Komisia predpovedá Slovensku tretí najrýchlejší rast v Únii

Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Európska komisia v jesennej prognóze Slovensku predpovedá klesajúcu nezamestnanosť, pokles deficitu verejných financií a hrubého verejného dlhu.

Rast slovenskej ekonomiky by sa mal v tomto roku zrýchliť. Jej ťahúňom zostáva súkromná spotreba, podporovaná výrazným zvýšením reálnej mzdy a ďalším prírastkom zamestnanosti. Vyplýva to z jesennej hospodárskej prognózy, ktorú zverejnila Európska komisia vo štvrtok (8. novembra).

„Prognóza Európskej komisie potvrdzuje zdravú štruktúru rastu našej ekonomiky. Slovensko bude v rokoch 2019 a 2020 treťou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou eurozóny s rastom dvojnásobne rýchlejším ako priemer celého klubu. Výhľad na nasledujúce dva roky je dobrý a bude mať pozitívne dopady aj na trh práce“, zhodnotil výhľad Komisie minister financií Peter Kažimír.

Komisia očakáva, že v roku 2019 slovenský export nahradí investície ako druhý pilier hospodárskeho rastu. V nasledujúcom roku 2020 sa však vývoz spomalí a s ním aj tempo expanzie hospodárstva. Zvyšovanie reálnych miezd a silný súkromný dopyt podporia rast inflácie. Predpokladá sa, že deficit verejných financií sa bude ďalej znižovať.

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska sa v roku 2017 zvýšil o 3,2 percenta, a to najmä v dôsledku domáceho dopytu. Komisia v jesennej prognóze predpovedá, že v tomto roku stúpne HDP približne 4 percentá a v roku 2019, keď bude pravdepodobne vrcholiť súčasný hospodársky cyklus, sa jeho tempo ešte mierne zrýchli na 4,1 percenta, kým v roku 2020 klesne na 3,5 percenta

Stúpajúca zamestnanosť

Vďaka ďalšiemu zlepšeniu na trhu práce sa súkromná spotreba pravdepodobne stane kľúčovým prispievateľom k rastu HDP v tomto aj nasledujúcom roku tak, ako to bolo už v roku 2017. Rozširovanie exportných kapacít vo veľkom automobilovom sektore významne podporí hospodársku aktivitu. Súčasne čoraz väčší nedostatok pracovnej sily povedie k zrýchleniu rastu miezd a predstavuje riziko pre ďalšie rozširovania v dotknutých sektoroch.

Komisia ďalej predpokladá, že nezamestnanosť na Slovensku klesne v tomto roku na 6,9 percenta z vlaňajších 8,1 percenta, v roku 2019 sa zníži na 6,3 percentá a do roku 2020 klesne na hranicu 6 percent.

Predpovedá tiež, že hoci spotrebiteľská inflácia pravdepodobne dosiahla svoj vrchol v 2. štvrťroku 2018, v prognózovanom časovom horizonte zostane stále pomerne vysoká. Komisia očakáva, že najmä ceny služieb budú ďalej stúpať v dôsledku zvyšovania nákladov na rastúce mzdy. A zároveň drahšia ropa by mala viesť k zvýšeniu regulovaných cien energií v roku 2019. Aj ceny potravín budú pravdepodobne ďalej rásť zhruba súčasným tempom okolo 2,5 percenta, čo je úroveň blízka odhadovanej spotrebiteľskej inflácii v roku 2020.

Klesajúci deficit

Deficit verejných financií, ktorý vlani klesol na 0,8 percenta HDP, by sa mal v tomto roku znížiť na takmer 0,6 percenta HDP vďaka priaznivej makroekonomickej situácii a pozitívnemu vývoju trhu práce. V roku 2019 počíta komisia s celkovým deficitom na úrovni 0,3 percenta HDP a v roku 2020 vo výške 0,1 percenta HDP.

Pre udržateľnosť slovenskej ekonomiky je rozumná imigračná politika nevyhnutnosťou

Okrem dovozu pracovnej sily zo zahraničia by nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily Slovensko mohlo riešiť využitím potenciálu znevýhodnených skupín, predovšetkým Rómov, radia medzinárodné organizácie. 

Príjmy z daní fyzických aj právnických osôb by mali výrazne vzrásť, keďže zisky firiem stúpajú a zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty ako aj efektívnejšie daňové sadzby prinesú ďalšie príjmy.

Verejné výdavky budú podľa EK o 0,2 percentuálneho bodu HDP nižšie ako verejné príjmy.

Komisia počíta aj s poklesom hrubého verejného dlhu Slovenska. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 48,8 percenta HDP, v budúcom roku by sa mal znížiť na 46,4 percenta HDP a v roku 2020 na 44,2 percenta HDP.