Malí získajú tisíce, veľkí stratia desaťtisíce: Experti vypočítali, čo spôsobí Mičovského zmena v agrodotáciách

Na snímke minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV) Ján Mičovský (OĽaNO). [FOTO TASR/Pavel Neubauer]

Redistributívna platba, ktorú chce zaviesť ministerstvo pôdohospodárstva, by podľa analýzy poľnohospodárskych analytikov po dlhej dobe priniesla podstatný zásah do prerozdeľovania agrodotácií na Slovensku. Významná časť dotácií by sa od veľkých fariem odklonila k malým a stredným farmárom.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽaNO) sa opäť dostal do sporu s farmármi ohľadom zmeny pravidiel v dotáciách zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (SPP). Aj tentokrát ide o zámer ministerstva pôdohospodárstva podporiť malé farmy. Rezort plánuje zmeniť agrodotačné pravidlá v ich prospech – a na úkor veľkých fariem.

Táto zmena môže podľa analytikov na rozdiel od avizovaného stanovenia limitu dotácií, koľko môže poberať jedna farma (takzvané stropovanie priamych platieb), citeľne podporiť malé a stredné farmy.

„Detaily zatiaľ nie sú známe, ale ak sa tak stane, pôjde o prvý podstatný zásah do rozdeľovania priamych platieb pre slovenských poľnohospodárov po dlhšej dobe,“ predpokladajú Ján Pokrivčák a Marián Tóth zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (SPU).

Prečo pridať menším

Portál Poľnoinfo minulý týždeň priniesol informáciu, že agrorezort zvažuje od tohto roka zaviesť takzvanú redistributívnu platbu. Ide o jeden z nástrojov agropolitiky EÚ, ktorý členským štátom umožňuje nasmerovať viac hektárových dotácií pre menšie farmy. Redistributívna platba funguje tak, že všetky farmy do určitej výmery dostanú vyššiu dotačnú podporu. Od tejto hranice potom budú poberať už len základné platby na hektár, ktoré sú nižšie.

V koncentrácii európskej finančnej podpory patrí Slovensku prvenstvo v celej Únii. Až 94 percent všetkých dotácií skončí na účte 20 percent najväčších fariem. Práve takéto situácie by mala redistributívna platba riešiť. A preto ju aj súčasná vláda dokonca vpísala priamo do svojho programového vyhlásenia.

„Dôvod na zvýšenú podporu malých fariem je ten istý, ako je dôvod na nižšie zdaňovanie chudobných, to znamená, že v sociálnom štáte subjekty s nižšími príjmami platia nižšie dane a dostávajú vyššie dotácie ako bohaté subjekty,“ vysvetľujú poľnohospodárski analytici vo svojej analýze.

EÚ presadila tento nástroj do spoločnej agropolitiky, pretože malí farmári majú nižšie príjmy, ako  veľkí. Na Slovensku sú zároveň menší viac závislejší na európskych agrodotáciách, ako v nedávnom dokumente konštatuje Európska komisia.

„Malé farmy totiž nemôžu využívať ekonómiu z rozsahu, ako to robia veľké farmy a majú aj horší prístup k úverom,“ vysvetľujú ďalej analytici.

Čo vieme

Hoci sa o zavedení redistributívnej platby hovorí už dlho, a sľubovali ju pred štartom súčasného programového obdobia aj bývalé vedenia ministerstva pôdohospodárstva, Slovensko ju nikdy nevyužilo. Nepoužilo ani ostatné nástroje na rovnomernejšie rozdelenie dotácií, ako spomínané stropovanie platieb, a iba v obmedzenom rozsahu degresivitu priamych platieb, čiže ich znižovanie v závislosti od veľkosti farmy. Aj preto dnes slovenskí farmári poberajú prakticky rovnaké hektárové podpory – bez ohľadu na to, či produkujú na desiatkach alebo tisíckach hektárov.

Redistributívnu platbu v súčasnosti poľnohospodárom vypláca deväť členských krajín EÚ. Minister Mičovský teraz potvrdil, že agrorezort do tohto zoznamu plánuje zaradiť aj Slovensko. „Áno, chceme podporiť malých farmárov a prvý raz urobíme tú platbu, ktorá sa nazýva redistributívna,“ povedal.

Rezort by redsitributívnu platbu mohol zaviesť už v tomto roku. V takom prípade by svoje rozhodnutie musel Európskej komisii oznámiť do 19. februára.

Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Dôležité je, že zavedenie redistributívnej platby bude znamenať zníženie základných hektárových platieb. Čím vyššie sa určí hektárový strop pre redistributívnu platbu, tým viac sa zníži základná hektárová platba a teda aj dotačné príjmy veľkých fariem.

Šéf agrorezortu ale zatiaľ odmietol upresniť bližšie parametre redistributívnej platby. „Je to citlivý výpočet, ktorý vyžaduje ešte pomerne veľa algoritmov, takže presné číslo by som povedať nechcel. Potom by to putovalo v mediálnom priestore, takže v tejto chvíli ho nepoviem,“ dodal minister.

Mičovský ale povedal, že pravidlá EÚ umožňujú pomocou redistributívnej platby zvýšiť dotácie do 28 hektárov. Európska legislatíva ale hovorí, že členské štáty si prahovú hodnotu môžu určiť až do výška priemernej rozlohy poľnohospodárskeho podniku v danej krajine. Ako poukazujú experti z SPU, priemerná veľkosť farmy na Slovensku je 80 hektárov. Ak vezmeme do úvahy iba farmy, ktoré poberajú dotácie, tak dokonca 100 hektárov.

Na prvé hektáre môže členský štát navýšiť platby maximálne o 65 percent jednotnej platby na hektár (SAPS platba).

Malí získajú tisíce, veľkí stratia desaťtisíce

Autori analýzy vo svojich výpočtoch preto počítali so všetkými troma scenármi – teda dotačnými platbami do 28, 80 aj 100 hektárov. Dopady vyčíslili pre rôzne druhy veľkostných fariem.

Najmenšie farmy, teda s rozlohou 20 hektárov, by si najviac prilepšili v prípade prvej možnosti, o ktorej hovoril aj minister Mičovský. Hektárová dotácia by im poskočila o o 71 eur a celkovo by sa zavedením redistributívnej platby zvýšila ich podpora o 1 242 eur.

Vplyv redistributívnej platby podľa súčasných podmienok na dotácie fariem na Slovensku (Zdroj: výpočty Ján Pokrivčák a Marián Tóth.

Pre veľké farmy by najväčším strašiakom bola redistributívna platba vyplácaná do 100 hektárov. Pri takomto scenári by si šesťtisíc hektárová farma oproti súčasnosti pohoršila až o vyše 92 tisíc eur. Základná platba, ktorú dnes dostávajú za každý hektár by sa totiž znížila až o takmer deväť eur. Naopak, 100 hektárovej farme by dotačné príjmy stúpli o päťtisíc eur.

Uvedené výpočty sa riadia súčasnými európskymi predpismi, ktoré budú platiť do konca prechodného obdobia agropolitiky EÚ, teda do roku 2022. Od roku 2023 sa už bude platiť nové pravidlá, o ktorých v súčasnosti rokujú inštitúcie EÚ.

Podpora malých v budúcom období

Už dnes je isté, že podpora malých a stredných fariem cez redistributívnu platbu bude možná aj v novom programovom období. Nie je ale zatiaľ známe, či a v akej podobe bude povinná pre každý štát EÚ.

Podľa návrhu Európskej komisie z roku 2018 by Slovensko malo od roku 2023 zaviesť redistributívnu platbu na maximálne 100 hektárov, pričom jej výška by mohla dosiahnuť 100 percent základnej platby. Dvadsať hektárovým farmám by sa dotačné príjmy zvýšili takmer 1 400 eur, 100-hektárovým o vyše sedem tisíc eur. Veľkej farme so šesťtisíc hektármi by sa dotácie zoškrtali o viac ako 130 tisíc eur.

Vplyv redistributívnej platby podľa podmienok po roku 2022 na dotácie fariem na Slovensku (Zdroj: výpočty Ján Pokrivčák a Marián Tóth.

Autori analýzy preto konštatujú, že redistributívna platba podporí malé a stredné farmy, pričom neohrozí produkciu a potravinovú bezpečnosť.

„Priame platby sú totiž odviazané od produkcie, lebo sú vyplácané na pôdu, nie na vyprodukované komodity. Nedá sa preto očakávať pokles produkcie veľkých fariem, priam naopak,“ vysvetľujú.

„Vieme veľmi dobre z našej histórie, že veľké dotácie pre podniky nikdy neviedli k vysokej produktivite alebo nárastu pridanej hodnoty. U malých a stredných fariem je zvýšenie produkcie možné, ak sa zabezpečia dotácie pre komerčne orientované malé a stredné farmy. Tým v súčasnosti chýbajú peniaze na rozvoj a vyššie priame platby im umožnia získať viac úverov od komerčných bánk a viac investovať,“ uzatvárajú.

Znepokojení farmári

Na informáciu okamžite reagovali farmári. Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore (SPPK) sa nepáči, že ministerstvo dôležité zmeny v dotáciách prijíma bez širšej diskusie. „Dnes sme poslali ministrovi list, kde ho žiadame o konkrétne informácie. Včera mimoriadne zasadalo predstavenstvo SPPK a budúci týždeň rozhodneme o ďalšom postupe v tejto veci,“ cituje predsedu združenia Emila Macha portál Poľnoinfo.

Postup ministerstva kritizuje aj predseda parlamentného Výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta (Sme rodina). Karahuta podporuje zavedenie redistributívnej platby, no až od roku 2023.

Hojsík tvrdí, že Slovensko premrhalo možnosť zastropovať agrodotácie, ministerstvo nesúhlasí

Agrorezort tvrdí, že so zmenou systému priamych platieb v prospech malých farmárov musí počkať na európske nariadenie o prechodnom období agropolitiky EÚ. Podľa europoslanca Hojsíka sa ale prechodné obdobie bude riadiť súčasnými pravidlami a tak ministerstvo čakať nemuselo. 

„Náš nesúhlasný postoj je v tom, že počas toho roku, kedy sú nastavené všetky procesy, to znamená, že poľnohospodári sú v hospodárskom roku, za pár mesiacov bude žatva, sa im zrazu zoberie významná časť peňazí,“ povedal Karahuta.

Expert hnutia Sme rodina pre agropotravinárstvo na základe svojich výpočtov hovorí, že tento krok nepodporí malých a stredných farmárov. Tým by podľa neho viac pomohlo zastropovanie platieb pre veľké farmy.

„V piatok som zverejnil svoje stanovisko, v ktorom som požiadal nespokojných farmárov, že redistributívna platba ešte nie je definitívna, aby neprejavovali svoju nespokojnosť protestnými akciami. Situáciu budeme v najbližších dňoch riešiť cestou koaličných rozhovorov,“ odkázal na Facebooku Karahuta.