Komisia varuje Slovensko pred porušením rozpočtových pravidiel Únie

Na snímke vľavo predseda vlády Peter Pellegrini a vpravo minister financií Ladislav Kamenický. [FOTO TASR/Martin Baumann]

Európska komisia od roku 2014 vôbec prvýkrát upozornila Slovensko, že jeho rozpočtový plán nie je v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu. Podľa ministra financií Ladislava Kamenického sa to dalo očakávať.

Európska komisia v stredu (20. novembra) odovzdala vysvedčenie členským krajinám za ich rozpočtové plány. Slovensko varuje, že jeho návrh hospodárenia verejnej správy môže porušiť európske fiškálne pravidlá.

Exekutíva EÚ preto vyzýva slovenské orgány, aby prijali „nevyhnutné opatrenia“, ktoré udržia rozpočet v rámci stanovených fiškálnych mantinelov.

Podľa toho, či sa krajiny (ne)vymykajú z únijných rozpočtových pravidiel, ich eurokomisia každoročne hodnotí štyrmi známkami: v súlade, v miernom nesúlade, riziko nesúladu, alebo v nesúlade.

Slovensko za tento rok za rozpočet dostalo „trojku“. To znamená, že existuje riziko, že nesplní pravidlá stanovené v Pakte stability a rastu (PSR). Slovensko dostalo takéto hodnotenie od roku 2014 vôbec prvýkrát. Minuloročný rozpočtový návrh napriek výhradám Brusel v hodnotení označil za „v zásade v súlade“ s prijatými pravidlami.

Rovnakú známku ako Slovensko od Komisie dostalo sedem štátov EÚ: Portugalsko, Slovinsko, Fínsko, Belgicko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko. Posledné štyri menované krajiny zároveň nespĺňajú pravidlá pre znižovanie verejnej zadlženosti.

Voľby a eurofondy

Rozpočet, ktorý Kamenického rezort poslal do Bruselu počíta s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 percenta HDP. Októbrová predpoveď Komisie ho odhadovala na úrovni 0,9 percenta HDP a 1,2 percenta v budúcom roku.

Ešte menej optimistická bola Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej sa schodok v roku 2020 môže vyšplhať až na 1,8 percenta výkonu ekonomiky.

Horšiu predpoveď Komisia odôvodňuje napríklad tým, že očakáva rýchlejšie čerpanie Fondov EÚ, čo kvôli povinnosti národného spolufinancovania eurofondových projektov vytvorí ďalší tlak na rozpočet. Autori hodnotenia tiež pripomínajú februárové parlamentné voľby, ktoré podľa  nich pre vývoj schodku predstavujú ďalšie riziko.

Minister financií Ladislav Kamenický v reakcii na hodnotenie Komisie uviedol, že je „pochopiteľné“. „Vzhľadom na aktuálnu situáciu sme podobné hodnotenie komisie očakávali,“ reagoval v tlačovej správe médiám šéf rezortu financií.

Za nepriaznivým hodnotením Komisie je podľa ministerstva pokles ekonomického rastu, externé prostredie a množstvo predvolebnej legislatívy.

„Mojim cieľom je, aby bol rozpočet schválený a nerobili sa v ňom už ďalšie zmeny, ktoré by znamenali zvýšenie deficitu na budúci rok. Stále máme zdravé verejné financie a ak sa neprejaví ,predvolebná kreativita‘ poslancov Národnej rady, dosiahne budúcoročný deficit 0,49 percenta HDP,“ povedal Kamenický.

Čo Slovensko nespĺňa

Pakt stability a rastu je dohoda krajín eurozóny, ktorá ich na základe konkrétnych kritérií zaväzuje, aby dodržiavali rozpočtovú disciplínu. Jeho hlavnými zásadami je limit pre verejný dlh na úrovni 60 percent HDP a tri percentá HDP pre deficit verejných financií.

Pakt je však súborom množstva čiastkových pravidiel a postupov, ktoré v prípade „neposlušnej krajiny“, ktoré odmieta prijať odporúčania Komisie, môžu vyústiť až do finančnej sankcie.

Jeho preventívna časť, ktorá as týka krajín s deficitom pod tri percentá HDP, čiže aj Slovenska, priebežne kontroluje hospodárenie krajín eurozóny. Od týchto krajín sa očakáva, že budú štrukturálne rozpočtové saldá (očistené o vplyv hospodárskeho cyklu) zosúladia s takzvaným strednodobým cieľom. Inými slovami, aby politici svojimi rozhodnutiami z dlhodobého hľadiska neohrozili udržateľnosť verejných financií.

Plnenie pravidiel Paktu stability a rastu. Zdroj: Európska komisia.

Podľa fiškálneho kompaktu, ktorý má Slovensko v legislatíve od roku 2011, by štrukturálny deficit nemal presiahnuť 0,5 percenta HDP. Slovenská vláda uvoľnila strednodobý cieľ na jedno percento HDP, čo umožňujú pravidlá fiškálnej zmluvy ak je verejný dlh krajiny výrazne pod hranicou 60 percent HDP čelí nízkym rizikám dlhodobej  udržateľnosti verejných financií.

V jesennej prognóze však Európska komisia očakáva zhoršenie štrukturálneho deficitu v budúcom roku na 1,8 percenta HDP. V plnení strednodobého cieľa ukázala na niekoľko „výrazných odchýlok“ (v tabuľke vyfarbené červenou farbou).

Podľa druhého kritéria by únijné štáty mali držať na uzde ročný rast výdavkov, ktorý by nemal presahovať hospodársky rast. Aj tu Slovensko podľa Komisie porušuje pravidlá. Správa ale poukazuje na to, že odklon od rozpočtových cieľov mohol byť ešte výraznejší. Rezort financií však 6. novembra do Bruselu zaslal dodatočné opatrenia, ktoré podľa Komisie odchýlky znížili.