Majú samosprávy záujem o eurofondy? Podľa SaS nie, úrad vicepremiéra sa bráni číslami

Tlačová konferencia strany Sloboda a Solidarita v rámci predstavenia kandidátov na europoslancov 24. februára 2019 v Bratislave. [FOTO TASR/Pavol Zachar]

Slovenské samosprávy podľa SaS kvôli korupcii a klientelizmu strácajú záujem o eurofondy. Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet úspešných projektov ukazuje na zvýšený záujem miest a obcí o peniaze z fondov EÚ.

Korupcia a klientelizmus podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) odrádza slovenské mestá a obce, aby sa uchádzali o európske štrukturálne a investičné fondy. Predseda strany Richard Sulík na utorkovej (30. apríla) tlačovej konferencii SaS k eurofondom povedal, že za to môžu „politici, ktorí o eurofondoch rozhodujú“, pretože „sa rozdeľujú len na základe straníckeho trička“.

SaS navrhuje viacero zmien, ktoré majú čerpanie európskych peňazí zefektívniť a spriehľadniť. Chce vytvoriť Národnú agentúru pre eurofondy a zaistiť prístup k eurofondom všetkým samosprávam bez toho, aby medzi sebou o peniaze museli súťažiť.

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII), ktorý má na starosti koordináciu eurofondov, za vyhláseniami SaS vidí kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu. „SaS opäť ukázala, že jej predseda aj kandidáti do EP netušia, ako Európska únia a eurofondy fungujú,“ odpísal úrad, ktorý riadi Richard Raši (SMER-SD) pre portál EURACTIV.sk.

Je, či nie je dopyt po eurofondoch?

Podľa experta SaS na eurofondy Jána Rudolfa je problém, že vláda nevie vytvoriť „kvalitné implementačné prostredie“. Povedal, že starostovia, primátori a podnikatelia v regiónoch „majú averziu“ voči eurofondom spôsobenú „korupciou, klientelizmom a dlhými lehotami, kým sú schválené projekty“.

„Toto spôsobuje jeden nekalý jav – dnes už nie je dopyt po eurofondoch,“ myslí si kandidát číslo šesť z kandidátky SaS do eurovolieb.

https://www.facebook.com/stranasas/videos/425838404898474/

Podľa ÚPVII ale čísla ukazujú, že záujem samospráv o prostriedky z fondov EÚ rastie. V predchádzajúcom programovom období riadiace orgány mestám a obciam schválili dohromady 3 969 projektov. V polovici súčasného programového obdobia bolo mestám a obciam zatiaľ schválených takmer 2 700 projektov, čo je 67 percent z celkového počtu projektov v predošlom eurofondovom období. Slovensko môže čerpať peniaze do roku 2023.

„Z týchto čísel vyplýva, že trend oproti minulým rokom nemá klesajúcu tendenciu. Práve naopak,“ argumentuje ÚPVII.

Zároveň dodáva, že obce a mestá predkladajú viac projektov, ako sú riadiace orgány schopné vyplatiť z pridelenej alokácie. „To svedčí o pretrvávajúcom záujme územnej samosprávy o prostriedky z fondov EÚ a nie o ´odmietaní´ účasti na tomto procese ako sa to tvrdí v predmetnej otázke,“ bráni sa úrad vicepremiéra.

Čerpáme pomaly?

Ako hovorí expert SaS, klesajúci záujem o eurofondy spôsobuje, že Slovensko pomaly čerpá národnú alokáciu na roky 2014 a 2020. „Prešla polovica obdobia a máme 22-percentné čerpanie,“ odkazuje Rudolf na poslednú informáciu o čerpaní z februára tohto roku.

Slovensko má pre toto obdobie z európskych štrukturálnych a investičných fondov k dispozícii 15,3 miliardy eur. Podľa údajov Európskej komisie bolo Slovensku vyplatených 26 percent (takmer 4 miliardy eur) z pridelených peňazí. Pomalšie v Únii čerpajú len štyri krajiny (Španielsko, Malta, Taliansko a Chorvátsko). Ani polovica krajín však zatiaľ nevyčerpala viac ako tretinu národnej obálky. Viac ako polovicu vyčerpala jedna krajina – Fínsko.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

ÚPVII hovorí, že zvýšenie čerpania európskych dotácií je jeho „absolútnou prioritou“ . Zároveň ale priznáva, že by privítalo, keby bola implementácia rýchlejšia. Za nízkymi číslami je podľa úradu pomalý nábeh v čerpaní počas prvých dvoch rokov programového obdobia. Ďalším dôvodom je projektový cyklus, kedy peniaze na projekt môžu byť vyplatené až po vyhlásení výzvy, predložení žiadosti o finančnú podporu, hodnotení projektu, uzatvorení zmluvy a verejnom obstarávaní.

ÚPVII tiež pripomína, že vo vyhlásených výzvach je už 97 percent z celkovej alokácie. Zazmluvnených je skoro 56 percent peňazí, pričom do konca roka by toto číslo podľa ÚPVII malo narásť na 70 percent. „Z toho je zrejmé, že máme vytvorené podmienky a existuje dostatočný potenciál na aj na rýchlejšie čerpanie,“ odpísal úrad portálu EURACTIV.

Hoci programové obdobie trvá sedem rokov, súčasné pravidlá politiky súdržnosti umožňujú členským krajinám uzatvárať zmluvy a čerpať eurofondy do roku 2023. Pravidlo n+3 ale tiež krajinám určuje minimálne objemy finančných prostriedkov, ktoré musia vyčerpať v každom roku, inak o ne prídu. Slovensku tak napríklad prepadne minimálne 80 miliónov eur za pozastavené výzvy na dlhodobý výskum vypísané ešte za bývalého ministra školstva Petra Plavčana.

Podľa Rašiho úradu ale Slovensko aj vďaka tomuto pravidlu v predošlom programovom období dosiahlo čerpanie na úrovni 97 percent. Vtedy ale platilo pravidlo n+2, ktorá krajinám dávalo k dobru len dva roky.

Samosprávy by vyčerpali aj viac

S tým, že zo strany samospráv klesá dopyt po výzvach, nesúhlasí ani Výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milan Muška. Ako tvrdí, krajské mestá majú na stole veľa projektov, pričom mestá sa do nich nezapájajú len výnimočne.

Pridáva údaje, podľa ktorých sa len v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) úspešne zazmluvnilo 75 percent projektov (417 projektov) od stovky miest. Až v rámci zvyšných 25 percent sú podľa Mušku starostovia, ktorí eurofondy odmietajú z princípu, prípadne ich výzvy neoslovili alebo nie sú v súlade s ich potrebami.

Eurofondy a náročné pravidlá: Ako samosprávam uľahčiť čerpanie?

Ak chcú mestá a obce úspešne čerpať eurofondy, nemôžu čakať na vyhlásenie výziev, ale pripravovať vlastné projekty do zásoby. Štát by mal zase zjednodušiť pravidlá verejného obstarávania a do nového programového obdobia znížiť počet operačných programov.

„Osobne si myslím, že samospráva má dostatočnú absorpčnú schopnosť, aby  eurofondové zdroje, ktoré má k dispozícii plne využila a napríklad v IROP by som sa nebál uvažovať aj o zvýšení objemu zdrojov pre samosprávy,“ uviedol pre EURACTIV.

Podpredseda ZMOS ale nevylučuje, že systém využívania európskych dotácií na Slovensku sprevádzajú problémy. V rukách vlády je podľa neho rozhodnutie o zjednodušení a zefektívnení čerpania eurofondov.

Štát by sa podľa neho mal pozrieť na to, prečo eurofondy podľa mnohých v Česku a Poľsku fungujú lepšie. „Treba si však postaviť aj ďalšie otázky typu, ako na čerpanie vplýva rezortizmus, či má vláda dostatok nástrojov na to, aby eurofondy naozaj riadila, alebo za to zodpovedajú len riadiace orgány, prečo sme dovolili vytvoriť systém agentúr, ktoré participujú na eurofondoch,“ pýta sa Muška.

Peniaze pre všetkých

Ján Rudolf na tlačovej konferencii tiež predstavil, ako si zefektívnenie čerpanie eurofondov predstavuje SaS. Hlavným návrhom je zavedenie princípu nárokovateľnosti financií z fondov EÚ. Podľa neho by žiadatelia o eurofondy navzájom nesúperili o pridelenie európskych peňazí. Každý starosta, ktorý splní predom stanovené podmienky pre čerpanie, automaticky bude mať nárok na finančný príspevok.

„Prečo má primátor Púchova súťažiť s primátorom Medzilaboriec, kto napíše lepší projekt na rekonštrukciu materskej škôlky,“ pýta sa kanidát na europoslanca.

Navrhované pravidlo, ako hovorí, odstráni z eurofondov korupciu a klientelizmus. „Starosta nebude musieť hľadať konzultačné firmy, ktoré mu sľúbia, že majú konexie na ministerstve a bude tiež jedno, z akej politickej strany bude,“ vysvetľuje Rudolf.

Podľa ÚPVII európska legislatíva princíp nárokovateľnosti nevylučuje. Tvrdí, že na Slovensku takýto postup nie je novinkou. V súčasnom programovom období sa využíva pri systéme podpory obnoviteľných zdrojov energie v rámci projektu Zelená domácnostiam či projekte WiFi pre Teba.

Milan Muška hovorí, že princíp súťaže v eurofondoch je filozofiou EÚ odkedy Slovensku čerpalo peniaze z predvstupových fondov. „Vždy sme boli konfrontovaní s tým, že je to súťaž a eurofondy sú pre úspešných.“ Myšlienku garantovaných zdrojov považuje za zaujímavú a podľa jeho slov ZMOS s ňou pracuje pri prípravách nového programového obdobia. Dodáva ale, že je potrebné vyriešiť, ako v takomto nastavení zaistiť plynulé čerpanie, „aby sa implementácia neodkladala na poslednú chvíľu.“

Národná eurofondová agentúra

SaS ďalej navrhuje zlúčiť všetky inštitúcie, ktoré dnes majú na starosti eurofondy, do jednej Národnej agentúry. Starostovia sa v dnešnom systéme podľa Rudolfa cítia ako „Alenka v ríši divov“ a majú problém zistiť, ktoré inštitúcie pri jednotlivých projektoch spravujú peniaze. „My tvrdíme, že bude všetko pod jednou strechou. Budú to rovnaké a jednoduché pravidlá pre všetkých,“ dodáva expert SaS.

Úrad podpredsedu vlády ale tvrdí, že počet predložených projektov ukazuje, že samosprávy vedia „veľmi dobre“, na ktoré inštitúcie sa so žiadosťou o eurofondy majú obrátiť. V  návrhu SaS úrad nevidí pridanú hodnotu. „Celý proces centralizácie viac ako 3 500 úradníkov zodpovedných za proces implementácie by bol z časového ako aj finančného hľadiska pomerne náročným úkonom“. Podľa ÚPVII by sa tým navyše oslabili kompetencie regiónov pri rozhodovaní o eurofondoch, a nepovažuje „to za správnu cestu“.

Na vláde vzniká nový orgán, ktorý má pomôcť s novou koncepciou eurofondov

Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu navrhuje vytvoriť Radu vlády pre politiku súdržnosti na roky 2021 až 2027. Rašiho úrad sa chce vyhnúť chybám, ktoré spôsobili problémy s čerpaním eurofondov v súčasnom programovom období. 

Podpredseda ZMOS si však myslí, že centralizácia riadenia eurofondov je nevyhnutná, nakoľko je finančne efektívnejšia a zjednodušuje prístup žiadateľov k eurofondom.  ZMOS navrhuje vytvorenie jedného riadiaceho orgánu pre všetky terajšie operačné programy. Ako dobrý príklad uvádza Česko, kde zriadili ministerstvo pre miestny rozvoj.

„Už dnes zápasíme aj s nedostatkom odborných manažérskych aj hodnotiacich kapacít,“ vysvetľuje Muška. Za krok správnym smerom preto považuje vytvorenie centrálneho webu Centrálneho koordinačného úradu. „Ak bude dobre fungovať, odstráni sa odkázanosť obcí v tomto smere na komerčné weby agentúr,“ dodáva.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press