Maratón rokovaní dal zelenú reforme eurozóny. Na čom sa (ne)dohodli financmajstri EÚ?

Hlavní aktéri rokovaní o reforme eurozóny. [EPA-EFE/STEPHANIE LECOCQ]

Devätnásť ministrov financií sa po dlhých rokovaniach dohodlo na nových nástrojoch, ktoré eurozóne dajú viac možností brániť sa pred budúcimi hospodárskymi krízami.

„Dokázali sme to,“ vyhlásil po stretnutí ministrov šéf Euroskupiny Mario Centeno. „Po niekoľkých mesiacoch intenzívnych diskusií sme sa dohodli na komplexnom pláne pre posilnenie eurozóny,“ dodal portugalský minister.

Práca na dobudovaní hospodárskej a menovej únie ale stále nenapreduje tak, ako si predstavuje Európska komisia, či Francúzsko, ktoré je hlavným motorom reforiem.

Výsledkom 18-hodinových rokovaní je posilnenie kompetencií Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM, tzv. trvalý euroval) a referenčný rámec pre vytvorenie nového zabezpečovacieho mechanizmu na záchranu zlyhávajúcich európskych bánk.

Rozhovory ale podľa očakávaní nepriniesli posun v otázke dobudovania bankovej únie, viac svetla nevniesli ani do budúcej podoby samostatného rozpočtu pre eurozónu.

Ministerská dohoda bude predmetom diskusií predsedov vlád a hláv štátov na poslednom summite EÚ v tomto roku (14. a 15. decembra).

Reforma ESM

Medzi významné pokroky patrí dohoda na bližších podmienkach reformy Európskeho stabilizačného mechanizmu, ktorý podľa záverov z Euroskupiny „posilní prevenciu a riešenie krízových situácií v eurozóne“.

Výhodné pôžičky z trvalého eurovalu budú aj pre krajiny topiace sa v dlhoch naďalej dostupné, len ak sa vyčerpajú všetky ostatné možnosti pre ich záchranu. Krajina žiadajúca o finančnú pomoc sa navyše bude musieť zaviazať k plneniu predom stanovených, prísnych podmienok.

Súčasne sa ale ministri dohodli na zjednodušení prístupu k dvom preventívnym nástrojom, ktoré ESM s úverovou kapacitou ponúka už dnes. „Zatiaľ neboli nikdy využité, preto je dobré pochopiť prečo to tak je a čo musíme zmeniť, aby boli prístupnejšie,“ uviedol na tlačovej konferencii šéf ESM Klaus Regling.

Desať členských krajín chce posilniť trvalý euroval, pridalo sa aj Slovensko

Skupina členských štátov EÚ sa prihovára za silnejšiu úlohu Európskeho stabilizačného mechanizmu pri hodnotení finančnej kondície krajín, ktoré budú žiadať o finančnú pomoc. Dnes je táto právomoc výhradne v rukách Európskej komisie.

Preventívne úverové linky ale budú dostupné len krajinám, ktoré spĺňajú fiškálne pravidlá EÚ.

„Eurozóna bude mať k dispozícii efektívnejšie nástroje pre krajiny so zdravými hospodárskymi základmi, ktoré by v budúcnosti mohli byť zasiahnuté nečakaným šokom,“ stojí vo vyhlásení Euroskupiny.

Záchranné programy budú k dispozícií len krajinám, ktorých dlh sa bude považovať za udržateľný a pri ktorých nebudú pochyby o ich schopnosti splácať pôžičky z trvalého eurovalu. Toto bude posudzovať Európska komisia v spolupráci s Európskou centrálnou bankou, ako aj sám ESM.

Členské štáty sa v pondelok dohodli aj na systéme reštrukturalizácie dlhu, kde ESM bude mať funkciu sprostredkovateľa medzi vládami a veriteľmi. Jeho účasť má ale podľa dohody ministrov byť založená na „ dobrovoľnej, neformálnej, nezáväznej, dočasnej a dôvernom základe“.

Banková únia

Reformovaný ESM po novom bude tiež poskytovať novú kreditnú linku pre Jednotný rezolučný fond (2. pilier bankovej únie). Nástroj, pre ktorý sa v EÚ ustálil názov spoločný zabezpečovací mechanizmus (common backstop) bude teda slúžiť ako finančná poistka pre veľké banky, ktoré sa dostanú do problémov.

Kedy bude zaisťovací mechanizmus plne funkčný, zatiaľ nie je isté. Malo by sa tak stať až keď „dôjde k ďalšiemu odstráneniu rizík v bankovom sektore“.

Z rovnakého dôvodu sa ministrom zatiaľ nepodarilo nájsť dohodu na vytvorení európskeho systému ochrany vkladov (EDIS). O dobudovaní tretieho piliera bankovej únie sa v EÚ hovorí už od roku 2015.

Reforma eurozóny: V4 sa zhodne len na tom, že nechce hrať druhé husle

Vplyv krajín Vyšehradskej štvorky na podobu integračného procesu v eurozóne by sa nemal podceňovať. Ich názory na inštitucionálnu architektúru menovej únie sa však rozchádzajú, píše ROBERT CSEHI.

Podľa návrhu Komisie by EDIS mal chrániť vklady do výšky 100-tisíc eur na jedného vkladateľa v jednej banke.

Predovšetkým severské členské štáty však v zdieľanom krytí úspor klientov v európskych bankách vidia morálny hazard. Podmieňujú ho prijatím účinnejších pravidiel na zníženie rizík v bankovom sektore, čo napríklad znamená, že sa banky v eurozóne budú rýchlejšie zbavovať dlhodobo nesplácaných úverov.

„Vyžaduje si to ďalšiu technickú prácu,“ konštatujú ministri vo vyhlásení a oznamujú zriadenie pracovnej skupiny, ktorá ich bude o ďalšom pokroku informovať v polovici budúceho roku.

Rozpočtová kapacita pre eurozónu

Najostrejšia diskusia sa podľa európskych diplomatov týkala nových rozpočtových nástrojov pre eurozónu. Financmajstri eurozóny sa vyjadrovali najmä k nedávnom zverejnenému francúzsko-nemeckému návrhu, ktorý priblížil budúcu architektúru samostatného rozpočtu pre 19 krajín menovej únie.

Ten má byť podľa Parížu a Berlína súčasťou rozpočtu EÚ a posilniť predovšetkým konkurencieschopnosť a ďalšie zbližovanie národných ekonomík eurozóny. Hlavne Francúzsko však od nového finančného nástroja očakáva aj stabilizačnú funkciu. To však do veľkej miery závisí aj od toho, s akým veľkým balíkom peňazí budú môcť krajiny platiace eurom v budúcnosti počítať

Veľkosť rozpočtu však, ako konštatujú ministri, bude závisieť od výsledkov rokovaní o ďalšom Viacročnom finančnom rámci, teda sedemročného rozpočtu EÚ.

Eurozóna by mohla mať vlastný rozpočet už v roku 2021

Rozpočet pre eurozónu by podľa francúzsko-nemeckého návrhu mal byť súčasťou rozpočtu EÚ. Jeho hlavnou funkciou bude podpora zbližovania národných ekonomík eurozóny. Slovensko návrh Paríža a Berlína privítalo. 

Ambíciám Francúzska sa do cesty stavia hlavne Holandsko, ktoré sa drží zásady, že zodpovednosť za riadenie vlastných financií leží na pleciach členských štátov.

Kým francúzsky minister financií Bruno Le Maire po Euroskupine hovoril o tom, že eurozóna má „konečne, po prvýkrát na dosah svoj vlastný rozpočet“, strážca holandských financií Wopke Hoekstra zdôrazňoval, že nezanedbateľná časť štátov je stále proti vzniku nového stabilizačného mechanizmu.

Konečný text ministerskej dohody dáva za pravdu skôr Holanďanovi.

„Nedospeli sme k spoločnému pohľadu na potrebu a konkrétnu podobu takejto funkcie, priznávajú ministri v spoločnom vyhlásení. „Technické diskusie budú pokračovať“. Ich tón by mali udať európski lídri na nasledujúcom stretnutí v rámci Európskej rady.