Macronove reformy naštartujú ekonomiku eurozóny, tvrdia odborníci

Francúzsky prezident Emmanuel Macron. FOTO: Twitter.com

Európski ekonómovia očakávajú hospodársky rast eurozóny v budúcom roku na úrovni 2,3 percenta.

Ekonomika eurozóny by aj v budúcom roku mala pokračovať v solídnom raste. Predpokladajú to v najnovšom prieskume britského denníka The Financial Times ekonómovia, podľa ktorých by budúcoročný rast mali potiahnuť najmä reformy trhu práce vo Francúzsku a očakávané vytvorenie proeurópskej „veľkej vládnej koalície“ v Nemecku.

Komisia predpovedá Slovensku najvyšší ekonomický rast z krajín V4

Zvýšené tempo hospodárskeho rastu povedie k nárastu miezd. Klesať bude naopak nezamestnanosť, deficit verejných financií i verejný dlh.

V rámci prieskumu, ktorý FT uskutočnil v priebehu decembra na vzorke 34 ekonómov, až 31 z nich predpokladá, že ekonomika bloku s jednotnou menou vzrastie na budúci rok v priemere o 2,3 percenta, pričom nemalý počet z nich nevylučuje ani výraznejšie tempo rastu. Tento rok by na základe najnovších odhadov Európskej centrálnej banky (ECB) mala ekonomika eurozóny dosiahnuť 2,4 percentný rast. Na porovnanie, v roku 2016 predstavoval rast ekonomiky bloku len 1,7 percenta.

Ekonomiku euorzóny potiahne Macron

Väčšina oslovených odborníkov zároveň očakáva, že ECB v budúcom roku ukončí program kvanitatívneho uvoľnovania, čiže masívneho nákup dlhopisov eurozóny.  Predseda ECB Mario Draghi však nedávno oznámil, že program nákupu štátnych dlhopisov bude pokračovať minimálne do septembra 2018. Ich objem sa ale od nového roku zníži zo súčasných 60 miliárd eur mesačne na polovicu.

Európska centrálna banka predĺžila nákup dlhopisov. Bude však pomalší

Nákup dlhopisov Európskou centrálnou bankou nekončí. Takzvané kvantitatívne uvoľňovanie bude pokračovať aj po novom roku. Objem nakúpených dlhopisov sa však zmenší o polovicu.

Ekonómovia si veľa sľubujú od nového francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a najmä od jeho reformy pracovného trhu. Prakticky všetci oslovení ekonómovia Macronove reformy schvaľujú, líšia sa však v názore na to, ako rýchlo sa vďaka nim podarí výraznejšie podporiť francúzsku ekonomiku.

Podľa analytika burselského think-tanku Bruegel André Sapira bude Macronov ekonomický program „hlavným dôvodom pokračujúceho hospodárskeho rastu eurozóny“.

Väčšina oslovených ekonómov by privítala prípadné obnovenie veľkej vládnej koalície v Nemecku. Nemecko po septembrových parlamentných voľbách ešte stále nemá zostavenú vládu, strana CDU kancelárky Angely Merkelovej, jej sesterská CSU a stredoľavicová SPD sú však predbežne pripravené diskutovať o tomto variante. Experti sa však rozchádzajú v názoroch na to, ako veľmi sa zmení politika staronovej vlády smerom k hlbšej integrácii eurozóny.

Nemecko: Opäť sa hovorí o veľkej koalícii

Kancelárka Angela Merkelová v sobotu privítala možnosti otvorenia rozhovorov o pokračovaní „veľkej koalície“. Predchádzajúca spolupráca konzervatívcov a sociálnych demokratov podľa nej fungovala dobre.

Na druhej strane, jedným z rizík pre budúci vývoj ekonomiky eurozóny by podľa ekonómov mohli byť talianske voľby, ktoré sa uskutočnia v marci 2018. Ako uviedli, riziko pre rast eurozóny predstavuje prípadné víťazstvo euroskeptických strán. Okrem neistoty súvisiacej s výsledkom talianskych parlamentných volieb sa ekonómovia obávajú aj prípadnej eskalácie napätia medzi USA a KĽDR.