Matečná: S dobrovoľným stropovaním problém nemáme, môže očistiť sektor od neproduktívnych fariem

Portál EURACTIV.sk 9. decembra zorganizoval diskusiu Príprava strategického plánu na roky 2021 až 2027: Nová šanca pre slovenský agrosektor? [Michal Roďom.]

Podľa mladých farmárov dozrel čas na stropovanie agrodotácií, no neveria, že ho Slovensko uplatní, ak nebude povinné pre všetky členské štáty. Zástupcovia veľkých fariem tvrdia, že by ho nemalo zavádzať v žiadnom prípade.

Hamletovská otázka slovenského poľnohospodárstva znie: stropovať či nestropovať. Práve pri téme prerozdeľovania európskych agrodotácií tradične ožívajú dlhoročné nezhody medzi malými a veľkými farmármi.

Určením dotačného limitu sa má väčšia časť peňazí presunúť od veľkých poľnohospodárskych podnikov k stredným a malým farmárom. Keďže poľnohospodárska kultúra je v každej členskej krajine iná, líšiť sa budú aj dopady stropovania.

Slovenské poľnohospodárstvo sa ešte nevysporiadalo s dedičstvom po bývalom režime.  Dominujú mu veľké korporátne podniky, ktoré vznikly z poľnohospodárskych družstiev. Slovensko sa tak radí do skupiny krajín, ktorých sa stropovanie dotkne najviac. Len pre pripomenutie: v súčasnom programovom období až 94 percent priamych platieb skončí na útoch pätiny najväčších fariem. S priemernou rozlohou 80 hektárov patria slovenské poľnohospodárske podniky medzi najväčšie v celej EÚ.

Je preto pochopiteľné, že kým pre veľkofarmárov je stropovanie červenou čiarou, tak malí a začínajúci farmári o ňom hovoria ako o nutnosti.

Povinné stropovanie

Európska komisia navrhuje, aby sa priame platby pre poľnohospodárov od 60 tisíc eur postupne znižovali, pričom maximálna hranica na jednu farmu bude 100 tisíc eur.

Pravidlá súčasného programového obdobia členským štátom umožnili slobodne rozhodnúť, či si sami nastavia maximálnu dotačnú hranicu. Prípadne mohli zaviesť takzvanú prerozdeľovaciu (redistributívnu) platbu, ktorou mohli výraznejšie podporiť farmárov na prvých hektároch.

Dobrovoľný princíp sa však podľa Dušana Chreneka z Generálneho riaditeľstva Komisie pre klímu neosvedčil. Dobrým modelovým príkladom je Slovensko. Bývalé vedenie agrorezortu napriek prísľubom odmietlo uplatniť tak zastropovanie, ako aj redistributívnu platbu.

Aj preto Komisia teraz navrhuje, aby stropovanie bolo povinné pre všetky únijné krajiny. „Komisia na súčasnom období vidí, že keď sú niektoré opatrenia voliteľné, krajiny – vrátane Slovenska – sa im vyhnú,“ vysvetľuje Chrenek.

O tom, či stropovanie zostane naďalej dobrovoľné, rozhodnú až ďalšie rokovania v rámci Trialógu (Rada EÚ, europarlament, eurokomisia). Členské štáty sú v tejto otázke rozdelené zhruba na dve polovice. Európsky parlament svoju pozíciu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politike ešte neschválil.

Matečná: S dobrovoľným stropovaním nemáme problém

Od predstavenia návrhu eurokomisie je slovenský postoj k stropovaniu jednoznačný: o maximálnej hranici pre priame platby nemá rozhodovať Brusel, ale každý členský štát podľa svojich potrieb. A ako by vláda zareagovala, keby zostal zachovaný dobrovoľný princíp?

Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) na diskusii portálu EURACTIV.sk povedala, že Slovensko sa stropovaniu nebráni. „Stropovanie, kde budeme vedieť započítať mzdové náklady, či sociálne a nemocenské, vôbec s tým nemáme problém,“ odpovedala ministerka na priamu otázku, či stropovanie je v budúcich plánoch agrorezorta. „Naopak, dôjde k očiste, pretože nám to umožní bojovať proti 2000-hektárovým farmám s jedným zamestnancom,“ myslí si Matečná.

Matečná: Ministri poľnohospodárstva EÚ majú výhrady k agropolitike po roku 2020

Návrhu Európskej komisie ohľadom spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020  členské krajiny v pondelok (18.júna) vyčítali nadmernú byrokratickú záťaž aj nové zastropovanie pramych platieb pre farmárov.

Práve zohľadnenie osobných nákladov podľa nej zníži dopady stropovania na veľké farmy, ktoré zamestnávajú viac pracovníkov a produkujú s vyššou pridanou hodnotou.

Odvoláva sa pritom na štúdiu Inštitútu pre poľnohospodársku politiku (IPP), ktorý skúmal dopady stropovania. Vládni analytici vypočítali, že pokiaľ budú zohľadnené aj náklady na zamestnancov, veľké poľnohospodárske podniky prídu na agrodotáciách prídu len o 18,5 milióna eur. Priamo sa bude týkať iba 213 fariem.

Ako pre EURACTIV.sk hovorí Andrej Svorenčík, jeden z autorov štúdie, takto nastavený limit priamych platieb presunie zdroje veľkých neaktívnych fariem k aktívnym farmám. „Podporovať príjmy vlastníkov veľkých fariem nie je rozumné z hľadiska daňových poplatníkov,“ vysvetľuje Svorenčík. „Riziko bude predstavovať snaha vyhnúť sa stropovaniu prostredníctvom delenia väčších fariem na menšie, čo môže byť považované za protizákonné,“ dodáva.

Slovensko má iné problémy

Medzi slovenskými farmármi sa však názory na stropovanie už tradične rôznia. Najväčšia agrárna samospráva Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) v spoločnom pozičnom dokumente s českými samosprávami k reforme únijnej agropolitiky povinné stropovanie jednoznačne odmieta.

SPPK sa však nepáči ani myšlienka dobrovoľného zastropovania. Ak by však Slovensko nakoniec k nemu pristúpilo, žiada, aby sa nevzťahovalo na redistributívne platby, ekologické režimy, či na podporu mladých farmárov.

Matečná: Zvýšenou potravinovou sebestačnosťou znížime uhlíkovú stopu z dovozu potravín

Okrem potravinovej sebestačnosti by prioritami strategického plánu pre agrosektor mala byť aj ochrana životného prostredia a zmierňovanie dopadov klimatických zmien, tvrdí ministerka pôdohospodárstva a vidieka Garbiela Matečná.

Vladimír Tvaroška z SPPK si myslí, že Slovensko z Bruselu preberá témy, ktoré sú dôležité v iných členských krajinách, no pre domáci agrosektor vôbec nie sú prioritou. Sem radí aj stropovanie a redistributívne platby.

„Mali by sme s tým prestať. Na Slovensku máme inú situáciu a iné problémy,“ varuje člen predstavenstva SPPK.

„Poznám množstvo farmárov, ktorí majú 2000 hektárov a množstvo cibule, zemiakov. Naozaj ideme znevýhodniť tých veľkých, ktorí robia živočíšnu výrobu a ovocie, a naopak zvýhodňovať stredných farmárov, ktorí hospodária na 300 hektároch,“ pýta sa Tvaroška.

Pri príprave národného strategického plánu, ktorý v súčasnosti pripravuje agrorezort a ktorý určí smerovanie sektora na najbližších sedem rokov, by sa Slovensko podľa neho malo sústrediť na zvyšovanie potravinovej sebestačnosti a produktivity.

Príležitosť pre mladých

Vzhľadom na štruktúru slovenského agrosektora ale malým a mladým farmárom treba pomôcť, myslí si Dušan Chrenek. Pripomína, že začínajúci podnikatelia v odvetví majú problém s prístupom k pôde a k financiám. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa priemerný vek ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve každým rokom zvyšuje.

Presunutie priamych platieb od veľkých poľnohospodárskych podnikov podľa Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF pomôže omladiť odvetvie. „So stropovaním absolútne súhlasíme,“ uviedlo združenie pre portál EURACTIV.sk. „Je to príležitosť pre začínajúcich farmárov dostať sa na trh a byt konkurencieschopnejší.“

Od kolektívneho k prestarnutému: Zachránia slovenské poľnohospodárstvo mladí?

Úpešná výmena generácií je jednou z hlavných podmienok trvalej udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva. Odpoveď na starnutie a vyľudňovanie agrosektoru musí čo najrýchlejšie nájsť aj Slovensko. Môžu mladí farmári pomôcť s produktivitou či sebestačnosťou slovenského poľnohospodárstva? 

Mladí farmári sú však napriek garanciám ministerky skeptickí. Podľa predsedu združenia Milana Jurkyho sa v minulosti viackrát ukázalo, že čo nie je „prikázané“ z úrovne EÚ, sa na Slovensku neuplatní.

Ako príklad uvádza povinné schémy podpôr mladých farmárov z Programu rozvoja vidieka, ktoré Slovensko vypísalo až v súčasnom programovom období. „Síce v  minimálnej forme ale podpora pre mladých musela byť povinne vypísaná,“ dodáva farmár z Vasiľova.

To isté podľa neho platí aj pre zastropovanie priamych platieb. „Krajiny ako Poľsko a Maďarsko zastropovanie používajú už teraz. Keď bude stopovanie dobrovoľné tieto krajiny si ho uplatnia, no Slovensko sa mu vyhne,“ dodáva Jurky.