Kríza je príležitosťou na ozdravenie EÚ

Zdroj: TASR/AP Photo/Richard Drew

Rastúce enormné verejné dlhy, nezodpovedné praktiky vo finančnom sektore vo viacerých krajinách, zníženie konkurencieschopnosti a nedostatky vo fungovaní hospodárskej a menovej únie sa podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku podpísali pod krízu, v ktorej sa Európa nachádza.

Určité zlepšenie prinášajú konsolidačné opatrenia, čo sa odrazilo aj na väčšej stabilite na finančných trhoch. Ako však upozornil prinášajú aj veľké sociálne napätie. Jednou z najväčších výziev, ktorým EÚ čelí je vysoká nezamestnanosť. V eurozóne dosahuje 12 %.

Slovensko je na tom síce z pohľadu hospodárskeho rastu a konsolidácie lepšie, no nezamestnanosť v krajine bola minulý rok piata najhoršia v bloku s eurom. Extrémne vysoká je aj v súčasnosti, podľa posledných údajov na úrovni 14,6 %.

Ako však ďalej poukázal, kríza je aj príležitosťou na ozdravenie EÚ a jej jednotlivých krajín a aj v ťažkej situácii je schopná prijať bezprecedentné rozhodnutia ako stratégia Európa 2020, posilnenie správy ekonomického riadenia či pokrok pri ďalšom prehlbovaní hospodárskej a menovej únie.

Príčiny krízy spoločné pre väčšinu vyspelých krajín pomenoval Zsolt Gál z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave – monetárna expanzia (rýchly nárast množstva peňazí v obehu), expandujúci finančný sektor s priveľkou finančnou pákou, ktorý bol čoraz zraniteľnejší a sprievodný rast zadlženosti. Celkový dlh podľa jeho slov rástol skoro v každej vyspelej krajine už pred krízou a vytvárali sa bubliny na trhu aktív (nehnuteľností alebo akcií).

Ako vysvetlil krajiny možno rozdeliť do dvoch skupín. Na tie, kde primárnou príčinou problémov je vysoký verejný dlh v dôsledku zlej fiškálnej politiky (Grécko, Maďarsko, Taliansko) a tie, kde boli verené financie v poriadku, kým neprišla kríza a nemuseli zachraňovať bankový sektor vplyvom čoho sa dlh zvýšil niekoľkonásobne (Írsko).

Boom zadlžovania šiel pritom ruka v ruke s rastom hypotekárneho dlhu a rastom cien nehnuteľností. Pri problémoch dochádzalo k zachraňovaniu bánk, ktoré boli priveľké na to, aby zlyhali (too big to fail), ale niektoré boli priveľké na to, aby ich bolo možné zachrániť (too big to save), čo napríklad na Islande viedlo ku krachu krajiny.

Opísal aj príčiny, prečo kríza začala v USA. Základ spočíval v tom, že pri hypotékach bolo ručenie v Amerike obmedzené len na kolaterál. Keď ju niekto nedokázal splácať, banka mohla siahnuť na dom, ktorý bol založený.

Vo všetkých ostatných vyspelých krajinách by sa ručilo aj ostatným majetkom a príjmami. V Európe by pri nesplácanej hypotéke banka vzala dom a ak by v prípade poklesu ceny nehnuteľností nestačil na jej pokrytie, zvyšok by bol splatený z príjmu a podobne. To viedlo k tomu, že vo všetkých ostatných krajinách boli ľudia pri hypotekárnych úveroch opatrnejší, kým v USA to brali tak, že to najhoršie, čo sa im môže stať je, že im zoberú dom. Ako druhú príčinu označil rôzne deriváty a tretiu vládne zásahy v snahe sprístupniť bývanie aj pre skupiny s nízkym príjmom.

František Múčka z denníka SME  vysvetlil, čo prezrádzajú štatistiky. Zamyslel sa tiež nad otázkou, koho viniť za to, že kríza prišla tak nečakane. Podľa jeho slov o fungovaní ekonomiky sa vie veľmi málo a chybná bola domnienka, že o fungovaní ekonomiky sa vie všetko a podľa toho sa aj všetko nastavovalo.

Poukázal, že z údajov vyplýva, že na udržiavanie nízkych deficitov Slovensko potrebovalo silný rast. Malo síce rastúce hospodárstvo, no nič sa nespravilo s verejnými financiami. Za  prepásnutú šancu označil roky 2007 a 2008, keď šlo o prvú polovicu volebného obdobia a až tak nešlo o politické body a súčasne bol rast relatívne silný.

Reakcie na krízu

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku načrtla ako na krízu reagovala EÚ. Európska menová a hospodárska únia je unikátne zoskupenie, ktoré kombinuje centrálnu menovú politiku realizovanú Európskou centrálnou bankou s decentralizovanými ekonomickými a rozpočtovými politikami. Ako vysvetlila, práve táto nerovnováha umožnila niektorým krajinám profitovať zo spoločnej meny bez adekvátnych reforiem. Naakumulovali sa tak vysoké dlhy, deficity, štáty stratili konkurencieschopnosť a zväčšili sa makroekonomické nerovnováhy, čo spôsobilo, že počas krízy boli mimoriadne zraniteľné.

Okrem toho nerešpektovali pravidlá vyplývajúce z Paktu stability a rastu (deficit 3 % a dlh 60 %), ktorý mal zabezpečiť, aby menovú politiku nasledovala určitá koordinácia hospodárskej a rozpočtovej politiky. Veľmi málo sa pritom dbalo na výšku dlhu, dôraz sa kládol na deficit. Postup pri nadmernom deficite nezabránil nárastu dlhov v dobrých časoch a bol ťažko vymožiteľný pre spôsob hlasovania v Rade (kvalifikovaná väčšina). Okrem toho bola koordinácia hospodárskych politík veľmi mierna a smernice indikatívne.

Vytvorenie menovej únie síce urýchlilo finančnú integráciu, ale zodpovednosť za dohľad a krízový manažment ostala na národnej úrovni. Neexistencia spoločných pravidiel pri bankovom dohľade bola podľa jej slov jednou z príčin vzniku zlých aktív v bankách.

EÚ sa v rámci reakcie snažila najmä o prerušenie začarovaného kruhu, keď zlé aktíva v bankách viedli k finančnej nestabilite, ktorá vedie k zníženiu úverov v reálnej ekonomike, čo má vplyv na rast a zamestnanosť spolu so zvyšujúcim sa verejným dlhom pre rekapitalizáciu bánk.

Opatrenia na úrovni EÚ boli prijaté v štyroch oblastiach – rozpočtovom dohľade, dohľade nad hospodárskymi politikami, finančnej regulácie a dohľadu a mechanizmov na riešenie krízových situácií.

V oblasti rozpočtového dohľadu bol posilnený Pakt stability a rastu cez six pack (balík šiestich legislatívnych aktov, fiškálnu zmluvutwo pack (balík dvoch legislatívnych aktov, ktorý ešte nebol prijatý, ale už bola dosiahnutá politická dohoda). Bolo posilnené dlhové kritérium, aj na Slovensku bola prijatá dlhová brzda a vznikla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Sankcie už budú uvaľované automatickejšie na základe reverznej kvalifikovanej väčšiny.

V oblasti dohľadu nad hospodárskymi politikami sa EÚ zamerala na boj proti nerovnováham a ich skoré odhaľovanie cez súbor ukazovateľov. V súčasnosti hĺbkovému skúmaniu podlieha 13 krajín. Komisia nedávno v tejto oblasti navrhla aj vzájomnú koordináciu veľkých reforiem, ktoré by mohli mať dosah aj na ostatné krajiny a nástroj pre konkurencieschopnosť a konvergenciu, v rámci ktorého by sa štáty zmluvne zaviazali k vykonaniu reformy. Za kľúčové aspekty označila európsky semester a stratégiu Európu 2020.

Pri zlepšovaní finančnej regulácie a dohľadu bolo cieľom najmä zlepšiť dôveru trhov a odolnosť bánk. Ide o štvrtú smernicu o kapitálovej primeranosti, aby mali banky viac svojho kapitálu a vytvorenie osobitných orgánov finančného dohľadu. V procese budovania je banková únia.

Z hľadiska mechanizmov na riešenie krízových situácií vznikol najprv dočasný a následne trvalý euroval. Ako poukázala trvalý euroval je medzinárodnou inštitúciou s najvyššou kapitalizáciou na svete na úrovni 500 miliárd eur.

Zhodnotila aj súčasný stav. Došlo k zlepšeniu podmienok na finančných trhoch, ktoré reflektujú obrovské politické úsilie a rozpad eurozóny už nie je témou dňa. Nemalo by to však podľa jej slov viesť k predčasnému optimizmu a reformy musia pokračovať. Cyprus totiž nedávno ukázal, že situácia je stále veľmi krehká, odhliadnuc od finančných trhov je hospodársky rast stále veľmi slabý, mnohé krajiny dokonca aj tento rok zažívajú pokles HDP a nezamestnanosť je rekordne vysoká.

O tom, ako sa Nemecku napriek kríze podarilo udržať zamestnanosť, či dokonca znížiť nezamestnanosť, hovoril Markus Halt zo Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. Ako vysvetlil nemecká vláda na krízu reagovala poskytnutím likvidity ekonomike. Podniky miesto prepúšťania mohli skrátiť pracovný čas a súčasne sa zachovali či dokonca zvýšili výdavky domácností.

Protikrízové balíky dosiahli 100 miliárd eur (1,5 % HDP v roku 2009 a 1,9 % v roku 2010). Došlo k zníženiu daňovej záťaže firiem a občanov, zvýšeniu verejných investícií, podpore automobilového sektora cez šrotovné, posilneniu výskumu a vývoja v malých a stredných podnikoch a zabráneniu zamrznutiu úverového toku cez programy úverových garancií.

Za najefektívnejšie opatrenie bola vyhodnotená skrátená pracovná doba, pričom vláda vyplácala čiastočnú kompenzáciu za stratený príjem a tiež znášala náklady na príspevky na sociálne zabezpečenie. Pracovný čas bol priemerne skrátený o tretinu týždenne čiže 13,4 hodiny. Išlo najmä o odvetvia zamerané na export a služby blízke priemyselnej produkcii, ktoré čelili poklesu dopytu na svetových trhoch.

Celkovo sa len vďaka skrátenej pracovnej dobe podarilo zachrániť okolo 400 tisíc pracovných miest. Ďalších 320 tisíc zasa prostredníctvom podobných opatrení ako napr. banku pracovného času (working-time accounts).