Mal byť už hotový, no možno nezačne načas: Štyri kľúčové fakty o budúcom rozpočte EÚ pred summitom

Lídri členských štátov počas summitu Európskej rady. [EPA-EFE/Julien Warnand]

Aký veľký bude sedemročný európsky rozpočet a ako ho Únia zafinancuje? Komisia aj Parlament už svoju víziu predstavili, no čaká sa na členské štáty. Hrozí, že sa zopakuje situácia z roku 2013, kedy lídri EÚ dohodli rozpočet len tesne pred jeho štartom.

Ak sa diskusia nezasekne iba na brexite, tohtotýždňový summit Európskej rady (17.- 18. októbra) bude hlavne o číslach. Jednou z hlavných tém stretnutia premiérov a prezidentov bude nový Viacročný finančný rámec (VFR), teda dlhodobý rozpočet Únie na roky 2021 až 2027.

Európski lídri musia čo najrýchlejšie vyriešiť veľkosť rozpočtu a spôsob jeho financovania. Budú členské štáty do neho odvádzať viac peňazí, alebo sa Únia dohodne na nových vlastných daniach? Od odpovedí závisí aj ďalší osud eurofondov a poľnohospodárskych dotácií. Portál EURACTIV.sk prináša zrhnutie štyroch hlavných otázok najbližších rozpočtových diskusií.

Kedy a ako vznikne dohoda na rozpočte?

Proces prijímania Viacročného finančného rámca upravuje článok 312 Zmluvy o fungovaní EÚ. Ústrednú rolu v ňom hrá Rada EÚ, teda členské štáty. Na dohodu o novom sedemročnom rozpočte je potrebný ich jednomyseľný súhlas. Hlavné rozhodnutia vznikajú na pôde Rady pre všeobecné záležitosti (GAC), v rámci ktorej sa stretávajú ministri zahraničia.

Základný rámec diskusie o rozpočte EÚ určuje svojim návrhom Komisia. K nemu sa potom vyjadrujú členské štáty a Európsky parlament. Politické usmernenia poskytujú premiéri a prezidenti EÚ, čo sa od nich očakáva aj tento týždeň.

Výsledný rozpočet tak musí schváliť aj Európsky parlament. V praxi to znamená, že Parlament môže pozíciu Rady schváliť alebo zamietnuť, ale nemôže urobiť žiadne zmeny. Do nariadení a čísel ale môže prehovoriť v rámci niekoľkých paralelných trialógov k jednotlivým návrhom Komisie.

Európsky dvor audítorov volá po vyššej hodnote za peniaze v eurofondoch

Slovensko má aj v tomto programovom období problém s pomalým čerpaním eurofondov. Pri rýchlom dočerpávaní pred koncom programového obdobia však hrozí neefektívne využitie finančných prostriedkov, varujú európski audítori. 

V článku 312 stojí, že všetky zainteresované inštitúcie EÚ musia v priebehu celého postupu „prijať opatrenia potrebné na uľahčenie jeho prijatia“. Podľa europoslancov ale na strane členských štátov k tomu nedochádza. V uznesení, ktoré zákonodarcovia prijali minulý týždeň, pripomínajú, že kým Parlament svoju všeobecnú pozíciu k VFR schválil ešte v roku 2018, Rada neotvorila „žiadne zmysluplné rozhovory“. „(Europarlament) sa domnieva, že takéto minimalistické kontakty sa nedajú považovať za uspokojivú medziinštitucionálnu spoluprácu a nie sú v súlade s tým, čo sa v zmluve výslovne vyžaduje,“ konštatujú.

Komisia aj Parlament majú obavy, že sa zopakuje situácia z roku 2013, kedy európski lídri rozpočet dohodli na poslednú chvíľu – iba dva týždne pred štartom nového rozpočtového obdobia. Zdĺhavé diskusie spôsobili, že spustenie niektorých programov začalo s veľkým oneskorení. Niektoré členské štáty majú preto dodnes problémy s pomalým čerpaním eurofondov.

Pôvodný plán Komisie bol, že dohoda bude hotová do konca roku 2018. Druhým referenčným termín boli európske voľby. Optimistické predpovede dnes hovoria o konci roku 2019. Vzhľadom na pomalý postup v rokovaniach je však dohoda pravdepodobná skôr v prvej polovici roku 2020.

Viac? Menej? Rovnako?

V diskusiách o budúcnosti európskych financií bude veľa trecích plôch. Tou najzásadnejšou zatiaľ stále zostáva samotná veľkosť rozpočtu. O nej sa odvíjajú ostatné diskusie o rozpočtových kapitolách.

Z pohľadu objemu rozpočtu je kľúčové, že z EÚ odchádza druhý najväčší čistý platca do rozpočtu – Veľká Británia. Ako minulý týždeň na plenárnej schôdzi Európskeho výboru regiónov upresnil dosluhujúci eurokomisár pre rozpočet Günther Oettinger, výpadok britských príspevkov v rozpočte každoročne vytvorí dieru v hodnote zhruba 12 miliárd eur. V sedemročnom horizonte tak bude spoločný rozpočet chudobnejší o 84 miliárd eur.

Európska komisia navrhuje, aby polovicu rozpočtovej diery vykryli členské štáty vyššími príspevkami a tú druhú škrty v rozpočtoch niektorých tradičných európskych politík. V predstavách exekutívy EÚ by mal však rozpočet aj napriek brexitu narásť. V roku 2013 sa rokovania o finančnej perspektíve niesli v atmosfére dozvukov ekonomickej krízy a úspor v národných rozpočtoch. Po rokoch rastu spoločných rozpočtových prostriedkov sa tak Únia dohodla na miernom znížení – na jedno percento HND EÚ.

Návrh rozpočtu na roky 2021 až 2027 teraz počíta s jeho zvýšením na 1,11 percenta HND, teda na 1 135 miliárd eur (v záväzkoch v cenách roku 2018). Hlavným argumentom je narastajúci počet európskych politík.

Ambície vs. zdroje: Viacročný rozpočet EÚ 2021-2027

ŠPECIÁL / Slovensko sa pripravuje na škrty vo finančných tokoch z EÚ a na nové podmienky. Debata o európskom rozpočte na ďalších 7 rokov oficiálne začala.

Tieto čísla sa však nepáčia Európskemu parlamentu ani členským štátom. Europarlament stihol schváliť svoju pozícii k VFR ešte v starom zložení. V otázke veľkosti rozpočtu je postoj jasný: EÚ potrebuje viac peňazí a nie škrty. Požiadavku na 1,3 percenta HND EÚ minulý týždeň (10. októbra) posvätili aj noví europoslanci.

Členské štáty zatiaľ svoju spoločnú pozíciu k objemu rozpočtu nemajú. Dohoda o konkrétnych číslach by mala vzniknúť v najbližších mesiacoch pod taktovkou fínskeho predsedníctva. Už teraz je však zrejmé, že členské štáty nebudú tak ambiciózne ako Parlament.

Vyšší rozpočet totiž predpokladá aj vyššie odvody štátov. To sa pochopiteľne nepáči tým, ktorí dnes do rozpočtu platia najviac. Nemecko, najväčší čistý prispievateľ do európskej pokladnice, odmieta prekročiť hranicu jedného percenta HND. Podľa informácií bruselského portálu Politico Fíni navrhujú rozpočet vo výške medzi 1,03 až 1,08 percenta HND.

Pre Slovensko je zvýšenie rozpočtu jedna z hlavných priorít. „Navýšenie zdrojov je podmienkou pre rozumnú rovnováhu medzi dlhodobými politikami a novými výzvami,“ píše sa v rámcovej pozícii schválenej vládou Petra Pellegriniho. V tomto sa môže oprieť o slušnú silu 14 krajín takzvaných priateľov kohézie, ktorých spoločným záujmom je udržať čo najvyššiu úroveň eurofondov.

Minister financií Ladislav Kamenický po júlovom stretnutí Rady EÚ hovoril, že Slovensko podporí „kompromisnú pozíciu“ 1,13 percenta HND.

Príjmy a rabaty

Európska dvadsaťsedmička zároveň hľadá čerstvé peniaze na financovanie nových priorít: ochrana vonkajších hraníc, bezpečnosť, inovácie či transformáciu priemyslu. Do toho šéfka Komisie Ursula von der Leyen, sľubuje, EÚ bude vo svete hrať dôležitejšiu geopolitickú úlohu vo svete, čo samozrejme na rozpočet vytvorí ďalší tlak. Kde teda Únia nájde peniaze na nové výzvy?

Dezignovaný eurokomisár pre rozpočet Johannes Hahn, ktorý bude zodpovedný za príjmovú stranu rozpočtu, na vypočúvaní v rozpočtovom výbore europarlamentu podobne ako jeho predchodca Oettinger zopakoval výzvu Komisie, aby členské štáty našli zhodu na nových vlastných zdrojoch rozpočtu. Tie dnes tvoria zhruba len 30 percent príjmov spoločného rozpočtu, zvyšok pochádza z priamych príspevkov štátov EÚ.

Exekutíva EÚ v balíku návrhov k rozpočtu navrhla tri nové vlastné zdroje. Dva – odvod z nerecyklovaných plastových obalov a odvod časti príjmov z predaja emisných povoleniek – majú okrem zdrojov aj motivovať členské štáty k plneniu environmentálnych cieľov. Treťou je nová firemná daň (smernica CCCTB). V diskusiách členských štátov sa objavili aj ďalšie návrhy: napríklad daň z leteckého paliva. Predsedníčka eurokomisie von der Leyen tiež navrhuje uhlíkové clo a digitálnu daň.

Dorástla EÚ na vlastné dane?

V Európskej únii sa diskutuje o nových vlastných zdrojoch založených na plastovej, emisnej, leteckej, firemnej či bankovej dani. Mali by pomôcť naplniť nový sedemročný európsky rozpočet po brexite a zároveň podporiť európske politiky. 

Komisia má v tejto otázke spojenca v Európskom parlamente, ktorý avizuje, že rozpočet bez nového koša nových príjmov zablokuje. „Bez nových vlastných zdrojov dohoda o budúcom rozpočte skrátka nebude,“ hovorí Jan Olbrycht (EPP), ktorý v rokovaniach o rozpočte zastupuje Parlament.

Keďže ide o daňové otázky, ktoré majú plne v kompetencii členské štáty, treba zrejme očakávať ešte ťažšiu diskusiu ako v otázke národných príspevkov. Ako nedávno v sérii článkov informoval portál EURACTIV.sk, rokovania o nových vlastných zdrojoch zatiaľ nemajú jasný výsledok. Najväčší ohlas medzi členskými štátmi získal zdroj založený na nerecyklovanom plaste. Johannes Hahn však na vypočúvaní v europarlamente prekvapivo povedal, že podľa jeho informácií sú členské štáty najviac otvorené uhlíkovému clu.

Reforma vlastných zdrojov by okrem toho mala zahŕňať aj ukončenie rabatov pre niektoré členské štáty. Ide o zľavy z príspevku do spoločnej kasy, ktorý sa v minulosti vyrokovali niektoré členské štáty. Za „matku všetkých rabatov“ predstavitelia často označujú práve ten britský, ktorý pre Britániu ešte v roku 1984 vybavila premiérka Margaret Thatcherová. V roku 2011 predstavovala viac ako tri miliardy eur.

Briti v minulosti odmietali diskutovať o akomkoľvek znižovaní rabatu. Komisia preto chce brexit využiť na zrušenie všetkých výnimiek, ktoré krivia obraz na strane príjmov. Rabaty majú aj Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko.

Kam s peniazmi?

Zmeny v rozpočte sa nedotýkajú len príjmovej strany. Čo sa týka výdajov, očakávajú sa škrty v tradičných politikách. Kohézna politika, teda eurofondy, podľa návrhu exekutívy EÚ budú nižšie o 10 percent. Spoločná poľnohospodárska politika sa má zoštíhliť o sedem percent. Tieto dve kapitoly napriek tomu stále tvoria dve tretiny rozpočtu.

Okrem množstva peňazí musí EÚ v obidvoch prípadoch doriešiť niekoľko čiastkových otázok, ktoré ale potenciálne môžu blokovať dohodu o VFR. Či už ide o mieru štátneho spolufinancovania v prípade fondov EÚ, alebo otázku stropovania priamych platieb v prípade agropolitiky EÚ.

Pre viacero – prevažne kohéznych – krajín bude tiež dôležitý manažment oboch politík.

Tu na seba narážajú dva pohľady. Na jednej strane členské štáty chcú väčšiu slobodu v rozhodovaní, ako dotácie využijú. Komisia tento apel pretavila aj do návrhu rozpočtu, hoci podľa niektorých krajín stále nedostatočne. Vadí im hlavne prísne naviazanie dotácií na ochranu životného prostredia a vedu a výskum.

Koordinuje fondy EÚ: O časti eurofondov by mohli rozhodovať priamo regióny

V rozhodovaní o eurofondoch potrebujeme väčšiu slobodu. Hospodárstvo krajiny sa nedá naplánovať na desať rokov dopredu. Slovensko má navyše naďalej iné problémy ako bohatšie členské krajiny ako Rakúsko a Nemecko, hovorí DENISA ŽILÁKOVÁ.

Na druhej strane chce mať Komisia väčšiu kontrolu nad tým, či sa európske peniaze – vrátane eurofondov a priamych platieb – využívajú v súlade s dohodnutými pravidlami. Preto navrhuje nový mechanizmus, ktorý platby z rozpočtu viaže na dodržiavanie princípov právneho štátu a nezávislosť súdnictva. Aj o tom budú lídri na summite diskutovať. Podľa Fínska, ktoré predseda Rade EÚ, sú členské štáty pripravené nový sankčný nástroj podporiť.

Na stole je tiež návrh Von der Leyen na vytvorenie nového Fondu pre spravodlivú transformáciu, ktorý má hlavne uholným regiónom pomôcť, aby ich postupný útlm ťažby až tak nebolel. Zatiaľ nevieme, odkiaľ nový fond zoberie peniaze. Predstavitelia Komisie zatiaľ nevylúčili, že časť z nich pritečeie z kohéznej politiky, čo by zrejme naraziol na odpor členských štátov.

Naopak, niektoré rozpočtové kapitoly si v ďalších siedmich rokoch prilepšia. Komisia chce posilniť Fond na vnútornú bezpečnosť; strojnásobiť rozpočet na riadenie vonkajších hraníc, migrácie a azylu; zdvojnásobiť peniaze pre výmenný študentský program Erasmus+; či vytvoriť nový Európsky obranný fond na rozvoj obranných spôsobilostí a obranného výskumu.

Partner

Projekt DG REGIO: Review of EU Cohesion Policy in Slovakia

Sledujte

Partneri projektu

Partneri projektu: TUKE, Petit Press