťa proti Francúzsku, Nemecku a Spojenému kráľovstvu – z dôvodu zvýšených hodnôt oxidu dusičitého –, ako aj proti Maďarsku, Taliansku a Rumunsku – pre prekračovanie limitov tuhých častíc (PM10). Tieto krajiny totiž „nepredložili dôveryhodné, účinné a včasné opatrenia na čo najrýchlejšie zníženie znečistenia na dohodnuté hodnoty“.

Štáty dostali 10 dní, aby Komisiu presvedčili, že chcú čisté ovzdušie

Slovensko sľúbilo v Bruseli opatrenia na podporu elektromobility.

Zeleným mimovládkam sa postup európskej exekutívy nepozdáva. „Sme prekvapení, že sa Komisia rozhodla v tomto štádiu nepodať žalobu proti Slovensku,“ reagoval v stanovisku pre médiá Ugo Taddei z Client Earth. Margherita Tolottová z European Environmental Bureau (EEB) zase označila argumenty všetkých deviatich vlád sú „príliš málo a príliš neskoro“.

V dokumentoch, ktoré EEB získal, slovenský envirorezort obšírne argumentuje využitím envirofondov. Komisiu sa zároveň snaží obmäkčiť tvrdením, že „je veľmi ťažké dosiahnuť ciele (v oblasti ochrany ovzdušia) okamžite“. Na inom mieste zase označuje už prijatú stratégiu o PM10 za neúčinnú a sľubuje nové opatrenia.

Ochranári si vypýtali listy Komisii

Ministerská schôdzka u komisára pre životné prostredie Karmena Vellu sa konala na konci januára. Deväť štátov potom dostalo 10 dní, aby predstavili uskutočnené alebo plánované opatrenia pre zvýšenie kvality ovzdušia.

Slovensko má podľa EEB problém najmä s tuhými časticami PM10, ktoré pochádzajú z motorových vozidiel, lokálnych kúrenísk, spaľovania uhlia, stavenísk, poľnohospodárstva a priemyslu.

„Nedodržiavanie smernice trvá príliš dlho. Je potrebné konať. Každá krajina sa mala sama rozhodnúť, aké kroky podnikne,“ povedal Daniel Calleja y Crespo z Európskej komisie pre euractiv.sk týždeň pred rozhodnutím kolégia. „V krátkom čase predstavilo všetkých deväť krajín konkrétne opatrenia. Tie sú momentálne podrobené technickej analýze, ktorej výsledky predložíme Kolégiu komisárov,“ dodal Calleja a očakávané rozhodnutie Kolégia označil „politické“.

Máte problém s meraním kvality ovzdušia a vykurovaním, hovorí euroúradník

Analýza opatrení štátov v oblasti ovzdušia je vo „veľmi pokročilej fáze“, tvrdí generálny riaditeľ Európskej komisie pre životné prostredie DANIEL CALLEJA Y CRESPO. O slabej recyklácii odpadu na Slovensku hovorí, že krajiny s nižšími percentami majú najväčší potenciál rastu.

Združenie európskych environmentálnych organizácií EEB opisuje, ako si od deviatich národných vlád vypýtalo listy s opatreniami, ktoré po spoločnej schôdzke zaslali Komisii na analýzu. Madrid, Londýn, Rumunsko, Česko, ako aj samotná Komisia odmietli dokumenty vydať. Slovensko ich EEB odovzdalo na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Na ich základe mimovládka konštatuje, že „žiadna z krajín, ktoré čelia konaniam o porušení (európskeho práva) nepreukázali prijatie dôveryhodných, včasných a účinných opatrení.“

Útlm uhlia Slovensko nesľúbilo

O čom Komisii napísalo Slovensko? Ministerstvo životného prostredia najskôr zdôrazňuje, že počet oblastí s riadenou kvalitou ovzdušia sa medzi rokmi 2004 a 2016 znížil zo 17 na 12 a počet obyvateľov žijúcich v nich sa znížil o polovicu.

„Dosiahnuť ambiciózne ciele s vysokou kvalitou je zložité, zvlášť s ohľadom na PM10 a NOx. Je veľmi ťažké dosiahnuť ciele okamžite. Ako sme uviedli na minulotýždňovom ministerskom stretnutí, výsledky z monitorovania ukazujú, že kvalita ovzdušia sa už zlepšila v mnohých oblastiach,“ snaží sa Komisiu presvedčiť ministerstvo.

Ovzdušie na Slovensku: Môže byť zemný plyn súčasťou riešenia?

OVZDUŠIE NA SLOVENSKU: MÔŽE BYŤ ZEMNÝ PLYN SÚČASŤOU RIEŠENIA?

 
REGISTRÁCIA
 

Napriek dosiahnutému pokroku Slovensko stále nemá komplexné riešenie ochrany kvality ovzdušia. Hoci emisie z energetiky a priemyslu dlhodobo klesajú, pretrvávajúcim problémom sú vykurovanie a doprava. Lokálne kúreniská a exhaláty z áut …

Ako ďalej uvádza, v roku 2016 boli limity pre PM10 prekročené len vo Veľkej Ide pri železiarňach U.S. Steel Košice, a to 38-krát. Povolené hodnoty pre oxid dusičitý, ktorý vypúšťajú najmä naftové motory, neboli v roku 2016 prekročené ani raz.

Potom už slovenský envirorezort vymenúva konkrétne opatrenia, či už prijaté alebo len plánované. Hneď prvým opatrením je transpozícia smernice o emisných limitoch z veľkých spaľovacích zariadení z roku 2016.

Mimovládke EEB to nestačí. Ministerstvo vo vlastnej analýze kritizuje, že v tejto oblasti nenavrhlo ďalšie opatrenia ako napríklad systematický útlm spaľovania uhlia.

Desiatky miliónov z eurofondov

Ďalšie opatrenie označuje za neúčinné samotné ministerstvo – národnú stratégiu pre PM10, ktorá mala viesť k stavbe obchvatov či rekonštrukcii električkových tratí. „Nie všetky opatrenia (zo stratégie) boli plne implementované a nedosiahli sme očakávaný výsledok,“ píše ministerstvo do Bruselu.

Potom sa rezort rozpisuje o vlaňajšej novele zákona o ovzduší, ktorá umožňuje vytváranie nízkoemisných zón v mestách a zavádza povinnosť každé tri roky preskúmať mestské programy na zlepšenie kvality ovzdušia. Chváli sa aj novou povinnosťou informovať obyvateľov o smogovej situácii a spustením webstránky informujúcej o možnostiach prechodu na menej znečisťujúce zdroje lokálneho vykurovania

Medzi budúce opatrenia zahrnulo ministerstvo schválenie Envirostratégie 2030, stratégie pre nízkouhlíkovú ekonomiku, Dialóg o čistom ovdzuší, ktorý medzitým prebehol, či výmenu skúseností s inými krajinami.

Envirorezort chce uchlácholiť Brusel. Uvažuje o dotáciách na plynové kotly

Ministerstvo životného prostredia sa snaží vyhnúť žalobe pre nedodržiavania európskej smernice o ovzduší. Za problém začína opatrne označovať aj lacnú biomasu.

Väčšinu z celého listu však tvoria informácie o využití eurofondov. Z listu ministerstva Komisii vyplýva, že Slovensko vynaložilo desiatky miliónov eur z eurofondov na zlepšenie kvality ovzdušia. V programovacom období 2007-2013 išlo z operačného programu životné prostredie na tento cieľ 140 miliónov eur, štát doložil ďalších 25 miliónov. Podporených bolo 75 projektov za 170 miliónov eur, píše ministerstvo v liste.

S väčšinou projektov uspel U.S. Steel

V programovacom období 2014-2020 slúži na ochranu ovzdušia operačný program kvalita životného prostredia. V rámci 7. výzvy bolo celkovo uzatvorených 10 zmlúv o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v celkovej výške asi 64,2 milióna eur, z ktorých sa 35 miliónov eur čerpalo z kohézneho fondu. V ôsmich prípadoch ide o projekty U.S. Steel Košice, po jednom projekte predložili Žilinská teplárenská a Schüle Slovakia.

U.S. Steel bol podobne úspešný aj v 14. výzve. V tej sa rozdelilo 80,2 milióna eur, pričom 68 miliónov prišlo z kohézneho fondu. Košické železiarne uspeli so siedmimi projektami, košická odpadová firma KOSIT s jedným.

Envirezort píše aj o programe Zelená domácnostiam, v rámci ktorého bolo zadotovaných vyše 12 tisíc zariadení ako fotovoltické panely, solárne kolektory, boilery na biomasu a pumpy.

Z Environmentálneho fondu, ktorý tvoria najmä príjmy z predaja emisných povoleniek, putovali v rokoch 2013 – 2016 na čistejšie ovzdušie granty za šesť miliónov a pôžičky za dva milióny eur.

Práve na využitie týchto eurofondov si nedávno posvietil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Výdavky na čisté ovzdušie počas v rokoch 2007-2013, ktoré hodnotili kontrolóri, činili 310 miliónov eur, z ktorých až 183 miliónov eur tvorili eurofondy. Keďže sa naďalej nedarilo plniť európske limity pre ovzdušie, financovanie opatrení podľa NKÚ „nemožno považovať za účinné a efektívne“. Ministerstvo sa proti týmto tvrdeniam verejne ohradilo.

Slovensko naďalej bojuje so znečisteným ovzduším. Nepomáhajú ani eurofondy

Slovensko aj napriek desiatkam miliónov eur z fondov Európskej únie prekačuje limity EÚ pre škodlivé látky v ovzduší na ochranu zdravia. Financovanie zlepšovania kvality ovzdušia podľa štúdie Najvyššieho kontrolného úradu nemožno považovať za efektívne.

Najvyšší kontrolný úrad minulý týždeň zverejnil …

Zelená domácnostiam aj ekoautobusy

V liste, ktorý EEB získal, sa píše aj o plánovanom vynaložení už alokovaných eurofondov z operačného programu kvalita životného prostredia.

Pre roky 2014-2020 je vyhradených 105 miliónov eur na technológie šetrnejšie k ovzdušiu, 30 miliónov eur na modernizáciu vykurovania vo verejných budovách a 25 miliónov eur na zlepšenie monitorovania kvality ovzdušia.

Ministerstvo chce využiť aj „iné eurofondy“.

„Od roku 2019 pripravuje Slovensko podmienky pre čerpanie vyše 75 miliónov na využívanie obnoviteľných zdrojov v domácnostiach,“ avizuje ministerstvo. EEB vo svojom hodnotení však takéto plány kritizuje ako „málo detailné.“

Ministerstvo sa ďalej spolieha na integrovaný regionálny operačný program (INTEREG), ktorý riadi ministerstvo dopravy a v ktorom je vyhradených 421 miliónov eur na verejnú dopravu. Minulý rok vyhlásilo ministerstvo výzvu, v rámci ktorej získali Bratislava, Žilina a Košice dotácie na ekologické autobusy v celkovej výške 21 miliónov eur. Práve nákup zelených autobusov chváli EEB najviac.

Bratislava kúpila elektrické autobusy, o rok sa môže vrátiť k naftovým

Bratislavská verejná doprava potrebuje viac peňazí od vlády a lepší marketing. A možno aj dopravný kolaps, aby ukázala svoj zmysel.

Sporné dotácie pre elektromobily

„Celkovo 81,8 milióna eur z eurofondov bude vyhradených pre rozvoj cykloturizmu,“ píše ďalej ministerstvo s tým, že zatiaľ podporilo 43 projektov. EEB to označuje za pozitívne, poznamenáva však, že nie je jasné, či je cieľom prechod na bicykle z iných, špinavších dopravných prostriedkov.

Envirorezort dáva do pozornosti Komisie aj dotačné schémy pre elektromobilitu. Konkrétne ide o jeho miliónovú schému pre nákup elektromobilov určenú samosprávam a päťmiliónovú schému rezortu hospodárstva s rovnakým účelom, ale otvorenú aj súkromným osobám.

Aj v tejto oblasti EEB oceňuje iniciatívu envirorezortu, kriticky sa však stavia k plánu uzatvoriť prvú schému v júni 2018 a k jej doterajšiemu výsledku – dotácie len na 500 vozidiel.

Štát už prispieva na elektromobily samosprávam. Zadotuje aj stavbu nabíjačiek

Obce, mestá a kraje majú prístup k novej, miliónovej dotačnej schéme pre nákup elektrických vozidiel. V druhom polroku by mala pribudnúť podpora na výstavbu nabíjacích staníc. Tiež však zrejme nepresiahne milión eur.

Environmentálna mimovládka slovenskej vláde vyčíta aj chýbajúce opatrenia v oblasti pôdohospodárstva a spotreby potravín.

Euractiv.sk si vyžiadal aj stanovisko envirezortu. Ten vymenoval konkrétne opatrenia spomenuté v úvode jeho listu Komisii, k samotnému listu či kritike EEB sa nevyjadril. Zdôraznil však, že „vyzval všetky ministerstvá, aby pokračovali v čo najužšej súčinnosti a v súlade s politikami s úzkou väzbou na čistotu ovzdušia, ktoré sa zaoberajú napríklad riešením emisií z vykurovania, priemyslu, dopravy, ale aj vplyvom poľnohospodárstva.“

Komisia aj mimovládky monitorujú

Ministerstvo v liste Komisii aj v komunikácii s novinármi zvlášť vyzdvihuje prípravu Stratégie ochrany ovzdušia.

V nej „má svoje nezastupiteľné miesto aj verejnosť, ktorá sa do 30. júna môže zapojiť do konzultácií ako dosiahnuť dobrú kvalitu ovzdušia,“ napísalo do redakcie euractiv.sk tlačové oddelenie envirorezortu s tým, že pre tento účel zriadilo špeciálnu webstránku s dotazníkmi.

Čo urobiť, aby environmentálne stratégie nezostali iba na papieri?

Znečistené ovzdušie a ďalšie problémy má pomôcť vyriešiť aj otvorenejší a pravidelnejší dialóg.

Napriek tomu, že Slovensko tentokrát uniklo súdnemu procesu, Európska komisia aj mimovládka EEB sľubujú, že Slovensko budú ďalej sledovať. Rovnako sa k veci stavia aj slovenská občianska iniciatíva Za čisté ovzdušie v spolupráci s Cyklokoalíciou, Via Iuris a Client Earth.

„Slovensko sa nateraz žalobe vyhlo, hoci stále vysoko prekračuje limity znečisťujúcich látok a ohrozuje tak zdravie svojich obyvateľov,“ napísala iniciatíva v tlačovej správe.

„Aj my pozorne sledujeme konkrétne kroky Ministerstva životného prostredia, ďalších rezortov a samospráv. Budeme vytvárať tlak, aby došlo ku skutočnému zlepšeniu. Osobitne budeme sledovať ako MŽP podporí nízkoemisnú dopravu, vrátane nízkoemisných zón v mestách a ako bude riešiť problém kúrenia tuhým palivom, najmä v chudobnejších regiónoch,” uviedla Dana Mareková z iniciatívy Za čisté ovzdušie.

List slovenského envirorezortu Komisii

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press