Košice myslia boj proti klimatickej zmene vážne. Ako vyzerá ich klimatická politika?

Košice sa v roku 2023 chcú stať európskym zeleným hlavným mestom [Pixabay]

Tento článok je súčasťou Špeciálu: Zelené regióny a mestá

Košice sa v roku 2023 uchádzajú o titul európskeho zeleného hlavného mesta. Už samotná prihláška môže tamojšiu situácia zlepšiť a nasmerovať východoslovenskú metropolu na správnu cestu v boji s dopadmi klimatickej zmeny, tvrdia predstavitelia mesta aj odborníci.

Titul európske zelené hlavné mesto sa každoročne udeľuje mestu, ktoré sa aktívne usiluje o zlepšenie životného prostredia a prichádza s vlastnými inovačnými riešeniami. Budúci rok ním bude francúzsky Grenoble. Ešte minulý rok košická samospráva predstavila Zelenú víziu mesta Košice do roku 2030, ktorá stanovila rámcové ciele v oblasti životného prostredia. Do roku 2030 chcú mať vyrovnanú teplotu medzi mestom a jeho okolím, maximálne využívať, chrániť a obnovovať vlastné prírodné zdroje, zavádzať ekoinovácie, ktoré zároveň povedú k vyššej zamestnanosti, a byť vzorom v ochrane klímy a verejnej zelene.

„Účasť v súťaži o Európskeho hlavného zeleného mesta chápeme aj ako záväzok trvalo sa usilovať o zlepšenie životného prostredia v meste a presadzovanie zelených riešení v prospech všetkých obyvateľov Košíc” uviedol pre EURACTIV.sk košický viceprimátor Marcel Gibóda.

Podobne kandidatúru vníma aj Andrej Šteiner – riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu, ktorý sídli v Košiciach a podieľal sa na príprave prihlášky. „Prihláška je len nástroj, aby ľudia začali zodpovedne premýšľať, a aby zelené mesto brali vážne,” uviedol Šteiner.

Košice prihlášku do súťaže podali minulý rok. Vzhľadom na konkurenciu je to pomerne neskoro.

„Mestá vyspelejšie ako Košice podávali prihlášku s časovou rezervou troch, štyroch či dokonca piatich rokov. Situácia v meste je podľa Šteinera „na zaplakanie”. Práve preto je však prihláška dôležitá.

O 40 percent menej emisií do 2030

Správna mestská klimatická politika by podľa Šteinera mala mať dva piliere – mitigačný a adaptačný. V mitigačnom ide najmä o znižovanie emisií skleníkových plynov, teda snahu spomaliť otepľovanie. Adaptačný je o príprave na dôsledky klimatickej zmeny ako sú vlny horúčav, záplavy, či suchá. Košice sa momentálne nachádzajú v štádiu príprav relevantných dokumentov. Samospráva už aktívne pracuje na oboch pilieroch.

Východoslovenská metropola v decembri roku 2019 pristúpila k Dohovoru primátorov a starostov. V rámci neho sa mesto zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie oxidu uhličitého najmenej o 40 percent. Mesto to chce dosiahnuť najmä zvyšovaním energetickej efektivity a rozsiahlejším využívaním obnoviteľných zdrojov energie. Okrem Košíc k Dohovoru pristúpilo ďalších 39 slovenských miest. Z krajských miest sú nimi Bratislava, Prešov, Nitra a Trnava. Cieľom Dohovoru je prispieť k znižovaniu emisií nad rámec požiadaviek Európskej únie.

Signatári Dohovoru sa pristúpením zaväzujú vypracovať Akčný plán pre udržateľnú energiu a zmenu klímy (SECAP). Košice ho chcú mať hotový do konca roku 2021. SECAP zahŕňa analýzu geografických, demografických a energetických špecifík mesta, jasný cieľ zníženia emisií a opatrenia, ktoré chce mesto pri jeho plnení prijať. Po zverejnení košického Akčného plánu budeme presne vedieť, aké opatrenia chce samospráva prijať a kedy tak chce urobiť.

Grenoble patrí v zelených opatreniach k špičke. Čím sa môžu na Slovensku inšpirovať?

Francúzske mesto Grenoble patrí k európskym lídrom v znižovaní emisií, rozvoji zelene, podpore udržateľnej dopravy aj v boji proti hluku. Minulý týždeň ho vyhlásili za európske zelené hlavné mesto v roku 2022. Košice by ho chceli nasledovať.

Košice okrem SECAP pripravujú strategický dokument rozvoja mesta a jeho okolitých obcí. Jeho cieľom je naplánovať využitie rozvojového potenciálu jadra Košíc a jeho zázemia.

„Zmyslom je podporiť spoločné reflektujúce potreby mestského územia a susediacich obcí vo všetkých oblastiach rozvoja s dôrazom aj na zelené témy. Takýto rámec pre prípravu stratégie je dôležitý aj z hľadiska pripravenosti mesta a susediacich obcí na nové programové obdobie  (čerpania eurofondov) Európskej únie 2021 až 2027,” vysvetlil Gibóda.

Spolupráca s okolitými obcami je dôležitá aj preto, že hoci počet obyvateľov Košíc v uplynulých rokov mierne klesá, v okrese Košice-okolie naopak stúpa. Odliv obyvateľstva z mesta do okolitých oblastí zažívajú aj iné veľké mestá. Na Slovensku najmä Bratislava.

Detailná analýza zraniteľnosti

Základom adaptačného piliera mestskej klimatickej politiky bude Adaptačný plán postavený na analýze zraniteľnosti. Tá by mala vypichnúť miesta a sektory, v ktorých mestám hrozí najväčšie nebezpečenstvo dopadov klimatickej zmeny.

Analýza zraniteľnosti Košíc je už hotová. Zatiaľ v ešte nezverejnenej, pracovnej verzii.

„V porovnaní s Bratislavou je (analýza zraniteľnosti) nielen spracovaná omnoho detailnejšie, ale je zameraná nielen na priestorové hodnotenie zraniteľnosti, ale aj na hodnotenie zraniteľnosti procesov a sektorov. Navyše využíva inú metodiku, ktorá je založená jednak na komplexnom modelovaní expozície horúčav a prívalových zrážok, ale aj viacerých faktorov citlivosti a adaptívnej kapacity,” spresnil Gibóda.

Odborník na mestský rozvoj: Samosprávy by nemali pri klimatických opatreniach čakať na štát

Samosprávy môžu ísť pri rozvoji svojich klimatických politík nad rámec zákona. V súčasnosti však klimatickú zmenu vážne berie iba zlomok slovenských miest, hovorí riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu ANDREJ ŠTEINER.

Samospráva na tomto dokumente pracovala s pomerne veľkou účasťou verejnosti a okolitých obcí. Koncom minulého roku mesto požiadalo svojich obyvateľov, aby vyplnili pocitovú mapu mesta. V nej mali zaznamenať miesta, na ktorých sa počas vĺn horúčav cítia nepríjemne a naopak. Tento rok samospráva pravidelne organizovala stretnutia s predstaviteľmi mestských častí a priľahlých obcí.

Spolupráca s mestskými časťami je nanajvýš dôležitá pre identifikáciu špecifických problémov, ktorým jednotlivé oblasti čelia. Z analýzy napríklad vyplýva, že sídlisko Dargovských hrdinov je postavené v pomerne nestabilnom kopci a často bojuje so zosuvmi pôdy. To znemožňuje vysádzanie a pestovanie vysokých stromov, ktoré by oblasť ochladzovali. Mesto preto navrhlo využívanie plachtových tienidiel. Mestskú časť Ťahanovce naopak ohrozujú povodne a záplavy.

Príprava plánovacej časti Adaptačného plánu sa už začala. Jeho súčasťou bude presný plán opatrení. Kompletný plá by mal hotový do siedmich až ôsmich mesiacov.

Transparentnosť na prvom mieste

Mesto chce s transparentnou klimatickou politikou pokračovať. Už dnes existuje projekt Verejnosť pomáha samospráve vytvárať klimaticky bezpečnejšie Košice, známejší pod skratkou Košice ±40 °C. Samospráva na ňom spolupracovala s Karpatským rozvojovým inštitútom.

Na internetovej stránke projektu mesto pravidelne informuje o klimatických opatreniach a aktualitách. Do svojich aktivít pritom pravidelne zapája aj občanov, či už organizáciou podujatí alebo anketami.

Pocitová mapa Košíc. Červenou farbou sú vyznačené miesta, kde sa obyvatelia počas horúčav cítia nepríjemne [Mesto Košice]

Okrem toho mesto nedávno začalo formovať Partnerstvo pre podporu adaptácie na dopady zmeny klímy v meste Košice – PAKT.

„Ide o dobrovoľnú multispektrálnu platformu inštitúcií, ktoré sú znepokojené nedostatočnou reakciou na zmenu klímy v meste Košice, zaujímajú sa o jej zlepšenie a súčasne majú záujem aktívne sa podieľať na tvorbe a implementácii Klimatickej adaptačnej politiky pre mesto Košice s dôrazom na oblasť svojho pôsobenia,” vysvetlil Gibóda.