Komisia ustúpila: O dohode CETA budú hlasovať aj národné parlamenty

Jean-Claude Juncker, zdroj: Európska komisia

Európska komisia ustúpila členským štátom. Dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou navrhla ako „zmiešanú dohodu“, čo znamená, že ju okrem inštitúcií EÚ budú musieť schváliť aj národné parlamenty.

Podpis tzv. Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA), ktorá má slúžiť aj ako vzor pre kontroverznú dohodu TTIP medzi EÚ a Spojenými štátmi, sa tak môže oddialiť až o niekoľko rokov. Hrozí tiež, že ju v národných parlamentoch zablokujú úplne.

Prezident Európskej komisie Jean-Claude Junkcer pritom ešte minulý týždeň na summite v Bruseli loboval za to, aby bola CETA prijatá len na úrovni EÚ ako „európska dohoda“.

Ústupok Nemcom a Francúzom

Tento návrh však kritizovalo najmä Nemecko a Francúzsko, ktoré pred podpisom obchodnej dohody požadujú súhlas národných parlamentov.

Čítajte aj: Paríž a Berlín žiadajú revíziu obchodnej dohody CETA

„Za Nemecko môžem povedať, že nech sa to skončí akokoľvek, budeme žiadať stanovisko od Bundestagu,“ povedala po minulotýždňovom summite lídrov krajín EÚ kancelárka Angela Merkelová.

Merkelovej vicekancelár Sigmar Gabriel dokonca označil návrh Junckerovej komisie obísť národné parlamenty za „neuveriteľne hlúpy“. Takýto krok podľa neho iba hrá do karát odporcom pripravovaných obchodných dohôd ako TTIP.

Francúzsky prezident François Hollande obchodnú dohodu medzi EÚ a Kanadou podporuje, je však podľa neho potrebné, aby o nej rokovali všetky národné parlamenty. „Potrvá to určite dlhšie, ale je to súčasť demokratickej kontroly, ktorú by sme mali poskytnúť,“ vysvetlil.

Politické rozhodnutie

Rozhodnutie predložiť CETA ako zmiešanú dohodu padlo na utorkovom stretnutí eurokomisárov v Štrasburgu.

„Z prísne právneho hľadiska sa Komisia domnieva, že táto dohoda spadá výlučne pod právomoc EÚ. Politická situácia v Rade je však jasná a rozumieme potrebe navrhnúť zmiešanú dohodu, aby sme urýchlili jej podpis,“ vysvetlila komisárka zodpovedná za obchod Cecilia Malmströmová.

Európska komisia viedla rokovania s Kanadou o CETA od roku 2009.

„Je to najambicióznejšia obchodná dohoda, akú kedy EÚ uzavrela. Prehĺbi naše dlhoročné vzťahy s Kanadou, pomôže vytvárať rast a zamestnanosť, zatiaľ čo naplno zachová európske vysoké štandardy v oblastiach, ako je bezpečnosť potravín, ochrana životného prostredia či zamestnanecké práva,” povedala Malmströmová.

V stávke je veľa

Dohodu CETA označil za „najlepšiu a najpokrokovejšiu“ aj prezident komisie Juncker. Želá si preto, aby aj ako zmiešaná dohoda „vstúpila do platnosti čo najskôr“. V stávke je podľa neho dôveryhodnosť celej obchodnej politiky EÚ.

Proces prijatia zmiešanej obchodnej dohody je však značne komplikovaný. Okrem Rady EÚ a Európskeho parlamentu ju musí schváliť aj takmer 40 národných a regionálnych zhromaždení. Každý jeden má pritom právo veta.

Napríklad Rumunsku a Bulharsku to dáva možnosť politicky zablokovať dohodu v snahe vyriešiť vzájomné spory s Kanadou ohľadom vízového pre ich občanov. Obe balkánske krajiny sa sťažujú, že Kanada voči nim uplatňuje iný vízový režim ako voči zvyšku EÚ.

Rozhodnutie zmeniť štatút obchodnej dohody preto vyvolalo aj negatívne reakcie. Taliansky minister pre obchod Carlo Calenda ho označil ako „rozhodujúci krok k patovej situácii v obchodnej politike Únie“.

Pred následkami varuje aj riaditeľ mníchovského Centra pre medzinárodné hospodárstvo Gabriel Felbermayr. „Každá krajina, ktorá bude chcieť s EÚ uzavrieť obchodnú dohodu si teraz dôsledne premyslí, či sa jej na to oplatí míňať svoj politický kapitál,“ povedal pre portál Politico. „Sme vo zlomovom bode. Uzavrieť ďalšie dohody už bude veľmi náročné,“ skonštatoval.

Posledné slovo má Súdny dvor

Voľný obchod medzi EÚ a Kanadou však môže začať aj predtým ako ho odsúhlasia všetky parlamenty. Súčasné podmienky povoľujú, aby dohoda predbežne začala platiť už po odsúhlasení Európskym parlamentom a Radou EÚ.

„Zmiešaný štatút, ktorý navrhla Komisia, nezabraňuje tomu, aby bola dohoda uvedená do platnosti,“ vysvetľuje riaditeľka Medzinárodnej asociácie technikov, expertov a výskumníkov (Aitec) Amélie Cannone.

„Dnes neexistuje žiadna právna istota o tom, čo by sa stalo, ak by nejaký parlament odmietol prijať dohodu,“ upozorňuje francúzsky europoslanec Yannick Jadot.

Súdny dvor EÚ v súčasnosti skúma prípad právneho postavenia obchodnej dohody medzi EÚ a Singapurom, ktorý by mal určiť do čej kompetencie patrí uzatváranie podobných obchodných zmlúv. Rozsudok by mal byť známy do januára 2017.