Kvalitu ovzdušia na Slovensku má zlepšiť výmena kotlov aj legislatívne zmeny

Ilustračný obrázok. [Zdroj: Pixabay]

Kým ministerstvo pripomína, že kvalita ovzdušia sa zlepšuje, odborník nerozumie, prečo sa do nej neinvestuje viac.

Kvalitu ovzdušia na Slovensku, pred ktorou nedávno varovala Európska environmentálna agentúra, majú podľa ministerstva životného prostredia zlepšiť výmena starých kotlov v domácnostiach, zavedenie nízkoemisných zón alebo sprísnenie limitov pre stredne veľkých znečisťovateľov.

Podľa Daniela Lešinského z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) však ide len o malé kroky vpred. Odborník odporúča napríklad lepšie využívanie eurofondov, zlepšenie monitoringu znečisťujúcich látok a dokončenie plánu na zvýšenie kvality ovzdušia.

Situácia na Slovensku zaujala aj bruselskú mimovládku European Environmental Bureau (EEB). Podľa jej expertky Margherity Tolotto je pozoruhodné, že slovenská vláda na jednej strane organizuje novembrové Európske fórum pre čisté ovzdušie (Clean Air Forum) a na druhej porušuje európsku legislatívu.

Európska agentúra varuje pred kvalitou ovzdušia na Slovensku

Polovica Európanov v mestách je vystavená nadmerne znečistenému vzduchu. Slovensko patrí medzi tri štáty Európskej únie, ktoré nedosiahli cieľ zníženia koncentrácie tuhých častíc PM2,5.

Nedostatočný monitoring

Aj keď je Slovensko jednou z 13 členských krajín s nadlimitnou koncentráciou benzo(a)pyrénu (BaP), podľa Lešinského sú v krajine len štyri stanice, ktoré výskyt tejto pravdepodobne rakovinotvornej látky merajú.

Správa EEA tiež Slovensko zaraďuje medzi šesť najhorších krajín v EÚ v koncentrácii prízemného ozónu. „Robí nám vážne problémy a škody na vegetácii, predovšetkým v lesoch a ekosystémoch, kde patríme medzi päť najhorších krajín v EÚ,“ vysvetľuje odborník pre EURACTIV.sk. Meria ho však len 18 staníc. Ďalšiu škodlivú látku, benzén, monitoruje na Slovensku 12 staníc.

„Chýbajú nám desiatky monitorovacích staníc v problémových oblastiach, ktoré by nám umožnili presnú kvantifikáciu zdrojov znečistenia, ako aj regionálneho prenosu, napríklad na úrovni samosprávy“ myslí si Lešinský.

Počet domácností postihnutých znečistením, špinou alebo inými enviroproblémami

V roku 2017 bolo na Slovensku postihnutých znečistením 10,7 % domácností, čo je pod priemerom európskej pätnástky.

Riešenie: výmena kotlov

Štúdia EEA zaraďuje Slovensko medzi štyri krajiny s najvyššími ročnými hodnotami tuhých prachových častíc PM10 a prvú štvrtinu štátov s najvyššími ročnými hodnotami. Krajina tiež nesplnila záväzok, aby priemer trojročnej expozície jemným prachovým časticiam PM2,5 v rokoch 2015 – 2017 neprekročil úroveň 20 ug/m3.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je pritom bezpečný limit týchto látok polovičný – 10 ug/m3. Najväčším zdrojom PM2,5 a PM10 sú v Európskej únii kúreniská, priemysel a doprava.

Problém priznáva aj envirorezort, verí však v postupné zlepšovanie. Vyhlásil eurofondovú výzvu na výmenu vykurovacích zariadení v obecných budovách a nedávno aj prvú etapu výzvy na výmenu zastaraných kotlov v domácnostiach. Kotly z dotácie by sa do domácností mohli dostať v prvom polroku 2020.

Rezort predpokladá, že vďaka dotácii sa podarí vymeniť približne 10 tisíc zastaraných vykurovacích zariadení. Kotle staršie ako 30 rokov má však podľa ministra životného prostredia odhadom 120 tisíc domácností.

Meškanie plánu

„Prijala sa moderná legislatíva na ochranu ovzdušia, sprísňujú sa limity pre stredne veľké zdroje znečistenia a zaviedla sa možnosť pre obce vyhlásiť nízkoemisné zóny,“ vymenováva  pre EURACTIV.sk ďalšie kroky ministerstva jeho hovorca Tomáš Ferenčák. Dlhodobo budú podľa neho riešiť situáciu strategické dokumenty, na ktorých rezort pracuje.

Jedným z takýchto strategických dokumentov je aj Národný program znižovania emisií (NAPCP). Slovensko je však jednou z desiatich krajín, ktoré ešte do Bruselu neposlali svoju konečnú verziu plánu. Termín, ktorý stanovila Európska komisia, bol apríl 2019.

Ministerstvo životného prostredia oneskorenie ospravedlňuje tým, že čaká na dokončenie Integrovaného národného energetického a klimatického plánu. Podľa Lešinského tento argument nie je relevantný. Za energeticko-klimatický plán je totiž zodpovedné ministerstvo hospodárstva a envirorezort naň nemá priamy dosah.

Zároveň podľa neho žiadne z doteraz schválených alebo predložených opatrení  nevylučujú záväzky ani povinnosť znižovania emisií na Slovensku stanovené v NAPCP. „Zvyšovanie energetickej účinnosti nie je pevne fixované na znižovanie emisií znečisťujúcich látok, ani opačne, aj keď spolu do veľkej miery súvisia,“ konštatuje.

Lešinský naopak v tomto prípade za nadradený považuje NAPCP v gescii envirorezortu, v ktorom sú stanovené ciele redukcie znečisťujúcich látok v ovzduší do roku 2030. „Energeticko-klimatický plán pod ministerstva hospodárstva by mal napĺňanie minimálne týchto záväzkov svojimi opatreniami podporovať, nie opačne,“ vysvetľuje.

Slovenský envirorezort mešká s plánom pre čisté ovzdušie

Ministerstvo životného prostredia SR stále nepredložilo plán kvality vzduchu, ku ktorému ho zaväzuje rozhodnutie Európskej komisie. Ospravedlňuje sa tým, že čaká na dokončenie energeticko-klimatického plánu.

Eurofondy a dodržiavanie legislatívy

Slovensko tiež čelí dvom konaniam Európskej komisie pre porušenie európskej legislatívy o kvalite ovzdušia, tretie európska exekutíva zvažuje. „Európska legislatíva je tu, aby nás chránila pred škodlivými látkami, no slovenská vláda ignoruje svoje právne záväzky,“ konštatuje Margherita Tolotto z EEB.

Nie je pritom podľa nej žiadnym tajomstvom, ako emisie znížiť. „Potrebujeme čistú energiu a vykurovanie, zelenšiu a inteligentnejšiu dopravu, ako aj udržateľnú výrobu a spotrebu potravín,“ pripomína.

Lešinský nerozumie, prečo sa na zlepšovanie kvality ovzdušia viac nevyužívajú eurofondy. Upozorňuje, že do 31. januára boli napríklad prostriedky z EÚ na roky 2014 – 2020 čerpané na menej ako 21 percent.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press