Kríza – dobrý dôvod na harmonizáciu daní?

Harmonizácia priamych daní pôsobí najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie, ako päsť na oko. Spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík však hrá hlavnú rolu v dlhodobej vízii, ktorú v decembri 2009 predstavili experti EP.

Generálny tajomník Parlamentu Klaus Welle však vysvetlil, že podobné dokumenty predstavujú len názory odborníkov a že nevyjadrujú oficiálnu politiku Európskeho parlamentu.

Správa pracuje s tromi scenármi, k ich naplneniu by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, no do dneška nerealistická.

Cieľom je podľa autorov harmonizácia daní z príjmu právnických osôb. Takáto vízia by určite potešila európskych federalistov, ale v krajinách, ktoré presadzujú suverenitu v oblasti priamych daní, by určite narazila na odpor. Podľa autorov, kríza dáva šancu presadiť také návrhy ako je harmonizácia základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB) a naznačujú, že takéto podmienky nemusia trvať večne.

Väčšia koordinácia fiškálnej politiky

Jedným z dôsledkov hospodárskej krízy by podľa parlamentných exportov mohla byť aj hlbšia koordinácia národných fiškálnych politík. Nebolo by vraj ani tak nutné vytvárať celoeurópsku daň, skôr (v rámci eurozóny) spoločný trh s verejným dlhom (v podobe euroobligácií).

Autori ďalej uvádzajú, že v súvislosti s hospodárskou krízou je tiež potrebné reformovať Pakt stability a rastu – nástroj, ktorý má členské štáty nútiť k rozpočtovej disciplíne. V dobe, kedy drvivá väčšina zemí eurozóny prekračuje trojpercentný strop deficitu verejných financií je ho podľa nich treba upraviť, pokiaľ sa nemá stať bezzubým nástrojom bez reálneho vplyvu.

Autori upozorňujú, že riziko štátneho bankrotu je v dnešnej dobe veľmi reálne a táto skutočnosť je dobrým dôvodom na väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Napriek tomu, že európske zmluvy obsahujú ustanovenia, podľa ktorých EÚ nie je povinná pomáhať akejkoľvek členskej krajine eurozóny, ktorá má problémy so splácaním svojich medzinárodných záväzkov, experti dodávajú, že v prípade hrozby štátneho bankrotu by Únia zrejme rýchlo pomoc poskytla.

Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotných trh. Dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým takéto riešenie príjmu, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.

Na zamyslenie

Dokument ďalej obhajuje reguláciu finančných trhov, klimatických zmien, dotýka sa tvorby pracovných miest, reformy patentového práva, novej bezpečnostnej stratégie, ale i nových tém akou sú biodiverzita či spoločná migračná politika.

Odborníci zdôrazňujú, že správa má slúžiť len na zamyslenie a nejde o žiadny oficiálny názor Parlamentu. To v predhovore potvrdzuje aj generálny tajomník EP Klaus Welle, ktorý dodáva, že preložené výzvy si vyžadujú ďalšiu reflexiu.

Podobný vizionársky dokument nedávno zverejnila aj Európska komisia. V správe "Svet v roku 2025" načrtla výzvy, ktoré sa budú týkať ďalšej generácie Európanov. Podľa nej Európu predbehne Čína a India a vo vede a výskume budú dominovať Spojené štáty americké.

Do budúcnosti chce vidieť aj samotný Európsky parlament. Britský konzervatívec James Elles nedávno predložil návrhy, aby Parlament v roku 2010 uvoľnil milión eur na výskum budúceho politického vývoja. V Parlamente sa objavil aj návrh na prepojenie plánovacích oddelení Parlamentu, Komisie a Rady. A to do roku 2012.

Kritici však upozorňujú na to, že mnoho zmien, sa však z takého dlhodobého horizontu predpovedať nedá. Spomínajú najmä rýchly rozvoj informačných a komunikačných technológií, ktoré pred 20 rokmi nikto neočakával. Vtedy tiež nikto neočakával raketový vzostup Číny alebo, že hlavnou témou politických rokovaní budú zmeny klímy.