Laureáti Nobelovej ceny chcú od Únie viac výdajov na výskum a inovácie

Ilustračný obrázok. [EFE/ALEKSANDAR PLAVEVSKI]

Zvyšok sveta uteká Európskej únii v podpore vedy a výskum. Európske regióny preto požadujú viac peňazí z kohéznej politiky na podporu vývoja a inovácii po roku 2020.

Európskej únii hrozí, že jej v oblasti vedeckého pokroku ujde vlak. Dvadsaťosmička európskych štátov v investíciách do výskumu a inovácií zaostáva za Spojenými štátmi a viacerými ázijskými krajinami, rýchlym tempom ju dobieha aj Čína.

Viac ako 20 laureátov Nobelovej ceny preto spojilo sily so zástupcami európskeho biznisu a v liste adresovanom lídrom členských štátov žiadajú viac peňazí vo vedecko-výskumnom programe Európsky horizont po roku 2020.

Regióny Európskej únie zase volajú po silnejšej podpore regionálnej vedy a výskumu z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF, eurofondy).

Málo peňazí do inovácií

Apel vedcov prichádza iba pár dní pred nadchádzajúcim summitom Európskej rady, na ktorom sa bude rokovať aj o podobe budúceho Viacročného finančného rámca, teda dlhodobého rozpočtu EÚ pre roky 2021 až 2027. Predsedovia vlád a hlavy štátov sa poslednýkrát v Bruseli stretnú 14. decembra.

„Výskum financovaný zo zdrojov EÚ mal totiž rozhodujúci vplyv a prínos vo viacerých oblastiach, ako pri predchádzaní zbytočnej chemoterapii u žien s rakovinou prsníka, otváraní príležitostí pre batérie a solárne články novej generácie, znižovaní emisií a hluku v leteckej doprave, posilňovaní kyberbezpečnosti či výskume dopadov zavedenia umelej inteligencie na zamestnanosť,“ pripomínajú v liste zásluhy európskeho výskumu.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Signatárom výzvy sa nepáči najmä navrhovaný rozpočet pre vedecko-výskumný program Horizont 2020. Rozpočet najväčšieho komunitárneho – čiže Bruselom riadeného – programu je v súčasnom programovom období 80 miliárd eur. Po roku 2020 ale európska exekutíva okrem zmeny jeho názvu na Európsky horizont plánuje navýšiť jeho sedemročné rozpočtové prostriedky na 100 miliárd eur.

To je podľa vedcov málo. Lídrov členských štátov žiadajú o nárast investícií z Európskeho horizontu, pričom „120 miliárd eur je absolútnym minimom preto, aby bola Európa globálnym lídrom“ vo výskume a vývoji.

Výzvu podpísalo aj 40 vedúcich osobností úspešných európskych spoločností ako Adidas, ArcelorMittal, L’Oréal, či Nestlé. Európske firmy podľa nich vďaka rámcovým programom EÚ „budujú svoje know-how a majú prístup k najnovším technológiám, vysokokvalifikovaným a talentovaným ľuďom a sieti zákazníkov a dodávateľov.“

Dvadsiatka vedcov v liste zas zdôrazňuje úlohu nezávislej expertíznej skupiny, ktorá Európskej komisii radí ako investície do vedy a výskumu čo najlepšie zužitkovať.  „Rámcové programy pre výskum a vývoj sú kľúčové pre výchovu budúcej generácie vedeckých elít, ktoré, poháňané svojou zvedavosťou, budú prinášať prelomové a nečakané objavy,“ argumentujú poprední svetoví vedci.

Únii uteká vlak

Na nedostatočné investície do vyspelých technológii a inovácií nedávno upozornila aj Európska investičná banka (EIB) vo svojej každoročnej správe o investičnom prostredí v EÚ. Európskej dvadsaťosmičke údajne v porovnaní s ostatnými hospodárskymi veľmocami uteká inovačný vlak, upozorňuje banka Únie.

Ak má byť Únia konkurencieschopná na celosvetovej úrovni, musí pri súčasnom tempe nástupu inovácií a digitalizácie investovať do vedy a výskumu viac peňazí ako doteraz. „A musí to robiť inteligentne a odvážne,“ uviedol podpredseda EIB Andrew McDowell.

Únia si stanovila za cieľ investovať do vedy a výskumu tri percentá svojho HDP. Dnes sa ale tieto výdaje stabilne držia na úrovni zhruba dvoch percent, teda rovnako ako v Číne. Spojené štáty do vedy dávajú takmer o polovicu viac, Južné Kórea dvakrát toľko.

Európsky dvor audítorov volá po vyššej hodnote za peniaze v eurofondoch

Slovensko má aj v tomto programovom období problém s pomalým čerpaním eurofondov. Pri rýchlom dočerpávaní pred koncom programového obdobia však hrozí neefektívne využitie finančných prostriedkov, varujú európski audítori. 

Únia podáva trikrát menej patentov ako Japonsko a len 8 percent jej firiem môže byť označených ako „lídri v inováciách“, o polovicu menej ako v USA.

„Ak chce Únia dosiahnuť svoj investičný cieľ vo vede a výskume na úrovni troch percent HDP do roku 2020, potrebovala by každý rok dodatočné investície v hodnote 140 miliárd eur,“ píše sa v správe EIB.

Podpora inovácií v regiónoch

Také zvýšenie rozpočtu programu Európsky horizont, aké od EÚ požadujú vedci, v tejto fáze rokovaní o európskych financiách po roku 2020 už nie je veľmi pravdepodobné.

Novinkou v novom finančnom rámci ale majú byť jednoduchšie podmienky pre synergie medzi centrálne riadenými programami a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi.

Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Únie. Podpora vedy a inovácií by po podľa návrhu Európskej komisie po roku 2020 popri ochrane životného prostredia mala byť kľúčovou investičnou prioritou európskych štrukturálnych fondov.

Z eurofondov sa dá vyťažiť viac, ak si pomôžeme peniazmi z komunitárnych programov EÚ

Európska únia chce v nasledujúcom programovom období posilniť synergie medzi centrálne riadenými programami a európskymi štrukturálnymi fondmi. Slovensko sa to pokúsi využiť. 

Za väčšiu podporu európskeho vedecko-výskumného potenciálu sa vyslovil aj Výbor regiónov, ktorý združuje 350 členov zastupujúcich mestá a regióny EÚ.

„Kohézna politika prispieva k rozvoju výskumu a inovácií viac ako Horizont 2020,“ vysvetľoval na Európskom inovačnom summite v Bruseli predseda Výboru regiónov Karl-Heinz Lambertz. Ako ale priznal, EÚ podľa neho potrebuje obidva európske investičné nástroje – rámcový program na podporu excelentnej vedy a štrukturálne fondy na vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi.

„Každý región potrebuje kohéznu politiku na rozvoj vlastných inovačných možností,“ dodal Lambertz.

Verejné investície na Slovensku sú hlavne z eurofondov

Slovensko sa v rámci EÚ tradične radí medzi krajiny, s najnižším rozpočtom na vedu a výskum. Napriek tomu, že sa pri vstupe do Únie zaviazalo k cieľu investovať tri percentá HDP do vedy a vývoja, v roku 2016 výdaje na túto oblasť len tesne prekročili dve tretiny percenta HDP.

Väčšinu z verejných investícií do pritom tvoria práve prostriedky z fondov EÚ. Na modernizáciu výskumu je prebiehajúcom programovom obdobý zameraný Operačný program Výskum a inovácie s rozpočtom takmer 4 miliardy eur.

Čo sa týka čerpania finančných prostriedkov z centrálne riadeného programu Horizont 2020, Slovensko sa nachádza na konci chvosta Únie.