Malo by Slovensko obmedziť agrodotácie veľkým farmám? (ANKETA)

Ilustračný obrázok. [Pixabay]

Podľa väčšiny odborníkov z oblasti pôdohospodárstva by mal agrorezort do nového programového obdobia určiť limit, koľko európskych dotácií môžu poberať poľnohospodárske podniky. Stropovanie platieb by sa podľa nich malo vypočítať na konečného užívateľa výhod, čím sa zamedzí jeho obchádzaniu delením na menšie farmy. Súčasne ale upozorňujú, že ide len o jeden z mnohých nástrojov, ktoré Slovensko musí prijať, aby vyriešilo nahromadené problémy v domácom agrosektore.

Hoci ide len o jedno z mnohých opatrení pre budúce dotačné obdobie v Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ (SPP), ktoré určite nebude liekom na všetky choroby slovenského poľnohospodárstva, medzi farmármi sa o stropovaní agrodotácií už tradične vedú veľké diskusie.

Stropovanie poľnohospodárskych priamych platieb je dodnes v Únii dobrovoľné a záleží iba od členského štátu, či ho využije. Slovensko sa tomuto kroku doposiaľ úspešne vyhýbalo. Na základe európskych pravidiel sa platby iba povinne znižujú – nad 150 tisíc eur o päť percent.

Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) ale priamo do svojho programového vyhlásenia napísala, že zavedie pevný limit dotácií pre slovenské agrárne podniky. Jej cieľom je „aby výrazne podporila malých, mladých, rodinných a začínajúcich poľnohospodárov, zároveň pokryla výdavky kľúčové pre udržateľné hospodárenie na pôde, ako aj výdavky súvisiace so zmenou klímy, životným prostredím, pôdou, životnými podmienkami zvierat a zabezpečením potravinovej sebestačnosti, ako aj rozvoja vidieka“.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už ohlásil, že vládny prísľub od nového roka naplní a počas prechodného obdobia (roky 2021 až 2023) v Spoločnej poľnohospodárskej politike  EÚ (SPP) si stropovanie vyskúša. Podľa zverejnených informácií bude rezort platby vyplácať farmám do 500 tisíc eur. Súčasne bude strop navyšovať o mzdové náklady farmy a stropovať bude iba základnú platbu, pričom na environmentálne dotácie (dodatočné podpora pre aktivity prospešné pre prírodu), redistributívnu platbu (slúži na prerozdelenie platieb do veľkých smerom k stredným a malým farmám), či viazané platby (špeciálna podpora pre konkrétne komodity alebo sektory) sa vzťahovať nebude.

Hojsík tvrdí, že Slovensko premrhalo možnosť zastropovať agrodotácie, ministerstvo nesúhlasí

Agrorezort tvrdí, že so zmenou systému priamych platieb v prospech malých farmárov musí počkať na európske nariadenie o prechodnom období agropolitiky EÚ. Podľa europoslanca Hojsíka sa ale prechodné obdobie bude riadiť súčasnými pravidlami a tak ministerstvo čakať nemuselo. 

Ján Pokrivčák a Marián Tóth zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre na základe týchto informácií vypočítali, že takto nastavené stropovanie v praxi uberie európske agrodotácie iba jednej farme.

Dnes už je isté, že stropovanie nebude pre krajiny EÚ povinné ani po roku 2023, kedy začne nové programové obdobie spoločnej agropolitiky. Vyplýva to z pozícií, ktoré k novej poľnohospodárskej politike prijali tri hlavné inštitúcie EÚ – europarlament, eurokomisia a Rada EÚ, čiže členské štáty.

Agrorezort bude musieť na budúci rok, v priebehu ktorého musí spísať Strategický plán pre SPP na roky 2023 až 2027, stropovanie zadefinovať nanovo. Ministerstvo ale zatiaľ o detailných agrodotačných pravidlách, vrátane stropovania, mlčí.

„Čo sa týka realizácie jednotlivých prvkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, v súčasnosti sa na úrovni ministerstva pôdohospodárstva realizujú jednotlivé analýzy. Realizácia opatrení bude závisieť od ich výsledku, ako aj od výslednej podoby legislatívneho rámca EÚ pre prechodné a nové programové obdobie, v rámci ktorého zostáva viacero zásadných otázok stále otvorených,“ odpísal na otázky ohľadom stropovania Andrej Wallner z kancelárie ministra Jána Mičovského.

Portál EURACTIV.sk preto rovnaké otázky položil vyše dvadsiatke kľúčových aktérov z oblasti agropotravinárstva.

Ako je zrejmé už z prvého pohľadu na návrh stropovania pre prechodné obdobie, nie je dôležité iba to, či stropovanie bude a aká bude výška stropu. Aby mal tento nástroj skutočný účinok a priniesol výsledky, budú rozhodujúce aj ďalšie nastavenie a pravidlá.

Oslovených respondentov sme sa preto okrem otázky, či by Slovensko malo zaviesť stropovanie pýtali aj na ich predstavu o jeho konkrétnych parametroch. Nižšie uvádzame otázky, ktoré sme položili všetkým účastníkom ankety.

Otázky:

Malo by Slovensko zaviesť stropovanie priamych platieb? Ak áno, v akej podobe?

  • V akej výške by mal byť stanovený strop na priame platby pre jednu farmu/konečného užívateľa výhod?
  • Malo by sa stropovanie vypočítavať na jednu farmu, alebo konečného užívateľa výhod?
  • Mali by sa pri stropovaní zohľadňovať náklady na prácu? Ak áno, v akej výške (100 percent, alebo iné) a ktoré všetky výdavky by v rámci stropovania mali spadať do oprávnených výdavkov? Mali by sa započítavať aj mzdy manažmentu či externé služby? Mali by byť v odpočítateľných výdavkoch náklady na prácu prvovýroby aj druhovýroby?
  • Aké priame platby by sa mali stropovať? (všetky, len základnú platbu, viazané platby, redsitributívnu platba, ekoschémy alebo aj iné. Ak áno, ktoré)?
  • Ako by sa mali byť takto získané peniaze využiť?

Ján Pokrivčák

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Všetky tri doterajšie návrhy (Európska komisia, Európsky parlament a Rada EÚ) navrhujú v novom programovom období strop vo výške 100 tisíc eur. Preto je možné očakávať, že ak sa Slovensko rozhodne stropovať, výška stropu bude na úrovni 100 tisíc eur, čo je pre Slovensko primeraná úroveň stropovania priamych platieb.

Priame platby sú hlavne príjmovou podporou, preto z hľadiska podpory vidieka dáva zmysel stropovať konečného užívateľa. Stropovanie na konečného užívateľa výhod taktiež zamedzí obchádzaniu stropovania prostredníctvom umelého delenia fariem na viacero menších fariem a zrovnoprávni farmárov podnikajúcich ako fyzické osoby a právnické osoby. Stropovanie na konečného užívateľa je však administratívne náročnejšie a Slovensko sa bude musieť na tento aspekt stropovania pripraviť.

Zohľadnením nákladov na prácu sa dá oddeliť aktívne farmy od neaktívnych a zastropovať len tie neaktívne, ktoré nezamestnávajú a málo produkujú. Pri stropovaní by sa preto mali zohľadniť mzdy zamestnancov pracujúcich v poľnohospodárskej prvovýrobe a to vo výške 100 percent. Priame platby sú určené na podporu poľnohospodárov a nie firiem podnikajúcich v iných sektoroch.

Mzdy manažmentu by sa mali započítať na úrovni priemerných miezd v poľnohospodárstve a len tá ekvivalentná časť manažmentu by sa mala brať do úvahy, ktorá sa priamo venuje poľnohospodárskej výrobe.

Európska komisia navrhuje stropovať všetky priame platby, Európsky parlament navrhuje stropovať BISS (základná podpora príjmu v záujme udržateľnosti), redistributívnu platbu a viazané platby a Rada EÚ navrhuje stropovať len BISS. Výsledná podoba bude daná dohodou v rámci trialógu. Najväčší zmysel dáva stropovať všetky priame platby okrem ekologických (ekoschémy).

Takto získané peniaze by sa mali presunúť do druhého piliera a využiť na podporu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva.

Jarmila Halgašová

Tímlíderka strany Sloboda a Solidarita (SaS) pre pôdohospodárstvo, poslankyňa NR SR a členka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie

O zvážení povinnosti stropovania sme sa dohodli v programovom vyhlásení vlády. Samozrejme, detaily sme neuvádzali a nateraz sú otvorené. Ak máme stropovaním dosiahnuť cieľ, ktorým je sprístupniť podnikanie na pôde mladým a začínajúcim poľnohospodárom, tak by malo byť zavedené v hodnote nižšej ako 500 tisíc eur, napríklad na 100 tisíc eur a na konečného užívateľa, avšak s možnosťou zohľadnenia mzdových nákladov. Pokiaľ by sme stropovanie zaviedli len na farmu, tak by sme nedosiahli požadovanú zmenu. Slovensko potrebuje generačnú výmenu v poľnohospodárstve a zavedenie stropovania je jedným z nástrojov na jeho dosiahnutie. Poľnohospodárska pôda sa nedá nafúknuť, je potrebné „nájsť“ pôdu aj pre malých, mladých, začínajúcich poľnohospodárov, ako aj pre rodinné farmy, ktoré by mali vyplniť medzeru v produkcii čerstvých lokálnych produktov. Zároveň by sa napĺňali ekologické ciele, ako je napríklad znižovanie uhlíkovej stopy.

Obmedzovanie nadobúdania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy tým, že sa stanoví výmera, ktorú môže nadobudnúť fyzická alebo právnická osoba nepovažujem za primeraný nástroj regulácie. Chcem však pripomenúť, že poľnohospodárov nedelím na veľkých a malých. Ja aj poľnohospodárov delím na poctivých a nepoctivých. A je jedno či ide o malého alebo veľkého poľnohospodára, pre každého, kto chce reálne vytvárať hodnoty je najdôležitejšie pripraviť dobrý Strategický plán. Je jasné, že veľký poľnohospodár dokáže pracovať efektívnejšie. Pri dobrom nastavení dotačných podmienok bude vytvárať hodnoty tak malý, ako aj stredný a veľký poľnohospodár. Ak sa dnes pozrieme na malých poľnohospodárov, tak aj tí sa vo svojej produkcii venujú predovšetkým monokultúram.

Preto je potrebné zostať v realite života. Pre túto vládu je dôležité, aby vytvorila podmienky a pravidlá aj pre mladých a začínajúcich poľnohospodárov. Aby mali vytvorené podmienky pre prípad, že by mali záujem začať podnikať. Treba však počítať aj s tým, že z tých novozačínajúcich poľnohospodárov zostane dlhodobo pracovať na farme možno jedna tretina. Odpoveď je jednoduchá. Keď ochutnajú túto ťažkú prácu v reálnom živote, väčšina to vzdá a odíde pracovať do iného odvetvia.

Náklady na mzdové výdavky (cena práce) by mali byť boli odpočítateľné, ale presný pomer, či 50, 80, alebo 100 percent by mohol byť flexibilný, napríklad podľa druhu produkcie, prípadne podľa ďalších objektívnych parametrov, ktorými by sa dalo určité činnosti stimulovať. Mzdy manažmentu a externé služby by určite nemali byť odpočítateľné, inak by dochádzalo k prelievaniu a tunelovaniu zdrojov cez fiktívne služby do súkromnej spotreby.

Dôležité je nielen stanoviť plán, ale následne je treba aj vyhodnotiť aj účinok prijatých opatrení. Ak by sa v prvej fáze zastropovala celková suma za platby na plochu a zvieratá, tak je potrebné následne v časovom horizonte dvoch až troch rokov prehodnotiť a analyzovať trend. Projektové podpory by nemali byť stropované do objektívne stanovenej výšky tak, aby suma na projekt umožňoval realizáciu potrebných ucelených, funkčných a inovatívnych projektov. Na jednoduchý nákup strojov využívať viac finančné nástroje, najmä pri väčších podnikoch, ktoré už vlastnia strojový park.

Zrejme najspravodlivejším využitím ušetrených peňazí by bolo na redistributívnu platbu na prvé hektáre, pre Slovensko napríklad na prvých 100 až 150 ha. Som presvedčená, že slovenský vidiek by sa za pár rokov prebudil k životu.

Jaroslav Karahuta

Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie (Sme rodina)

Stropovanie priamych platieb považujeme za nutnosť a hnutie Sme rodina to aj vždy takto deklarovalo. Viaceré analýzy preukázali, že priame platby na Slovensku (a podobne aj v Čechách) tvoria neprimerane vysoký podiel na zisku poľnohospodárskych podnikov v pomere k príjmom z podnikateľskej činnosti. U nás spôsobili deformácie trhu s pôdou, v štruktúre poľnohospodárskej produkcie a často aj korupčné správanie. Podľa nás je nevyhnutné povinne obmedziť podpory pre veľké subjekty a nasmerovať ich tam, kde sú potrebné pre efektívnu výrobu potravín a investície.

Keďže ešte prebiehajú rokovania v rámci trialógu, musíme si na finálny návrh počkať. Avšak hnutie Sme rodina od začiatku hovorilo o stropovaní vo výške 100 tisíc euro na konečného užívateľa výhod. Podľa odhadov by to u nás nemalo negatívne zasiahnuť žiadny podnik, ktorý skutočne produkuje, má diverzifikovanú výrobu a zamestnáva viac ako len pár ľudí. Aj kvôli udržaniu zamestnanosti na vidieku by sa mali odrátať náklady na pracovníkov, a to nielen výrobných, ale aj manažérov. Mnohé podniky majú aj pridruženú výrobu, ktorá však často nesúvisí s poľnohospodárstvom, ani s potravinárskym spracovaním, a preto by takýto zamestnanci nemali byť zahrnutí do podporného systému. Podobne externé služby, napríklad mechanizačné, dopravné, či veterinárne. Pôvodný legislatívny návrh Európskej Komisie bol odrátať od sumy stropovania 100 percent osobných nákladov, ale budeme spokojní aj s 50-percentou úrovňou, pre všetky typy priamych platieb.

Ako zvýšiť potravinovú sebestačnosť Slovenska? (ANKETA)

Slovensko je v súčasnosti schopné pokryť iba 40 percent spotreby potravín svojich občanov. Napriek dlhoročnej deklarovanej snahe politikov zvyšovať sebestačnosť v potravinách, je Slovensko čoraz viac závislé na dovoze potravinovej produkcie zo zahraničia.

Považujeme však za dôležité aj to, aby priveľa diferencovaných podmienok nespôsobili zmätok a veľké administratívne nároky na Pôdohospodársku platobnú agentúru, a preto sme za čo najjednoduchší spôsob výpočtu stropovania. Veríme, že účastníci trialógu dôkladne zvážia svoje rozhodnutia.

Preto, aby bol balík priamych platieb využitý čo najlepšie, myslíme si, že stropovanie by sa malo dotknúť iba platby na plochu (BISS). Všetky ostatné formy, ktoré podporia mladých farmárov, alebo sú viazané na určité komodity, či zamerané na opatrenia v prospech klímy a životného prostredia, by nemali byť stropovaním znížené. Prostriedky zo stropovania by sme presunuli na redistributívnu platbu pre podporu malých a stredných podnikov, ktoré sú častejšie zamerané na finalizáciu potravinárskych výrobkov a lokálne trhy. Napokon, podpora by nemala byť zacielená podľa veľkosti podniku, ale podľa toho, či prispieva k potravinovej sebestačnosti a uspokojuje konečných spotrebiteľov na Slovensku. Predsa pre poskytovanie podpôr v poľnohospodárstve bude podstatné dosahovanie cieľov, ktoré si vopred stanovíme. A sebestačnosť vo výrobe potravín mierneho pásma je jednou z priorít.

Tatiana Nemcová

Slovenská ornitologická spoločnosť/Birdlife

Hlavným problémom poľnohospodárskej politiky EÚ je, že väčšina rozpočtu smeruje na platby viazané na plochu, ktoré sú neefektívne z pohľadu ochrany životného prostredia a nespravodlivé z pohľadu poskytovania príjmov pre farmárov (Scown at al, 2020). Toto nezmenilo ani naviazanie 30 percent priamych platieb na takzvaný. „greening“, ktorý bol kvôli mnohým výnimkám a možnosťou vybrať opatrenia bez environmentálneho prínosu  neefektívny (Európsky dvor audítorov, 2017).

Stropovanie nie je nástrojom, ktorý by toto zlé nastavenie politiky dokázal zásadne zmeniť. Okrem toho, ako poukázali zahraniční  (Matthews, 2018) ale ja naši agro-ekonómovia (Tóth, 2019, Tóth, 2020)  stropovanie v navrhovanej podobe, čiže so započítaním mzdových nákladov, sa dotkne len veľmi malého počtu fariem (u nás menej ako piatich percent). Takže v princípe, stropovanie, spolu s redistributívnou platbou do určitej miery pomôže upraviť dramatickú nevyváženosť rozdelenia priamych platieb u nás (20 percent najväčších fariem získava 94 percent všetkých podpôr), no je potrebné využiť aj iné nástroje, ktoré zaručia presmerovanie zdrojov z prvého pilliera na opatrenia, ktoré podporia spôsoby hospodárenia chrániace prírodne zdroje a klímu, prostredníctvom dobre nastavených a adekvátne financovaných ekoschém. Len tak dosiahneme zmysluplné presmerovanie zdrojov k tým hospodárom, ktorí prinášajú úžitky pre celú spoločnosť.

Emil Macho

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK)

SPPK nepovažuje stropovanie priamych platieb za vhodný nástroj na riešenie problémov poľnohospodárstva, slovenského už vôbec nie. Vzhľadom na štruktúru nášho poľnohospodárstva, kde v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ prevažujú stredné a väčšie podniky (aj keď podľa platnej klasifikácie sú to takmer všetko mikro, malé a stredné podniky) môže zle nastavené stropovanie výrazne narušiť trhové prostredie a aj v súvislosti s pripravovanou pôdnou legislatívou spôsobiť zintenzívnenie boja o pôdu.

Keď ale vezmeme do úvahy realitu, stropovanie určite bude. Má ho vo svojich schválených pozíciách Rada aj Európsky parlament a je explicitne uvedené aj v programovom vyhlásení vlády SR. Pre SPPK je z ponúkaných možností najprijateľnejšia pozícia Rady – teda stropovanie priamych platieb nad 100 tisíc s odpočítaním 100 percent pracovných nákladov. A samozrejme, stropovaná by mala byť len základná platba (tzv. BISS), teda nie ostatné komponenty priamych platieb, ako sú platby pre mladých poľnohospodárov, viazané platby alebo ekoschémy. Tento spôsob stropovania by postihol len poľnohospodárske podniky, ktoré majú nízky počet zamestnancov a v podstate žijú z dotačného systému.

S touto problematikou súvisí aj definícia aktívneho / skutočného poľnohospodára. Časť „farmárov“ priživujúcich sa na systéme SPP by sa jej správnym nastavením mohlo podariť eliminovať.

Stropovanie by sa malo počítať jednoznačne na jednu farmu (IČO). Výpočet stropovania na konečného užívateľa výhod považujeme za politicko-populistický výmysel, ktorý je ťažko realizovateľný a extrémne administratívne náročný. Navyše, pri správne nastavenom stropovaní by bol výsledok rovnaký – tie farmy (aj prepojené prostredníctvom jedného konečného užívateľa výhod), ktoré produkujú plodiny alebo zvieratá na trh a zamestnávajú primeraný počet zamestnancov, sa stropovania obávať nemusia. Stropovanie bez odpočtu pracovných nákladov by však pre mnohé firmy znamenalo koniec, alebo preorientovanie sa výhradne na komerčné plodiny s nízkymi nákladmi na prácu (napríklad obilniny, repka) a upustenie od živočíšnej výroby. To by bol koniec sna o potravinovej sebestačnosti.

Nevyhnutnosťou je odpočet 100 percent pracovných nákladov (mzdy a odvody). Mali by sa samozrejme započítavať aj mzdy manažmentu a externé služby, pretože na činnosti modernej farmy poľnohospodárskej prvovýroby sa nepodieľajú len traktoristi a ošetrovatelia hospodárskych zvierat, nie sme predsa v stredoveku. Poľnohospodárstvo je dnes sofistikované priemyselné odvetvie. Čo sa týka druhovýroby (spracovania), tam je to otázne. Dôležité v tomto prípade bude, aký má na to názor Európska komisia – o jej odporúčania pre vypracovanie strategického plánu SPP sa s nami však rezortné ministerstvo nepodelilo.

Stropovať by sa mala výhradne BISS (základná platba). Viazané platby sú jediný nástroj na podporu špeciálnej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby, ekoschémy sú zamerané na podporu cieľov v oblasti životného prostredia a klímy a ostatné typy platieb v I. pilieri SPP sú zamerané na podporu mladých a malých poľnohospodárov – nemôžeme predsa povedať, že ich chceme výraznejšie podporiť a na druhej strane im časť z toho zobrať.

Čo sa týka získaných peňazí, logika veci hovorí, že financie by mali byť využité v I. pilieri, napríklad na redistributívnu platbu.

Martin Hojsík

Europoslanec (Progresívne Slovensko)

Áno, ale súčasne je potrebné si uvedomiť, že stropovanie je len jeden z mnohých, nie jediný nástroj, ako zlepšiť národnú dotačnú schému v prospech zabezpečenia zdravých a dostupných potravín, farmárov a farmáriek s dôrazom na menších poľnohospodárov a rodinné farmy, a s väčším ohľadom na prírodu a klímu. Potrebujeme ho doplniť o ďalšie nástroje, ktoré vytvoria poľnohospodárom lepšie podmienky a motiváciu pre postupný prechod na hospodárenie šetrnejšie k prírode, k pestovaniu zdravých potravín primárne menšími farmármi v diverzifikovanej poľnohospodárskej krajine, ktorá bude viac plniť aj mimoprodukčné environmentálne funkcie a funkcie mitigácie a adaptácie sa na zmenu klímy. Pričom aj v kritike veľkých fariem je potrebné nezjednodušovať a rozlišovať čo pestujú, s akým sociálnym a environmentálnym dopadom a akou kvalitou potravín a s akým prínosom pre trh našich potravín. Stropovanie je jedným z nástrojov pre riešenie neželanej koncentrácie priamych platieb v podobe istej protiváhy voči súčasnému nie optimálnemu stavu, nie je však cieľom ani nástrojom jediným.

Dáva zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenska zmysel? (ANKETA)

Strategický záujem štátu alebo prekonaný koncept, ktorý narušuje konkurenčné prostredie? Názory expertov a expertiek na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti na národnej úrovni sa líšia.

Stropovanie je potrebné nastaviť vo forme postupnej degresivity, kde výška zníženia platby bude stúpať v úmere výške meranej dotácie. Inšpirovať sa môžeme napríklad návrhom Európskej komisie z roku 2018, minimálne do momentu, kým neprejdeme na inú dotačnú schému.

Stropovanie by sa malo koncentrovať na koncového užívateľa výhod, aby sa schéma obchádzala cieleným delením a drobením. Aj u nás potrebujeme eliminovať riziká spojené so špekulatívnym vznikom, zánikom, delením a spájaním poľnohospodárskych podnikov v tejto veci.

Áno, mzdové náklady by sa mali započítavať, v opačnom prípade ide o zbytočnú stratu financií pre podniky v rezorte. Nerozumiem, prečo Slovensko nevyužilo možnosť zaviesť stropovanie priamych platieb v zmysle možností Nariadenia 1307/2013.

Vzhľadom na účel stropovania nedáva zmysel, ani sa nezdá byť správne zastropovať len jeden z typov platieb. Dotačná schéma potrebuje zmenu z neadresného a neefektívneho systému SAPS na adresný režim základných platieb tak, aby stropovanie bola posledná brzda, ale nie základný kameň dotačnej politiky.

Helena Patasiová

Predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS), členka zboru poradcov ministra Jána Mičovského

O povinnom zavedení stropovania medzi poľnohospodármi sa hovorilo už dva – tri roky ako o strašiakovi, pritom systém zabezpečí „spravodlivý príjem“ pre tie poľnohospodárske subjekty, ktoré majú vyšší počet zamestnancov, za ktorých bude možné odpočítať skutočné mzdové náklady. Sektory, ktoré potrebujú vyšší počet zamestnancov sú živočíšna a špeciálna rastlinná výroba a vytvárajú aj vyššiu pridanú hodnotu. Je pravdou, že produkcia zastropovanej farmy má síce vyššie zisky, ale menej zamestnancov a najmä nižšiu pridanú hodnotu.

Agrárna komora Slovenska je teda toho názoru, že zastropovanie by malo byť dobrovoľné, na úrovni 100 tisíc eur, s možnosťou odpočtu vyplatených mzdových nákladov, alebo uplatnenie jednotného normatívu na úrovni medzi 15 až 20 tisíc eur na jedného zamestnanca na jeden rok. Určením normatívu by sa zjednodušila administratíva, výpočet, ako aj kontrola a zároveň by určil aj skutočných farmárov.

Milan Jurky

Predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF

Naše združenie už niekoľko rokov navrhuje, aby stropovanie bola povinná schéma zo strany Európskej komisie. V minulosti sme boli svedkami, že keď bol niektorý nástroj dobrovoľný, tak sa na Slovensku uplatnil v minimálnej miere alebo sa neuplatnil vôbec. Stropovanie je jeden z nástrojov, ktorý môže presmerovať finančné prostriedky z podnikov, ktoré majú dostatok výmery na to, aby na pôde robili hodnoty, na menšie farmy – napríklad prostredníctvom redistributívnej platby.

Taktiež by sa prostriedky mohli použiť na farmy, ktoré sa rozhodli hospodáriť v režime ekologického poľnohospodárstva.

Stanovený strop na priame platby navrhujeme vo výške 100 tisíc eur. Trváme na tom, aby sa stropovanie vypočítavalo na konečného užívateľa výhod. Pri stropovaní by sa mali zohľadňovať aj náklady na prácu zamestnancov a manažment podniku. S týmto nástrojom odpočítateľných položiek ale treba narábať opatrne, aby nebol zneužívaný prostredníctvom vytvárania „umelých nákladov“.

Stropovanie by sa malo vzťahovať na všetky spomenuté priame platby. Získané peniaze by sa podľa Združenia mladých farmárov na Slovensku mali použiť na redistributívnu platbu, na ekoschémy.

Martin Ondráš

Odborník na agropotravinárstvo, bývalý šéf poradného zboru ministra pôdohospodárstva Jána Mičovského (Progresívne Slovensko)

Stropovanie priamych platieb je zákonný nástroj na elimináciu neželanej koncentrácie priamych platieb, ktorý je spôsobený nesprávnym nastavením národných dotačných politík. Stropovanie ako také je len brzda a protiváha, nemôže byť jediným cieľom národnej dotačnej politiky. Stropovanie je jeden z mnohých, ale v zásade nie jediný nástroj ako národnú dotačnú schému dostať do efektívnej roviny a diskusia, ktorá sa tu zúžila iba na (ne)zavedenie stropovania, je neefektívna a pre rezort ako taký škodlivá. Úlohou novej SPP je nastavenie takých politík a dotačných schém, aby bolo „stropovanie“ tou poslednou možnosťou ako z celého režimu platieb obmedziť výšku kumulovanej dotácie na jednu osobu. Definícia „stropovania“ je jednoznačne ukotvená v právnom rámci EÚ ako jeden z nástrojov, ktorý vygeneruje finančný „produkt“ a ten bude následne prerozdelený prostredníctvom redistributívnej platby. Ak hovoríme o pravidlách stropovania, zároveň musíme vždy hovoriť aj o pravidlách redistributívy týchto prostriedkov. Inak prostriedky automaticky prepadajú do druhého piliera (Program rozvoja vidieka), kde ako vieme je 25 percentná spoluúčasť štátu.

Strop platieb by mal byť v rámci národného záujmu založený na skutočnom želateľnom, štrukturovanom zložení a výmerách fariem. Zastávam názor že stropovanie, ak už má byť zavedené, by malo byť využité ako nástroj postupnej degresivity, čiže výška percenta zníženia platby by mala stúpať v priamej úmere k výške meranej dotácie. Vzhľadom k skutočnej situácii na Slovensku pokladám návrh Európskej komisie z roku 2018 za primeraný a správny do doby, kým Slovensko neprejde na iný režim dotačnej schémy.

Platba Návrh Komisie 2011 Platná úprava od 2013 Návrh Komisie 2018
60 000 € 75 000 € 0% 0% 25%
75 000 € 90 000 € 0% 0% 50%
90 000 € 100 000 € 0% 0% 75%
100 000 € 150 000 € 0% 0% 100%
150 000 € 200 000 € 20% 5% 100%
200 000 € 250 000 € 40% 5% 100%
250 000 € 300 000 € 70% 5% 100%
300 001 € viac 100% 5% 100%

 

Stropovanie, ale aj všetky iné prepočty a výpočty z pohľadu dotačnej schémy by sa mali vždy kumulovať na „koncového“ užívateľa výhod. Nie je predsa v záujme Slovenska, aby sa nastavené modely obchádzali drobením a cieleným delením. Toto nakoniec jasne rieši aj Nariadenie Európskeho parlamentu 1307/2013 napríklad v otázke využívania redistributívnej platby, kde nariadenie jasne hovorí „Členské štáty zabezpečia, aby sa poľnohospodárom, u ktorých sa zistí, že po 18. októbri 2011 rozdelili svoj podnik s jediným zámerom využívať redistributívnu platbu, neposkytne žiadna výhoda poskytovaná podľa tejto kapitoly. Uplatňuje sa to aj na poľnohospodárov, ktorých podniky sú výsledkom uvedeného rozdelenia“ – Zároveň týmto ustanovením Komisia jednoznačne reflektuje to, že v priestore EÚ dochádza k špekulatívnemu vzniku, zániku, deleniu a spájaniu sa poľnohospodárskych podnikov, čo je skutočne potrebné aj na Slovensku zásadne eliminovať.

Skutočne nevidím jediný dôvod, prečo Slovensko nevyužilo možnosť zaviesť stropovanie priamych platieb v zmysle možností Nariadenia 1307/2013 a zároveň prečo Slovensko samo o sebe rozhodlo, že mzdy u nás nebudú odpočítateľnou položkou. Aj napriek tomu, že svoje rozhodnutie odôvodnilo „administratívnou“ náročnosťou, nie je to pravda a je to absolútne zbytočná strata možností a financií pre podniky v rezorte. Nie je možné spochybňovať oprávnené mzdové nároky jediného rezortu. Otázka miezd by mala byť riešená výlučne prostredníctvom dát zo Sociálnej poisťovne pre ten, ktorý poľnohospodársky subjekt. Nie je nutná diskusia o delení na manažérske a nemanažérske pozície. Externé služby nie sú oprávnený mzdový náklad a nie je v záujme Slovenska ich započítavať.

Ak sa vrátime do pôvodnej definície, načo je určené stropovanie, pochopíme, že sa vzťahuje na všetky vyplatené prostriedky z prvého piliera konkrétnemu koncovému užívateľovi tak, aby nedochádzalo k neželanej koncentrácii platieb. Zastávam názor, že nie je možné zastropovať len jeden typ platieb, čiže napríklad jednoduchú podporu na hektár. Práve preto je potrebné, aby sa zodpovedné autority venovali možnostiam ako „prestaviť“ dotačnú schému z neadresného a neefektívneho systému základných platieb (SAPS) na adresný a hlavne regionálny režim základných platieb, ktorý sám o sebe svojimi možnosťami umožňuje prestavenie celého dotačného režimu tak, aby stropovanie na konci dňa bola len posledná brzda a nie základný kameň dotačnej politiky.

Ak si uvedomíme, čo je náš najväčší problém, pochopíme, že je to práve vyplácanie neadresnej podpory na plochu bez akejkoľvek povinnosti či efektivity. Výpočet výšky podpory na plochu je pritom jednoduchý výpočet (čistý národný strop 1. piliera/výmera využívanej poľnohospodárskej pôdy v čase nášho vstupu do EÚ). Čistý národný strop však v režime regionálnej základnej platby vzniká ako hrubý národný strop, ktorý môžeme znížiť maximálne o 30 percent v zmysle článku 48, 8-13 percent v zmysle článku 53, 30 percent v zmysle článku 47, päť percent v zmysle článku 49 a 2 percentá v zmysle článku 51. Hrubý národný strop môžeme správnym nastavením ponížiť o 75 percent (30+8+30+5+2=75 percent) dostávame sa do režimu, kedy priame platby určené na jednoduchú platbu na výmeru nepresiahnu 25 percent z ročného národného stropu. Máme tak v rukách nastavenia, ktoré absolútne eliminujú všetky neželané javy v rezorte. Správnou aplikáciou týchto nastavení, ktoré nám už viac ako 10 rokov legislatíva EÚ umožňuje, by sme sa dostali do režimu, kedy by otázka stropovania bola čisto kozmetická.

Milan Ovseník

Predseda ÚNIE regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska

Mali by sme sa zaoberať zmyslom priamej platby – a jej dopadu na udržateľný život na vidieku. Je neprijateľné, aby podnik v horskej oblasti , ktorý obhospodaruje pôdu v dvoch dedinách, z jednej dedine v podniku zamestnával jedného človeka a zvieratá na pastvách tam neboli 25 rokov – jediným dôvodom je pokosiť 500 hektárov trvalého trávnatého porastu – a mať platbu s ANC (oblasti s prírodnými obmedzeniami alebo inými osobitnými obmedzeniami) a ešte aj biotop.

Získané peniaze by sa mali využiť na zvýšenie podpory pre malých a malých aktívnych farmárov. Posilnenie by malo ísť hlavne do opustenej, poľnohospodársky nevyužívanej pôdy a najmä na agrolesnícke systémy. Máme okolo 500 tisíc hektárov takejto pôdy – z nej je možná zamestnanosť a dôstojný príjem pre mladých a malých farmárov.

Michal Kravčík

Vidiecky parlament na Slovensku (VIPA)

Ak vychádzame z cieľov Spoločnej poľnohospodárskej politiky, tak by sme sa mali rozprávať vecne, čo je cieľom akejkoľvek verejnej politiky. Historicky o Slovensku vieme, že do poľnohospodárstva tieklo veľmi veľa zdrojov, ktoré neprospeli ani poľnohospodárstvu, ani vidieku, ani ochrane životného prostredia. Naopak, priniesli ďalšie negatíva, ktoré sa prejavujú v zhoršovaní podmienok pre kvalitnú produkciu poľnohospodárskych plodín s klimatickými rizikami. Pokiaľ si nezadefinujeme ciele, čo chceme zmeniť, nemá význam sa baviť o akomkoľvek stropovaní podpory. Verejným záujmom poľnohospodárskej politiky je permanentná ochrana a regenerácia úrodnosti pôdy so zachovaní biodiverzity a zdravej klímy bez extrémov. Preto by veľký či malý farmár by mal byť motivovaný hospodáriť na farme tak, aby boli zachované práve spomínané verejné funkcie krajiny. Ak toto nie je premietnuté do poľnohospodárskej politiky, bude sa naďalej strácať úrodnosť pôdy a biodiverzita a krajina bude vysychať a prehrievať sa.

VIPA podporuje rôznorodosť a diverzifikáciu krajinnej štruktúry a z tohto pohľadu by nemala podpora sa stropovať na farmu, ale na veľkosť farmy. Maximálnu pozornosť a podporu by mali dostávať rodinné farmy do 30 hektárov. Slovensko potrebuje viac diverzifikovanú krajinu, aby bola pestrá, rôznorodá a na nej sa vykonávalo viac činností. Podobne, ako je to v Rakúsku. Drobní farmári za súčasných podmienok zničenej úrodnosti pôdy sú v konkurenčnej nevýhode a ak sa nezmenia kritéria finančných nástrojov, hospodáriť na pôde dokáže len tvrdohlavá nátura, ktorá po niekoľkých rokoch práce na farme stratí všetky ilúzie pokračovať pracovať na farme.

Finančné podpory farmárom majú byť orientované na produkt, teda na výsledok. A mala by byť tak nastavené, aby každý „entuziasta“, ktorý sníva farmárčiť na „rodnej hrudi“, robil prácu na farme s radosťou a nezodral sa po 10-tich rokoch práce na farme. Podpora orientovaná na prácu vnáša demotivačné princípy a nepodporuje farmára robiť efektívnejšie a diverzifikovať činnosti na farme.

Priama platba by mala motivovať farmára chrániť verejnoprospešné (environmentálne, klimatické, sociálne, kultúrne) funkcie farmy a mala by farmárov motivovať zveľaďovať prírodné dedičstvo vidieka. Veľa rôznych platieb zväzujú farmárom ruky i hlavu pred originalitou, pracovitosťou a aj húževnatosťou. Preto naše farmy málo príťažlivé a originálnych riešení na farmách je ako šafranu. To preto, lebo finančné nástroje sú nastavené tak, že brzdia invenčnosť i originalitu. To všetko je posilnené nepochopiteľnou byrokraciou, ktorá farmárov ubíja.

Ak si uvedomíme, že farmár dostáva priame platby, že chráni životné prostredie, klímu, že dostáva ďalšie kompenzácie, napríklad za sucho, za povodne, za inváziu škodcov a mnoho ďalších dotácií, tak potom treba nastaviť taký finančný nástroj, ktorý bude motivovať do svojej pôdy tak, aby sa na jeho pôde nestriedali suchá, povodne, invázie škodcov a neprehrievala sa. Výsledkom potom bude harmonická diverzifikovaná krajinná štruktúra, ktorá bude odolná pred suchom, prehrievaním, povodňami i inváziou. A to potrebujeme.