Sieť EURACTIV zmapovala predbežné priority národných plánov obnovy. Viaceré členské krajiny EÚ avizujú, že majú záujem len o granty, Nemecko zatiaľ ráta skôr s pôžičkami.
Od 15. októbra môžu členské štáty Európskej komisii predkladať na konzultácie svoje reformné plány, ktoré chcú financovať z Plánu obnovy EÚ. Dokumenty musia byť finálne schválené do apríla 2021. Vyčerpať peniaze bude potrebné v rokoch 2021-2023. Na Plán obnovy si Brusel požičia 750 miliárd eur na finančných trhoch. Viac ako polovica z tejto sumy bude štátom ponúknutá vo forme grantov (390 miliárd eur) a zvyšok budú môcť čerpať v podobe pôžičiek (360 miliárd). Krajiny pritom nič nezaväzuje využiť aj granty aj pôžičky.
Nemecko
Nemecká vláda zatiaľ svoj návrh národného plánu obnovy Komisii nepredložila. Dve z neho priorít sú však jasné už teraz. Pôjde o digitálne vzdelávanie a podporu regiónov, ktoré boli najviac zasiahnuté energetickou transformáciou. Konkrétne, školy budú vybavené najnovšími digitálnymi materiálmi na vyučovanie a bývalé uholné regióny dostanú podporu na rozvoj infraštruktúry. Nemecko avizuje, že z fondu obnovy využije len pôžičky.
„Je pravdepodobné, že náš plán obnovy bude stavať len na pôžičkách,“ konštatoval vládny zdroj pre EURACTIV Nemecko.
Francúzsko
Francúzska vláda predstavila svoj plán v hodnote 100 miliárd 3. septembra. Zhruba 40 miliárd eur plánuje Francúzsko čerpať vo forme grantov. Francúzsky plán obnovy a odolnosti bude založený na 3 pilieroch: zelená obnova (30 percent), konkurencieschopnosť a kohézia.
„Francúzsko pravdepodobne nevyužije možnosť pôžičiek, nakoľko náklady na financovanie na trhoch sú momentálne o niečo vyššie,“ uviedol kabinet ministra hospodárstva Bruna Le Maire pre EURACTIV Francúzsko.
„V najbližších dňoch odovzdáme žiadosti na dotácie,“ potvrdil kabinet.
Taliansko
Talianska vláda vypracovala svoj návrh ešte v septembri, kedy ho aj prediskutovala s parlamentom. Plán obnovy obsahuje šesť hlavných oblastí: digitalizácia a inovácie, zelená tranzícia, zdravotníctvo, udržateľná infraštruktúra, vzdelanie a výskum a sociálna a územná inklúzia.
„Značná časť nášho plánu obnovy pôjde na podporu zamestnanosti žien,“ vyhlásil predseda vlády Guiseppe Conte. Dodal, že 40 percent pôjde na účely zelenej transformácie a 20 percent na digitalizáciu. Súčasťou plánu sú aj fiškálne a justičné reformy. Taliansko plánuje využiť ako granty, tak aj pôžičky.
Španielsko
Medzi priority Španielska patrí posilnenie zelenej a udržateľnej ekonomiky, digitalizácia, dopravná infraštruktúra (vysokorýchlostné aj klasické železnice, diaľnice), tvorba pracovných miest s „priadnou hodnotou“ a podpora investícii vo výskume a nových technológiách.
Chorvátsko
Chorvátsky národný plán obnovy sa sústredí predovšetkým na „zelenú a digitálnu transformáciu, ale pokrýva aj iné oblasti,“ uviedol minister zahraničných vecí Gordan Grlić-Radman.
Prvé pridelené prostriedky pôjdu na podporu ekonomiky, zachovanie pracovných miest a podporu pre rozvoj spracovateľského priemyslu, povedala ministerka regionálneho rozvoja a eurofondov Nataša Tramišak. Pokiaľ granty navrhované reformy nepokryjú, Chorvátsko možno požiada aj o dodatočné zdroje vo forme pôžičiek.
Grécko
Grécka vláda plánuje dodržať mantinely stanovené Európskou komisiou a investovať 35 percent na zelené projekty a aspoň 20 percent na projekty digitálnej transformácie. Konečný zoznam reforiem ale hotový nemá, vládne diskusie stále prebiehajú. Zdá sa, že najväčšou prioritou bude obnova verejných a súkromných budov. Vláda sa zatiaľ zaoberá len projektami, ktoré sa budú financovať z grantov.
Česká republika
Český premiér Andrej Babiš predstavil národný plán obnovy predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyen vo štvrtok (15. 10.). Prvá verzia českého plánu obnovy sa zameriava na infraštruktúru, zelenú transformáciu a digitalizáciu. Dokument však naráža na kritiku priemyslu aj neziskových organizácií. Podnikateľské združenia hovoria, že návrh nebol poriadne prediskutovaný. Očakáva sa, že Česká republika bude využívať z Plánu obnovy len dotácie.
Portugalsko
Portugalský premiér Antónia Costa doručil portugalský návrh Európskej komisii 15. októbra. Jeho hlavný zámer je boj proti sociálnemu znevýhodneniu, podporiť zamestnanosť a produkciu. Portugalská vláda zvažuje využiť aj pôžičky vo výške 4 miliardy eur na podporu dostupného bývania, priemyslu či železničnej dopravy.
Rumunsko
Rumunský národný plán takisto nevylučuje využívanie pôžičiek a medzi hlavné plánované investície zaraďuje dopravnú infraštruktúru, energetiku a zdravotníctvo. Medzi ďalšie priority patrí digitálna transformácia, zelená dohoda, ale aj tradičné politiky – poľnohospodárstvo a politika súdržnosti. Ráta sa aj s výskumom a inováciami, budovaním transeurópskych sietí a podporou malých a stredných podnikov. Rozsiahle sumy by mali ísť aj na boj so suchom.
Rakúsko
Rakúsko plánuje predložiť svoj plán do 30. apríla. Podľa ministerstva financií sa bude plán držať priorít, ktoré sú stanovené v národnom rozpočtovom rámci. To znamená, že z Plánu obnovy bude Rakúsko financovať opatrenia na ochranu klímy, železničnú infraštruktúru a vzdelávanie.
Švédsko
Švédske ministerstvo označilo za priority zelenú tranzíciu, reformu zdravotníctva a sociálnej politiky, pracovný trh a regionálnu kohéziu. Na všetky tieto oblasti sa bude vzťahovať aj digitalizácia. Prvé konzultácie s Európskou komisiou sú naplánované na 21. októbra. Končený návrh predloží Švédsko v januári 2021 po tom, ako parlament schváli rozpočet na ďalší rok.
Fínsko
Fínsko na svojom pláne obnovy ešte len pracuje. Krajina bude zrejme investovať do obnovy infraštruktúry, do ochrany klímy a do „zelenej digitalizácie“, kde chce využiť moderné technológie, vrátane 5G sietí. Hovorí sa tiež o elektrifikácii ťažobného priemyslu.
Poľsko
Poľské ministerstvo hospodárstva, práce a technológie minulý mesiac oznámilo, že národný plán obnovy sa zameria na budovanie digitálnej a environmentálne udržateľnej ekonomiky. Vláda sa hovorí o 4 hlavných oblastiach odolnosti – sociálna (zdravotníctvo, vzdelávanie), národná (infraštruktúra, komunikácia, digitalizácia), ekonomická (zručnosti, nové technológie) a environmentálna (budovy, energetika). Poľsko plánuje využiť dotácie vo výške 23,1 miliardy eur a pôžičky vo výške 34,2 miliárd eur. Poľsko plánuje predložiť „cestovnú mapu“ národného plánu obnovy Komisii koncom roka 2020.
