Konšpiračné motívy z 19. storočia sa na Slovensku medzi dezinformáciami objavujú dodnes

O skrytom nepriateľovi sa v kontexte boja konzervativizmu a liberalizmu hovorilo už v 19. storočí. [Web umenia/SNG/Július Odescalchi (Album kresieb z 1847 - 1849)]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Noc výskumníkov 2019

Motívy z minulosti sa u nás ako dezinformácie šíria stále preto, lebo ostali v kolektívnej pamäti národa, hovorí vedkyňa Zuzana Panczová zo Slovenskej akadémie vied. Už dvesto rokov sú podľa nej v boji konzervatívcov a liberálov prítomné aj naratívy o skrytom nepriateľovi, či „tradičnej rodine“.

Konšpiračné teórie, zavádzajúce a skreslené informácie, hoaxy, ale aj úplne lži a klamstvá sa vďaka rýchlej dobe, ale najmä prispeniu sociálnych sietí, stali súčasťou života ľudí z rôznych kútov celého sveta. Zmätočné informácie, či propaganda však nie sú v ľudskej histórii ničím novým.

O tom, ako konšpiračné teórie a motívy zavádzajúcich správ prežili stáročia a dodnes ovplyvňujú spoločnosť, vrátane digitálneho sveta, diskutovali rečníci počas Noci výskumníkov na podujatí Dezinformácie v našom svete.

Majú falošné správy skutočný vplyv? Rozsiahla štúdia založená na dátach tvrdí opak

Začiatkom januára vydala skupina vedcov z troch prestížnych univerzít štúdiu, ktorú akademická obec označila za prvú vedeckú prácu o americkom vystavení falošným správam počas prezidentských volieb v roku 2016, založenú na dátach.

Zuzana Panczová, zástupkyňa riaditeľky na Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied skúma, prečo ľudia v minulosti, ale aj dnes, šíria dezinformácie.

Sama sa témam dezinformácií v historickom kontexte začala venovať zo záujmu o objasňovanie rituálnych vrážd, ktoré na Slovensku prebiehali počas 19. storočia a z ktorých spoločnosť obviňovala najmä židovské obyvateľstvo.

Podľa Panczovej sa práve antisemitské motívy, či dnešné fámy o sile Georga Soroša šíria v našej spoločnosti ľahko práve pre to, že sú zasadené do známych a spoločnosťou prijateľných historických kontextov.

Mnohé motívy z minulosti, ktorým sa na dezinformačných kanáloch darí ohurovať masy aj dnes, podľa vedkyne ostali „v kolektívnej pamäti“.

„Antisemitské motívy, či motívy, ktoré hovoria o skrytom nepriateľovi sa v kontexte boja konzervativizmu a liberalizmu využívali na našom území už v 19. storočí,“ vysvetľuje.

Etnologička pripomína, že v časoch postupnej sekularizácie spoločnosti sa začali „objavovať aj obavy o tradičnú rodinu a tradičné hodnoty“. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj konšpiračné teórie o tom, že majú isté osoby záujem zničiť celú spoločnosť, dodáva.

Virtuálny svet zatiaľ nie je dobrým sluhom

Dnes je rozširovanie dezinformácii podľa Františka Ružičku, štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, sofistikovanejšie, no dotýka sa každého.

„Cieľom deziformácii je zasiať pochybnosť. Nesnažia sa dokázať pravdu, ale cielia na dokazovanie nepravdivosti tých druhých. Celý proces potom vedie k tomu, že ľudia prestávajú veriť aj základným hodnotám,“ hovorí Ružička.

Predchádzajúce generácie podľa neho žili v dvoch dimenziách, ktoré smerovali „dovnútra a von“. „Dnes sa k tomu pridala aj tretia dimenzia, a tou je virtuálny svet.“ Hoci sa predpokladalo, že virtuálny svet pomôže ľuďom, už teraz vieme, že „je horší pán ako sluha“, hovorí Ružička.

Európsky prístup k dezinformáciám na internete: Kto má niesť zodpovednosť?

Koncom apríla navrhla Európska komisia nové opatrenia na boj proti dezinformáciám šíreným online. Jej oznámenie výslovne spomína Rusko, a to aj napriek nesúhlasu niekoľkých eurokomisárov menovať krajiny podieľajúce sa na šírení dezinformácií.

V boji s dezinformáciami si pre ich komplexnosť jednotlivé štáty samé neporadia. Štátny tajomník rezortu diplomacie preto prízvukuje nutnosť medzinárodnej podpory, koordinácie a spolupráce.

Slovensko ale môže rovnako prispieť. Podľa štátneho tajomníka by bolo aj u nás vhodné „vytvoriť platformu, zloženú z ústredných štátnych inštitúcií, z médií a z občianskej spoločnosti, ktorá by sa zameriavala práve na také druhy dezinformácií, ktoré ohrozujú našu štátnosť“.

Presviedčanie nemusí pomôcť

Zuzana Panczová sa prostredníctvom diskurzívnych analýz, na ktorých pracuje, zameriava aj na to, ako si ľudia legitimizujú to, čo pre iného na prvý pohľad predstavuje jasný nezmysel. Mnohí totiž nepravdy nemajú záujem analyzovať. „Ak je niekto presvedčený o svojej pravde, jeho presvedčenie zlomíte len veľmi ťažko, nakoľko ďalšie vysvetľovanie iba zasahuje jeho emócie a kognitívne, či kritické myslenie ide úplne bokom,“ hovorí.

„Keď niekto žije vo svete, kde považuje oficiálnu vedu alebo zdôvodnenia za zmanipulované, ťažko budete pred ním argumentovať štatistikami alebo inými vedeckými dôkazmi,“ dodáva etnologička.

Eurokomisári predstavili plán boja s dezinformáciami, financovanie stále považujú za nedostatočné

Návrh akčného plánu obsahuje zriadenie systému rýchleho varovania aj apely na zvýšenie financovania, mediálnu gramotnosť a zodpovedný prístup od technologických gigantov.

Daniel Hoťka, editor Denníka SME rovnako tvrdí, že presviedčať tých, ktorí už svoj neoblomní názor majú, nemá veľký význam. Sám sa však aktívne zapája do boja proti hoaxom.

Pripomína, že denník SME len prednedávnom spustil nový projekt pod názvom Lovíme hoaxy, kde upozorňuje na nepravdivé informácie, ktoré sa na dezinformačných weboch a sociálnych sieťach šíria. Aj týmto spôsobom sa ako jedno z médií pripojilo do pomyselnej siete tých, ktorí nepravdivé informácie zbierajú, objasňujú a uvádzajú na pravú mieru.